Hronovce-Čajakovo

V dedinke Hronovce, časti Čajakovo, sa dodnes zachovala pôvodne románska trojloďová bazilika z prvej polovice 13. storočia. Po barokovej prestavbe a poškodení počas druhej svetovej vojny však už stredoveký pôvod Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa zvonka takmer nič nepripomína. Doteraz sa tu navyše nerealizoval podrobnejší výskum.

Hoci o samotnom kostole nemáme staršie archívne zmienky, v polovici 13. storočia sa tu spomína benediktínske opátstvo. Samotný kláštorný chrám, datovaný približne do rokov 1220 - 1240, patril vo svojej dobe bezpochyby medzi reprezentatívne stavby, blízke kostolom v maďarskom Jáku či Lebényi.

Išlo o trojloďovú baziliku so zrejme dvojvežovým západným priečelím a trojapsidovým východným záverom. Bočné lode boli ukončené polkruhovými apsidami, centrálna loď zrejme kvadratickou svätyňou (podobné riešenie poznáme napríklad z Banskej Štiavnice, Krupiny či Dobrej Nivy).

Stavba bola pomerne dlhá, stredná loď bola zaklenutá štyrmi poliami klenby, pričom ďalej pokračovala na západ dvojvežovým priečelím. Postavili ju z veľkých, starostlivo opracovaných kamenných kvádrov.

Opátstvo zaniklo v 16. storočí počas tureckých vojen, titulárne však pretrvalo až do 17. storočia. Celý kláštor bol zrejme počas vojen značne poškodený, čo si následne v 18. storočí (r. 1726 - 27) vyžiadalo veľké opravy. V roku 1731 kostol zatvorili.

V období rokov 1757 - 59 bol objekt značne prestavaný. Zrejme zničené/poškodené dvojvežové priečelie bolo nahradené jednou, centrálne umiestnenou predstavanou vežou (podobné riešenie poznáme z Malženíc). Loď bola nanovo zaklenutá, pričom vnútorná výška lodí bola zjednotená. Presbytérium bolo pred rokom 1790 predĺžené a ukončené polygónom. Vonkašie fasády i interiér boli zbarokizované.

Veľkú škodu utrpel kostol počas záverečných bojov druhej svetovej vojny. Západná veža bola vyhodená do vzduchu a poškodená bola aj nadväzujúca západná časť lode, takže museli byť zbúrané. Kostol následne dostal nové západné priečelie.

Podrobnejší výskum stavby ani jej okolia, kde možno predpokladať zvyšky kláštorných budov, sa dosiaľ nerealizoval. Románska bazilika sa však pod barokovou fasádou zrejme zachovala v značnom rozsahu. Počas obnovy v 90. rokoch minulého storočia boli aspoň v interiéri prezentované zachované bočné apsidy vrátane ústupkových víťazných oblúkov. Obdivovať tak môžeme precízne budované kamenné murivo a románske okná, ktoré aj svojimi proporciami svedčia o honosnosti románskej stavby.

Tieto okná boli odkryté aj v exteriéri, keďže obe apsidy boli v baroku zamurované plynulým prechodom medzi loďou a presbytériom. Viacero hodnotných architektonických detailov sa našlo aj po spomínanom výbuchu koncom druhej svetovej vojny. Išlo napríklad o románske stĺpiky a ich hlavice, časti západného portálu, či časť obkročného oblúčikového vlysu z veže, na území Slovenska veľmi zriedkavého (istý náznak sa zachoval v Hamuliakove). Ich osud je však v súčasnosti neistý.

GPS: 47.998573318, 18.65778923

Zdroje:
- Katalóg k výstave Ranostredoveká sakrálna architektúra Nitrianskeho kraja, Krajský pamiatkový úrad Nitra, 2011.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- Fackenberger, F. - Mencl, V. - Menclová, D.: Výskum románskych pamiatok v Nitrianskom kraji, In: PaM, roč. VI., 1957, č. 4, str. 185 - 186.
- Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1. zväzok, kraj Nitra, Vydavateľstvo KT, Komárno, 2005.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 1532).

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu