Karner

– v románskom a gotickom období dvojpodlažná pohrebná →kaplnka na cintoríne. Spodná časť karnera, z väčšej časti zapustená pod úroveň terénu, slúžila na uschovanie vykopaných kostí zo starších hrobov (ossarium). Horná kaplnka slúžila na liturgické účely.

Mala najčastejšie kruhový pôdorys (Kremnica - foto č. 2, Jarovce, Bratislava - hradný vrch), v gotickom období aj polygonálny (Skalica - foto č. 4, Zvolen) či štvoruholníkový (Trenčín - foto č. 5, Krupina). Niekedy mala horná kaplnka aj východnú apsidu - polkruhovú (Banská Štiavnica - titulné foto + foto č. 3), kvadratickú (Skalica) alebo polygonálnu (Zvolen). V období vrcholnej gotiky sa stretávame aj s podobou jednolodia s polygonálnym →presbytériom (Bratislava, Trnava, Košice).

Za pravzor všetkých karnerov sa považuje pohrebná kaplnka, dnes Kostol sv. Michala vo Fulde (foto č. 1), ktorú postavili v prvej polovici 9. storočia ako kópiu →rotundy nad Božím hrobom vo Svätej zemi.

Na naše územie sa tento typ stavby dostal z Dolného Rakúska (napr. Hainburg na der Donau, Bad Deutsch-Altenburg - foto č. 6 a i.) zrejme niekedy na prelome 12. a 13. storočia. Geograficky sa s nimi stretávame na juhozápadnom Slovensku (Bratislava, Trnava, Štvrtok na Ostrove), na Považí (Trenčín, Nové Mesto nad Váhom) a v stredoslovenskej banskej oblasti (Banská Štiavnica, Kremnica, Krupina, Zvolen, Banská Bystrica).

Rubrika: Slovník