Kremnické Bane
--- NOVÉ FOTO ---
Patrocínium: sv. Jána Krstiteľa
Vznik: druhá polovica 13. storočia
Poloha: v opevnenom areáli v kopcoch nad obcou
Historický región: Tekov
Stručný popis: pôvodne neskororománska rotunda s vnútornými slepými arkádami rozšírená o trojlodie, západnú vežu a severnú sakristiu
História
Rotundu postavili zrejme v druhej polovice 13. storočia na vrchu Johannisberg nad Kremnicou benediktíni, ktorí sa tam usadili. Išlo o stavebný typ s vnútornou apsidou, pričom aj interiér lode bol členený vnútornými piliermi na plytké slepé arkády.
V 15. storočí sa realizovala prestavba rotundy, kedy ju zaklenuli hviezdicovou rebrovou klenbou a zrejme aj pristavali severnú sakristiu, keďže do tohto obdobia datujú odborníci sedlový portál, ktorý spája oba priestory.
Zásadná prestavba sa uskutočnila v 16. storočí (uvádza sa aj 15. storočie). Kvôli zväčšeniu kapacity chrámu bola západná časť rotundy odbúraná a na jej miesto postavili trojlodie so západnou predstavanou vežou. Zvyšná časť rotundy sa tak zmenila na svätyňu rozšíreného chrámu. Túto prestavbu dokladá letopočet 1588 nad južným vstupom do podvežia a spadá do obdobia, kedy kostol prevzali do užívania protestanti (1529 - 1673).
V roku 1988 sa do kostola vlámali vandali a poškodili vnútorné zariadenia, vrátane oltára. Následne sa od roku 1989 začalo s komplexnou obnovou chrámu, ktorá sa skončila až v roku 2007. Ešte v roku 1994 sa konala vysviacka kostola po obnovení interiéru.
Zaujímavosti
- Kostolík svojím zasadením do krajiny poskytuje návštevníkovi veľmi malebný pohľad.
- Rotundu postavili zrejme ako pútnickú či votívnu kaplnku pri vodnom prameni, ktorý mohol mať kultový význam v slovanskom období.
- Pôvodná rotunda predstavuje u nás pomerne zriedkaný typ s vnútornými arkádami, z ktorých tá východná predstavuje plytkú svätyňu. Podobnú svätyňu má rotunda v Bíni.
- Arkád v Kremnických Baniach bolo podľa všetkého šesť (okrem východnej apsidy). Ich zahrotená horná časť už evokuje vplyv gotického slohu.
- Gotický sloh pripomína okrem klenby rotundy viacero architektonických detailov. Ide napríklad o južný a západný portál do pristavanej lode, sedlový portál do sakristie, štrbinové okno na východnej strane sakristie či okná lode s lomeným záklenkom.
- V roku 1764 kostolík navštívil neskorší cisár Jozef II. pri svojej návšteve Kremnice.
- Západne od kostola je vyznačený geografický stred Európy (jeden z niekoľkých existujúcich).
- Virtuálna prehliadka na virtualtravel.sk.
- Viaceré stredoveké sakrálne stavby sa zachovali priamo v Kremnici. Okrem Kostola sv. Kataríny je to v areáli hradu neskororománsky karner a bývalá gotická kaplnka - Banícka bašta, značne prestavaný špitálsky kostol v meste a neprezentovaná lokalita zbúraného, tiež gotického farského kostola na námestí. Zaujímavý kostolík sa nachádza aj v neďalekej obci Lúčky.
Súčasný stav
Kostolík patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Kremnických Banicach a slúži ako kláštorný chrám neďaleko sídliacej komunite kapucínov. Po komplexnej obnove je v dobrom stave. Navštívili sme ho v januári 2014, apríli 2015 a marci 2017.
Bohoslužby: v "letnom" období v nedeľu o 8.00 hod.
Praktické informácie:
Kostolík stojí v kopcoch nad obcou Kremnické Bane hneď pri ceste z Kremnice do Krahúl. Stojí v opevnenom areáli, ktorý býva otvorený. Vstup do kostolíka si môžete dohodnúť v neďaleko stojacej budove kláštora.
GPS: 48.743565156, 18.914315701
Literatúra:
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5779).
Web:
- www.kapucini.sk
- www.soskremnica.sk/krletopis17_18.pdf
- http://kremaho.blogspot.sk
- www.dokostola.sk
esteban
