Žehra

Patrocínium: sv. Ducha

Vznik: v rokoch 1245 - 1275

Poloha: v opevnenom areáli na miernom kopci nad dedinou

Stručný popis: ranogotický jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom, predstavanou vežou a severnou sakristiou

História
V roku 1245 dostal zemepán Ján Sigray od spišského prepošta Mateja povolenie postaviť v obci kostol. Podľa všetkého sa hneď aj začalo so stavbou, ktorá však bola prerušená a kostolík bol dostavaný až v roku 1275. Išlo o neveľký ranogotický objekt typickej dispozície v podobe pozdĺžnej lode so štvorcovým presbytériom. O niečo neskôr, snáď ešte koncom 13. storočia, bola k západnému priečeliu pristavaná veža.
V poslednej štvrtine 14. storočia bol kostolík vyzdobený hodnotnými freskami a okolo roku 1380 dostala loď kamennú klenbu, podoprenú centrálnym stĺpom, čím sa stavba zmenila na dvojlodie.
V roku 1563 sa kostolík stal evanjelickým a katolíkom bol vrátený až po roku 1638, keď sa obec dostala do vlastníctva Csákyovcov (udáva sa aj rok 1632). Ešte v rovnakom období boli obnovené nástenné maľby, o čom svedčí nápis na severnej stene s rokom 1638.
V roku 1652 bol kostolík barokovo upravovaný, pričom úpravy sa dotkli najmä interiéru (nový hlavný oltár a zatretie stredovekých fresiek). O niečo neskôr boli zbarokizované bočné oltáre. V priebehu 18. storočia pribudla z juhu pred hlavným vchodom murovaná predsieň. V rovnakom období pristavali zo severnej strany dnešnú sakristiu, ktorá nahradila staršiu a menšiu, spomínanú v roku 1693.
Maľby v lodi boli opätovne odkryté v roku 1870, v presbytériu v roku 1877. Prvý archeologický výskum sa v kostolíku uskutočnil už v roku 1884. Opravovaný bol aj v rokoch 1928 a 1940. V rokoch 1956 až 59 boli zreštaurované nástenné maľby.

Zaujímavosti
- Kostolík predstavuje vďaka svojej vyvýšenej polohe výraznú krajinnú dominantu, čo ešte umocňuje nezvyčajná cibuľovitá strecha veže.
- Od roku 1993 je kostolík spolu so Spišským hradom, Spišskou Kapitulou a Spišským Podhradím zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
- Stavba sa zachovala v takmer neporušenej stredovekej podobe, v ktorej ešte doznievajú románske prvky (združené okná na veži, kamenná krstiteľnica).
- Významným dôkazom prekrývania románskeho a gotického slohu je aj hodnotný južný portál (cca rok 1270), ktorý bol riešený ešte ako ústupkový so stĺpikmi a prútmi archivolty (nezachovali sa), výzdoba ich hlavíc v podobe rastlinných motívov a lomený oblúk tympanónu už svedčia o nastupujúcej gotike.
- Z konca 13. storočia sa v kostolíku zachoval aj náhrobný kameň Jána Sigraya zdobený zloženým reliéfom kríža. Tvorí ho v hornej časti grécky kríž, ktorého ramená sú tvorené menšími krížmi, v strede jednoduchý kríž v kruhu ako symbol Krista a tento celok stojí na štylizovanom trojvrší či trojlístku. V jeho vnútri je erb rodu Sigrayovcov.
- Kostolík je známy svojimi hodnotnými freskami. Najstaršie maľby sú konsekračné kríže ešte z konca 13. storočia.
- V prvej fáze datovanej do poslednej štvrtine 14. storočia (70. - 80. roky) boli vyzdobené maľbami steny presbytéria a tympanón južného portálu.
- Tympanón zdobí maľba Ukrižovania z obdobia okolo roku 1340, podobná maľbe v sakristii minoritského kláštora v Levoči.
- Na stenách presbytéria nájdeme výjavy z pašiového cyklu, veľkoryso poňaté Korunovanie Panny Márie, Zvestovanie a trocha netradične i dvojicu sv. Kozmu a Damiána. Na klenbe medzi rebrami sú postavy Krista, Madony, Abraháma a nezvyčajne stvárnenej Najsv. Trojice v podobe troch hláv na jednom tele. Maľby sú príbuzné gemerskej tvorbe, pričom je pravdepodobné, že sa na prácach účastnil aj maliar z dielne Majstra ochtinského presbytéria.
- Po prestavbe na dvojlodie vznikli dva obrazy na severnej stene lode. Ide o výjav Piety a najmä známy Živý Kríž, bohatý na významy a symboly, ktorého centrom je Kristus ukrižovaný na vetvovom kríži s výhonkami. Okrem tradičných postáv (Adam a Eva, korunovaná Cirkev, zúbožená Synagóga, anjeli) tu nájdeme aj postavu kľačiaceho donátora z rodu Sigrayovcov.
- Tieto dva obrazy boli v druhej polovici 15. storočia prekryté rozsiahlejšou freskovou výzdobou, ktorá zobrazovala výjavy zo života Panny Márie a tzv. ladislavovskú legendu, súboj kráľa sv. Ladislava s Kumánom a záchrany unesenej devy. Pri reštaurovaní boli čiastočne odstránené kvôli odkrytiu spomínaných starších malieb.
- V dlažbe kostolíka pod lavicami pre veriacich je osadených viacero hodnotných renesančných náhrobkov členov rodu Sigrayovcov a ďalších významných osôb zo 17. storočia.
- Z archeologického výskumu v roku 1884 sa nám zachovala aj správa, ktorú našli bádatelia pri neskorších vykopávkach v sklenej fľaštičke od kvapiek proti bolesti žalúdka. Ide zrejme o najstarší písomný doklad týkajúci sa cieleného historicko-archeologického výskumu v interiéri kostola na Slovensku.
- Stredoveké kostolíky nájdeme v blízkom Spišskom Podhradí, Spišskej Kapitule, Slatvine i Spišských Vlachoch.

Súčasný stav
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský kostol. Je v pomerne dobro stave. V roku 2009 sa začala obnova fresiek v interiéri (presbytériu). Kostolík sme navštívili v auguste 2007 a októbri 2013. 

Bohoslužby: v nedeľu o 10.30 hod.

Praktické informácie
Obec Žehra sa nachádza 10 km juhovýchodne od Spišského Podhradia. Kostolík je už zďaleka viditeľný a ľahko rozpoznateľný vďaka jedinečnému tvaru strechy veže. Areál s cintorínom je voľne prístupný.
Kostolík je sprístupnený turistom aj s odborným výkladom o jeho dejinách a symbolike fresiek. Vstupné je 0,5 až 1,70 eura. Kontakt nájdete na informačnej tabuli pri kostolíku. Kontakt na faru je 053/ 449 53 22, na pani sprievodkyňu - 053/ 448 50 27. Bližšie informácie o vstupoch na stránke farského úradu.
GPS: 48.978695988, 20.793031454 

Literatúra
- Chalupecký, I. - Soják, M. - Karabinoš, A.: Výskum v Kostole Svätého Ducha v Žehre. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2007, č. 2, str. 9 - 12.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Dvořáková, V. - Krása, J., - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Kahoun, K.: Gotická sakrálna architektúra Slovenska. Gerlach Print, Bratislava 2002.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 1129).

Web:
- www.zehra.tym.sk
- http://kostolzehra.tym.sk
- http://schematizmus.kapitula.sk

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu