Krstiteľnica
– zvyčajne kamenná alebo neskoršie aj kovová nádoba, často zdobená ornamentom alebo aj plastikami, slúžiaca pri krste (na titulnej foto krstiteľnica z Koceľoviec). Jej základné časti tvorí → kupa (samotná nádoba na vodu) a podstavec, zvaný aj noha.
Najjednoduchšie krstiteľnice z románskeho obdobia su zhotovené z jedného kamenného bloku, pričom kupa a podstavec nie sú zreteľne odlíšené (napr. Žehňa). Prepracovanejšie románske krstiteľnice už majú obe časti jasne odlíšiteľné (Boldog). Pre románske obdobie je typická kupa v tvare polgule, ktorá môže byť aj ornamentálne zdobená (Holice). Náročnejšie riešená výzdoba krstiteľníc v tomto období je pomerne vzácna, výnimiek nájdeme len málo (Boldog, možno Nové Mesto nad Váhom).
Po polovici 13. storočia dochádza k nástupu gotického štýlu, pre ktorý je typický polygonálny tvar. Kupy gotických krstiteľníc tak boli veľmi často osemboké (napr. Kopernica, Dolný Lopašov), ale poznáme aj šesťboké (Žibritov) či viacboké varianty (Most pri Bratislave, Dolné Orešany).
Gotické krstiteľnice často niesli aj reliéfnu výzdobu v podobe opakovania motívu →mníšky (napr. Poniky alebo Spišská Sobota), v období neskorej gotiky nájdeme aj príklady zložitejšej reliéfnej výzdoby, najčastejšie s rastlinnými motívmi (Banská Štiavnica, Stará Ľubovňa).
V 15. storočí sa rozšírili najmä na Spiši a v Gemeri krstiteľnice odlievané z bronzu, pričom asi najslávnejšia bola kovolejárska dielňa Johannesa Weigela zo Spišskej Novej Vsi. Takéto krstiteľnice nájdeme napríklad v Levoči, Poprade-Veľkej, Poprade-Matejovciach či Štítniku. Pri nich sa už stretávame okrem reliéfnej výzdoby aj s nápismi.
Špecifické postavenie má v tejto súvislosti bohato zdobená kamenná krstiteľnica z Veľkej Lomnice, ktorá podľa všetkého vznikla pod vplyvom spomínaných bronzových krstiteľníc asi niekedy začiatkom 15. storočia.
