Jelka

NOVÉ FOTO + AKTUALIZOVANÉ

Už len apsida slúžiaca ako sklad svedčí o románskom pôvode Kostola sv. Jána Krstiteľa v Jelke. Po dvojnásobnom rozšírení v 18. a 20. storočí sa stredoveká podoba stavby takmer úplne stratila.

Jelka sa v písomných prameňoch spomína v roku 1197. Kostolík postavili niekedy v priebehu tretej štvrtine 13. storočia na miernej vyvýšenine chránenej pred záplavami. Išlo o jednoloďovú prevažne tehlovú stavbu neveľkých rozmerov s trocha predĺženou polkruhovo ukončenou apsidou a severnou sakristiou. Pri výstavbe bol použitý aj lomový kameň. Exteriér apsidy členil na naše pomery veľmi nezvyčajný obročný oblúčikový vlys, pričom každý druhý prechádzal do polvalcovej prípory. V interiéri apsidy sa nachádzali podľa všetkého dve pôvodné niky obdĺžnikového tvaru upravené v gotike (južná nika), resp. v renesancii (severná nika).

V 1. polovici 14. storočia prešiel objekt gotickou prestavbou. Pôvodní románske okná na južnej a východnej strane apsidy boli zväčšení do podoby úzkych ale oveľa vyšších okien s lomeným oblúkom a kružbou v tvare mníšky. Nové okná si vyžiadali aj úpravu exteriérových fasád. Okrem osekania časti polvalcových prípor bola taktiež zamurovaná horná časť obkročného vlysu, ktorý tak získal podobu jednoduchého radu lomených oblúčikov. V druhej štvrtine 14. storočia bol interiér vyzdobený nástennými maľbami.

V priebehu 16. storočia sa uvádza rozšírenie lode, zatiaľ však nie je jednoznačne potvrdené. V roku 1561 bol objekt opravovaný, V roku 1590 boli pristavané oporné piliere k apside. V druhej polovivi 16. storočia sa v obci začína presadzovať reformácia. Kalvíni ho prevzali v roku 1595 a katolíkom bol vrátený až v júli 1673 vo veľmi schátranom stave. Pri následnej obnove boli zamurované gotické okná na apside a nahradené dvojicou veľkých okien na južnej a severnej strane. Na prelome 17. a 18. storočia zrejme zvýšili obvodové múry románskej lode v súvislosti s umiestnením nového oltára. Je to ďalší z neopriamych dôkazov, že už vtedy existovala nová širšia loď a tá románska sa zmenila na presbytérium. V roku 1714 sa spomína kostol už ako vymaľovaný a s novým zariadením.

V rokoch 1747 - 52 sa uskutočnila rozsiahla baroková prestavba, ktorú si vyžiadalo poškodenie kostolíka po zemetrasení. Počas tejto barokovej prestavby bol kostol rozšírený o západnú vežu a novú loď, pričom tá staršia (z čias renesancie?) mohla byť pri jej výstavbe využitá. Apsidu zmenili na sakristiu a románsky  víťazný oblúk zamurovali. Ďalšie práce sa realizovali aj v tretej štvrtine 19. storočia. Súčasnú podobu dostal kostol v roku 1921, keď bola pristavená priečna loď a južná sakristia.

V roku 2016 sa uskutočníl výskum exteriérových i interiérových fasád objektu, ktorý prieniesol závažné zistenia meniace nás pohľad na dejiny a význam kostola.

Sondy v exteriéri odhalili, že oblúčikový vlys v hornej časti apsidy bol riešený zložitejšie, ako sa zdalo. Jednoduchý vlys s lomenými oblúčikmi bol len dolnou časťou obkročného vlysu, ktorý bol v gotickom období zamurovaný a prefasádovaný. Obkročný vlys z románskeho obdobia je na Slovensku veľmi vzácny a doposiaľ bol známy len na svätyni románskeho kostolíka v Hamuliakove.

Oproti nemu však bol doplnený polvalcovými príporami, do ktorých prechádzal každý druhý oblúčik a ktoré siahali až po dolný sokel. Časť z nich bola osekaná, čím sa narušil ich pravidelný rytmus členiaci fasádu apsidy.

Na východnej strane apsidy bolo odkryté z exteriéru i interiéru pomerne vysoké gotické okno s kamennou mníškou, ktoré nahradilo menšie románske okno na tomto mieste. Sondy zachytili aj hornú časť gotického okna v južnej stene apsidy. Dokázaná bola taktiež existencia severnej sakristie už v románskom období, čo tiež nie je u nás veľmi časté.

 interiéri výskum potvrdil prítomnosť stredovekých nástenných malieb datované predbežne do druhej štvrtiny 14. storočia, ktorých časti presvitali spod novšej omietky. Steny apsidy zdobili pôvodne postavy apoštolov, ktorých dopĺňala v centrálnej polohe pod gotickým oknom veľká hlava Krista. Konchu apsidy pokrývala podľa všetkého veľká mandorla (zatiaľ len sčasti odkrytá) so sediacim Kristom a symbolmi evanjelistov.

GPS: 48.143834844, 17.497366369

Zdroje:
- Smoláková, M. - Žuffová, J.: Architektonický a umelecko-historický vývoj objektu. Správa z výskumu Kostola sv. Jána Krstiteľa v Jelke v roku 2016 (nepublikovaný materiál).
- Ravasz, O.: Jelka. Pozoruhodnosti. Malá vlastivedná knižnica č.  83. Komárňanské tlačiarne a vydavateľstvo, Komárno, 1997 (dostupné na webe - http://mek.niif.hu/03800/03815/03815.pdf).
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov, Československá grafická únie 1937.
- Klobučník, M.: Farská obec v období rekatolizácie na národnostne zmiešanom území (obvod Galanta). Trnava, Dobrá Kniha 2004.
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa. Praha, Panorama 1985.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5837).
- www.jelka.sk
- Virtuálna prehliadka na virtualtravel.sk
- www.slovakiana.sk

esteban

Za pomoc a ochotu ďakujeme výskumníčkam Márii Smolákovej a Jaroslave Žuffovej.

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu