Spišská Kapitula

Všetky fotky (69)

Patrocínium: sv. Martina

Vznik: prvá tretina 13. storočia

Poloha: v opevnenom areáli na kopci

Stručný popis: trojloďový kostol s dvojvežovým priečelím, gotickým polygonálnym presbytériom, sakristiami, bočnou neskorogotickou kaplnkou, severným archívom a južnou knižnicou

História
Dnešný katedrálny chrám spišského biskupstva postavili niekedy v prvej tretine 13. storočia na mieste staršej stavby, neďaleko benediktínskeho kláštora z 11. storočia. Začali ju stavať ako reprezentatívny chrám spišského prepošstva v súvislosti s usadením sa Kolomana, syna kráľa Ondreja II. a údelného kniežaťa Spiša, na Spišskom hrade v roku 1221.
Pôvodný kostol sa od súčasného dosť odlišoval. Išlo o trojloďovú pseudobaziliku (baziliku s vyvýšenou strednou loďou ale bez okien) s dvojvežovým západným priečelím, priečnou loďou rovnakej výšky ako stredná loď a svätyňou zrejme v podobe polkruhovej apsidy. Trojlodie pritom postavili len po priečnu loď (transept), za ktorým pokračovala východným smerom už len stredná loď.
Západné dvojvežové priečelie bolo riešené ako tzv. vestverk – samostatný, od lode oddelený stavebný celok, spájajúci podvežie a časť medzi vežami do jedného priestoru, ktorý bol sprístupnený vlastným schodiskom. Išlo tu zrejme o reprezentatívnu sieň, vyššiu ako hlavná loď, ktorú vybudovali ako kaplnku pre potreby kráľovského rodu. Keď sa Koloman v roku 1226 stal vojvodom Slavónska, Chorvátska a Dalmácie, jeho podpora výstavbe veľkoryso riešeného chrámu oslabla, čo malo za následok nedostavanie južnej veže.
Ďalšiu ranu zasadili kostolu Tatári, ktorí ho v roku 1241 vypálili, pričom najťažšie bol poškodený vestverk. Obnovy sa stavba dočkala až v 70. rokoch 13. storočia, kedy peniaze na tento účel odkázal vo svojom testamente prepošt kapituly Mutmerius. Práce na katedrále prerušil v rokoch 1288 – 89 vpád Kumánov, ktorí ju vyplienili a tak bola obnova ukončená až začiatkom 90. rokov 13. storočia. V rámci nej bola dostavaná južná veža, ktorá však po skúsenostiach s Tatármi dostala na treťom poschodí dve štrbinové strieľne, veľké združené okná nájdeme už len na štvrtom podlaží (severná veža ich má aj na treťom). Oprava sa týkala aj vestverku, ktorý však nebol obnovený do pôvodnej podoby a zmenilo sa zrejme aj jeho využitie. Neskôr ho prestavali do podoby dnešnej empory.
Potreba zväčšiť kapacitu lode viedla v 14. storočí postupne k prístavbe dvoch kaplniek do priestoru medzi východnou stenou transeptu a severnou, resp. južnou stenou hlavnej lode. S týmito úpravami bola nevyhnutne spojená aj zmena zastrešenia celej stavby.
Veľká neskorogotická prestavba sa uskutočnila v rokoch 1462 - 1478. Pôvodnú apsidu nahradilo pomerne vysoké polygonálne presbytérium. V rámci neskorogotickej prestavby bol súčasne celý vnútorný priestor zjednotený zbúraním východného múru priečnej lode, ako aj stien medzi hlavnou loďou a bočnými kaplnkami. Románska priečna loď sa tak v podstate stratila a katedrála sa zmenila na halový priestor.
Pôvodné románske klenby v hlavnej i bočných lodiach nahradila gotickými klenbami a v rokoch 1488 - 94 pristavali z južnej strany Kaplnku Zápoľských. V súvislosti s výstavbou tejto kaplnky bola taktiež rozšírená a nadstavaná južná gotická sakristia, pričom na prvom poschodí vznikol priestor pre knižnicu. Staršia severná sakristia bola taktiež nadstavaná pre potreby archívu.
Významnejšie stavebné úpravy sa realizovali ešte v súvislosti s vytvorením Spišskej diecézy v roku 1776, keď okrem iného bola rozšírená západná organová empora na úkor románskej lode. V druhej polovici 19. storočia sa uskutočnili úpravy v novogotickom duchu. V 20. storočí sa uskutočnila obnova v roku 1937 i v sedemdesiatych rokoch. V rokoch 2006 - 2007 sa tu realizoval výskum, ktorý okrem iného odhalil pôvodnú podobu stavby a odkryl staršie hroby pod základmi románskej časti.

Zaujímavosti
- Katedrála predstavuje jeden z najhodnotnejších príkladov neskororománskej i gotickej architektúry na Slovensku. Koncepcia trojloďovej pseudobaziliky s priečnou loďou je u nás unikátna.
- Výskum z rokov 2006 a 2007 zásadne zmenil náš pohľad na počiatky katedrály. Dovtedy prevládala predstava, že ju postavili až po tatárskom vpáde v rokoch 1245 - 1273 ako u nás pomerne rozšírený typ trojloďovej baziliky s trojapsidovým východným záverom. Potvrdil sa tak názor cirkevného historika Jozefa Špirka, ktorý o priečnej lodi a takisto aj vestverku písal už v 30. rokoch minulého storočia.
- Katedrála bola, spolu s kostolmi v Bíni a Diakovciach, zrejme jednou z vôbec prvých stavieb so zaklenutou loďou (loďami) na našom území.
- Západná časť katedrály riešená pôvodne ako vestverk je pri našich kostoloch taktiež ojedinelým architektonickým prvkom.
- Na severnej strane stavby bol pri výskume nájdená časť múru staršej stavby, pravdepodobne spred 13. storočia. Pod základmi románskej časti katedrály sa našli hroby datované na prelom 12. a 13. storočia, ktoré môžu súvisieť s touto staršou stavbou.
- Z románskych prvkov sa zachovali združené okná na vežiach a štrbinové okno nad severným, tiež románskym, portálom, reprezentatívny západný portál medzi vežami, fasáda dvojvežového priečelia zdobená oblúčikovým vlysom a zuborezom. V interiéri sú to predovšetkým piliere pôvodného trojlodia s polstĺpmi, ktorých hlavice zdobia listové i bobuľové motívy, rebrové klenby pod súčasnou emporou.
- V interiéri katedrály sa nachádza známa kamenná plastika leva s knihou v predných labách – leo albus (biely lev). Pochádza z prvej polovice 13. storočia a pôvodne bol zrejme umiestnený pred niektorým z portálov (najskôr reprezentatívnym západným). Nájdeme ho aj na poštovej známke vydanej 2. januára 2009.
- V interiéri nad severným portálom sa zachovala vzácna freska. Ide o výjav korunovácie a požehnania kráľa Karola Róberta Pannou Máriou a malým Ježiškom, ktorý bol namaľovaný podľa letopočtu v nápise v roku 1317. Je jedna z prvých už gotických malieb na Slovensku, ktorej autorom bol pravdepodobne taliansky umelec z prostredia dvora Anjuovcov v Neapole. Maľba mala silný politický podtón a symbolizovala presadenie kráľovskej moci na Spiši po víťaznej bitke s odbojnými veľmožmi pri Rozhanovciach v roku 1312. Časť fresky je zachytená aj na poštovej známke z 26. 11. 2010 a celá na aršíku známky k výročiu bitky pri Rozhanovciach v roku 1312 z roku 2012.
- Zvyšky nástenných malieb zo 14. storočia sa nachádzajú aj v podkroví, kde boli použité kamenné články z románskej stavebnej etapy.
- Kaplnka Zápoľských na južnej strane katedrály patrí medzi skvosty gotickej architektúry na Slovensku, u ktorých sa prvky tohto slohu – dôraz na presvetlenie interiéru a maximálne odľahčenie stien – uplatnili naplno.
- V katedrále sa nachádza osem oltárov, z toho viacero ešte pôvodne gotických. Najzachovalejší z nich je Oltár Korunovania Panny Márie v Kaplnke Zápoľských.
- Lokalita Spišskej Kapituly bola centrom cirkevnej správy už od raného stredoveku. Západne od katedrály, na Pažiti, vznikol možno už koncom 10. storočia kláštor benediktínov. Ešte v 12. storočí postavili neďaleko miesta súčasnej katedrály Kostol Panny Márie (známy aj ako procesiová kaplnka) a Kaplnku (rotundu) sv. Andreja/Ondreja apoštola. Georadarový prieskum objavil ďalšiu menšiu kruhovú stavbu východne od katedrály.
- Kostol Panny Márie zbúrali v roku 1781, Kaplnku sv. Andreja/Ondreja zbúrali v roku 1777 a zvyšky jej základov objavili v roku 1975.
- V druhej polovici 17. storočia bola v okolí Spišskej Kapituly vybudovaná zrejme najstaršia kalvária na našom území. Išlo o typ Calvario Jerusalem, kedy boli kaplnky rozmiestnené v krajine tak, aby pripomínali Jeruzalem v čase Ježiša Krista. Po neskorších zásahoch do terénu a stavieb bol tento "Spišský Jeruzalem" identifikovaný až v roku 2002.
- Spišská Kapitula je spolu so Spišským hradom, Spišským Podhradím a ranogotickým kostolíkom v Žehre od roku 1993 na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
- Katedrálu zobrazuje aj poštová známka vydaná v roku 2002.
- Stredoveké kostoly nájdeme aj v Spišskom Podhradí a Bijacovciach.

Súčasný stav
Katedrála je sídelným chrámom spišského biskupa. Je v relatívne dobrom stave. V posledných rokoch sa tu uskutočnil rozsiahly výskum. Navštívili sme ho v auguste 2007 a októbri 2013.

Bohoslužby: v nedeľu o 7:00 hod. a 9:00 hod.; aktuálne informácie aj na stránke farnosti

Praktické informácie
Spišská Kapitula leží na svahu nad obcou Spišské Podhradie. Katedrála je už zďaleka viditeľná vďaka svojej polohe a vežiam. Opevnený areál je prístupný z cesty viacerými bránami. Katedrála je prístupná počas omší i určených návštevných hodín - od pondelka do piatka od 9.00 do 15.00 h. Vstupné je 2 eurá, zľavnené 1 euro. Fotografovanie v interiéri je zakázané. Kontakt na turistické informačné centrum: infocentrum@kapitula.sk, 0904 021 788.
GPS: 49.000474913, 20.740733743

Literatúra
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Janovská, M.: Výsledky architektonicko-historického výskumu Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule (so zameraním na stredovekú podobu). In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 22, str. 199 - 211.
- Janovská, M. - Novotná, M.: Najnovšie výskumy v Spišskej Kapitule. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2008, č. 3, str. 21 – 27.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Dvořáková, V. – Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Spaleková, E. - Székely, L.: Korunovanie Karola Róberta Madonou v Spišskej Kapitule. In: Pamiatky a múzeá č. 2/2006, str. 9 - 13.
- Homza, M. - Gładkiewicz, R. (ed.): Terra Scepusiensis: Stav bádania o dejinách Spiša. Levoča a Wrocław, Lúč 2003.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5F44).

Web
- http://farnost.kapitula.sk
- www.kapitula.sk
- www.terray.sk
- www.spissky-hrad.sk/spisska-kapitula
- www.osvetasnv.sk/spissky-jeruzalem

esteban