Turčianske Jaseno

Všetky fotky (104)

Patrocínium: sv. Margity

Vznik: prvá štvrtina 14. storočia

Poloha: v opevnenom areáli na vyvýšenine na okraji obce

Historický región: Turiec

Stručný popis: ranogotický kostolík s pozdĺžnou loďou a polygonálnym presbytériom

História
Kostolík postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v prvej štvrtine 14. storočia. S týmto datovaním koreluje aj letopočet 1321 vyrytý na oltárnej menze, ktorý spomína ako ešte existujúci Arnold Ipoly-Stummer k roku 1876.
Samotná obec sa v písomných prameňoch objavuje v roku 1274 ako "terra Jezen" v listine kráľa Ladislava IV. Kumánskeho. Tunajší kňaz Mikuláš (Nicolaus plebanus de Esen) sa spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337, čo nepriamo dokazuje existenciu chrámu.
Išlo o jednoloďovú bezvežovú stavbu s polygonálnym presbytériom (v tej dobe a regióne šlo o prejav vyspelejšej gotiky), ku ktorému sa zo severnej strany pripájala severná sakristia. Masívne múry sú v kontraste s prepracovaným riešením klenby svätyne a štíhlymi valcovými príporami na nárožiach polygónu. To viedlo odborníkov k domnienke, že na stavbe sa podieľali dvaja majstri, keď prvý z nich, asi miestny, postavil hrubú stavbu a druhý, vyškolenejší, doplnil detaily.
V priebehu 14 - 16. storočia bol interiér kostolíka vyzdobený freskami. Najstaršie sú konsekračné kríže, namaľované na omietke nanesenej len na mieste samotných krížov. Súvislejšia fresková výzdoba pochádza z polovice 14. storočia. Bola doplnená okolo roku 1380 a začiatkom 16. storočia.
Koncom 16. storočia prešiel kostolík do rúk protestantov, ktorí pôvodné fresky zatreli vápnom. Do tohto obdobia datujeme aj poslednú etapu maliarskej výzdoby - dekoratívnu maľbu s medailónmi v presbytériu (rok 1587).
V období rokov 1636 - 48 bola loď kostolíka renesančne zaklenutá a celý objekt prispôsobený liturgickým potrebám protestantov (nová kazateľnica, zatretie fresiek). Pôvodný južný vstup zamurovali a kostol sprístupnili zo západnej strany, pričom využili články pôvodného portálu. Z roku 1653 pochádza maľovaná drevená empora. Okrem toho v kostolíku vybudovali krypty. Tieto stavebné úpravy mali neskôr negatívny vplyv na statiku kostolíka. V nasledujúcom období pribudla predsieň pred západným vchodom a menšie prístavby k severnej strane lode.
Začiatkom 18. storočia si evanjelici postavili nový kostol, a tak gotická stavba prešla späť do vlastníctva katolíckej cirkvi. Katolíkov však bolo v obci veľmi málo, čo viedlo k postupnému chátraniu stavby. Napokon ho cirkev v roku 1830 previedla na obec. V roku 1904 dostal kostolík aspoň novú strešnú krytinu. 
Významné zmeny nastali v 60. rokoch minulého storočia. V roku 1963 získal objekt status národnej kultúrnej pamiatky a o rok neskôr ho obec odovzdala do vlastníctva štátu, pod správu Pamiatkostavu v Martine. V tej dobe bol už značne schátraný, s rozpadajúcou sa strechou a zrútenou sakristiou.
V roku 1967 dostal novú šindľovú krytinu a v 70. rokoch sa začali práce na jeho obnove. Pamiatkari ho skúmali v rokoch 1976 - 1977, v roku 1982 sa uskutočnil archeologický výskum, ktorý odkryl murivá starších, už zaniknutých prístavieb. Tie boli zakonzerované v roku 1988.
Po roku 1990 sa do kostola archeológovia vrátili. Takisto bol v roku 1991 uskutočnený ďalší výskum, s cieľom navrhnúť zásady komplexnej obnovy týkajúcej sa narušenej statiky stavby i reštaurovania fresiek. 
Samotné práce sa rozbehli v roku 1994. V rámci obnovy do pôvodnej podoby boli zbúrané neskoršie prístavby (sú naznačené murivom na úrovni terénu) a takisto odstránili renesančnú klenbu a nahradili ju plochým dreveným stropom. Novú podlahu položili v pôvodnej úrovni. Severnú časť drevenej empory  odviezli do Múzea Andreja Kmeťa v Martine, ktoré získalo objekt do svojej správy. Obranný múr okolo kostolíka bol rekonštruovaný do výšky cca 40 cm. Obnova fasád však nebola vykonaná podľa plánov a pôvodná omietka bola necitlivo zabielená.
Následne v rokoch 1996 - 1999 bola v interiéri zreštaurovaná fresková výzdoba. V roku 2018 sa uskutočnila oprava zastrešenia, vrátane výmeny strešnej krytiny a inštalácie bleskozvodu.

Zaujímavosti 
- Poloha kostola na vyvýšenine na okraji obce ponúka veľmi malebný pohľad a predstavuje krásny príklad zasadenia chrámu do krajiny.
- Kostolík po rekonštrukcii a odstránení neskorších stavebných zásahov a zariadenia koncom minuléhostoročia predstavuje veľmi peknú ukážku vidieckej ranogotickej architektúry na Slovensku.
- Stavba je zaujímavá aj spojením na dobu vzniku u nás progresívneho polygonálneho tvaru gotického presbytéria a štrbinovými oknami ešte románskeho tvaru. V staršej literatúre bola datovaná už do rokov 1260 - 1270, uvádzalo sa aj obdobie konca 13. storočia, resp. okolo roka 1300, ako aj začiatok 14. storočia. Najnovšie ju odborníci radia až do prvých desaťročí 14. storočia na základe analógií s riešením klenby vo viacerých chrámoch v rakúskom Podunajsku, ktoré sa tam objavuje okolo roku 1300 a následne sa začína šíriť aj do susediacich regiónov.
- Podobnú analógiu takéhoto architektonického riešenia presbytéria nájdeme v Zolnej (dnes mestská časť Zvolena). S týmto kostolíkom spája Tiurčianske Jaseno aj použitie valcových prípor na nárožiach presbytéria - pomerne zriedkavého prvku vidieckych kostolov u nás.
- Použitie románskeho tvaru okien a nárožných prípor v exteriéri presbytéria ešte v prvej štvrtine 14. storočia nastoľuje výraznejšie otázku pretrvávania prvkov románskeho štýlu ešte hlbšie v gotickom období. 
- Podľa hypotézy odborníkov sa zasvätenie kostolíka nemusí týkať známej a rozšírenej svätice sv. Margity Antiochijskej, ale Margity Uhorskej, dcéry kráľa Bela IV., ktorá zomrela v roku 1270 a hneď bola uctievaná ako svätá, pričom súčasne sa začal proces jej svätorečenia. Zavŕšený však bol až v roku 1943.
- Osvetlenie presbytéria a lode je riešené odlišne. Kým na svätyni nájdeme štrbinové okná ešte románskeho tvaru s polkruhovým záklenkom, loď osvetľovali z južnej strany len dve okná menej zvyčajného obdĺžnikového tvaru. Väčšie, východné a stále funkčné, a menšie západné, otvorené do priestoru tribúny, ktoré je dnes zaslepené
- Na západnej stene lode sa nachádza menšie kruhové okno s kamennou kružbou - rozeta. Jej tvar je na svoju dobu tiež veľmi pokročilý. Súčasná podoba je výsledkom rekonštrukcie na základe čiastočne zachovanej pôvodnej kružby.
- Vstup do lode zabezpečuje jednoduchý gotický portál na západnom priečelí. Pôvodne bol osadený na južnej strane lode, na súčasné miesto sa dostal pri prestavbe v 17. storočí.
- Na severnej strane presbytéria je zamurovaný gotický sedlový portálik vedúci pôvodne do zrušenej sakristie.
- V hornej časti drevených dverí je vyrytý dátum 21. apríl 1648 (koniec renesančnej prestavby), pod rímsou víťazného oblúka na pravej strane je namaľovaný letopočet 1587 (rok poslednej etapy maliarskej výzdoby presbytéria).
- Rebrovú klenbu v presbytériu uzatvára svorník kruhového tvaru s krásnym reliéfom Baránka Božieho. Rebrá klenby prechádzajú plynulo do prípor v nárožiach, ktoré siahajú až po podlahu. Predstavujú veľmi pokročilý prvok ovplyvnený dobovými trendmi v rakúskom Podunajsku.
- Na pravej polovici východnej steny lode kostola sú stvárnené dva výjavy, ktoré sú netradičné svojím spojením. Na pozadí Posledného súdu je namaľovaný sv. Krištof s Ježiškom na pleci. Krištof je tu nezvyčajne odetý do bohatého kňazského rúcha (obyčajne má len jednoduchý odev prievozníka).
- Výjav Posledného súdu oživujú postavy diabla s troma tvárami (môže ísť o podobu/odkaz slovanského boha Triglava). S podobnou formou sa, už ale v prípade maľby spodobujúcej Najsvätejšiu Trojicu, stretávame na Gemeri, v kostoloch v obciach Rákoš a Ochtiná.
- Taktiež tu nájdeme u nás nie časté vyobrazenie Ryby Faroniky, ktorá si v rukách drží dva chvosty. Podľa legendy nastane koniec sveta, keď ich pustí.
- Na ľavej strane víťazného oblúka sú namaľované sv. Katarína, sv. Margita a tretia svätica, možno sv. Alžbeta Durínska.
- Na ľavej polovici východnej steny lode sa len sčasti zachovala umelecky najhodnotnejšia freska v kostole s námetom svätice a anjela s krížom. Môže ísť o obraz sv. Heleny alebo sv. Alžbety Durínskej, v staršej literatúre bol nepresne popisovaný ako výjav Zvestovania. Vytvoril ju okolo roku 1380 školený majster, ktorý zrejme vyzdobil aj kostolík v neďalekých Necpaloch.
Maľba v dolnej časti severnej steny lode predstavuje Pannu Máriu s ochranným plášťom a pochádza zo začiatku 16. storočia.
- V severovýchodnej stene presbytéria sú stvárnení Adam a Eva, pod nimi postavy sv. Pavla, sv. Petra a sv. Jána a dole Bolestný Kristus.
- Do podlahy lode je osadená náhrobná doska z roku 1713.
- V lodi je vystavené aj torzo (kupa) gotickej kamennej krstiteľnice, ktorej podstavec sa nezachoval. Pôvodne mala tvar 16-uholníka, až do roku 1994 bola zamurovaná v stene a slúžila zrejme ako svätenička.
- Podľa tradície sa na Kvetnú nedeľu 22. marca 1672 stalo, že sa medzi veriacimi z Horného a Dolného Jasena strhla hádka, ktorá prerástla do bitky. Dôvodom mala byť snaha oboch strán sedieť čo najbližšie k oltáru.
- Gotické kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Dražkovce, Belá-Dulice, Necpaly i v samotnom Martine.

Súčasný stav
Pôvodne rímskokatolícky kostol je dnes premenený na múzeum a slúži na hudobné koncerty i ako sobášna sieň. Objekt je v dobrom stave s relatívne nedávno opravenou strechou.

Bohoslužby: nie

Praktické informácie
Obec leži približne päť kilometrov juhovýchodne od Martina. Kostolík stojí vo voľne prístupnom opevnenom areáli pri cintoríne na vyvýšenine na západnom okraji dediny. Priamo k nemu vedie asfaltová cesta. Návštevu je potrebné si dohodnúť na obecnom úrade (telefonický kontakt: 043/ 42 62 191 alebo 0917 403 113).
GPS: 49.023595136, 18.991836905

Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme

Literatúra
- Pomfyová, B.: Stredoveké kostoly v Zolnej a Hornom Jasene : poznámky k architektúre a datovaniu. In: ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA, 26/2, 2023, str. 5 - 40. Dostupné v elektronickej podobe
- Plekanec, V.: Reštaurovanie interiéru ranogotického kostola sv. Margity v Turčianskom Jasene. In: Kmetianum, IX. zborník SNM - Múzea Andreja Kmeťa., Martin 2000, str. 7 - 20.
- Géczová, Z.: - Plekanec, V.: Stredoveké nástenné maľby v Kostole svätej Margity v Turčianskom Jasene. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1998, č. 1, str. 24 - 27.
- Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, okres Martin. PÚ SR a Slovart, Bratislava 2012.
- Martinusíková, E.: Ranogotický Kostol sv. Margity v Turčianskom Jasene. Vydavateľstvo Matice Slovenskej, Martin 2014.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Kostol sv. Margity v Turčianskom Jasene. Informačný materiál z obecného úradu v Turčianskom Jasene, autor neuvedený.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5E15).
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.

Web
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhlada...
- https://www.turcianskejaseno.sk/obec-2/pamatihod...
- https://www.muzeum.sk/turcianske-jaseno.html
- www.archinfo.sk//ranogoticky-kostolik-v-turcianskom-jasene

esteban
jún 2009, upravené 10. 12. 2011, 14. 9. 2015 a 30.1. 2026

Za podklady ďakujeme pánovi J. Kováčovi z Partizánskeho, za ochotu a pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR a Števovi M. z Martina.