Bardejov - františkánsky kostol

Už len niekoľko architektonických detailov pripomína veľkoleposť niekdajšieho kláštorného kostola augustiniánov z 15. storočia v Bardejove. Stredoveká podoba chrámu bola do značnej miery zmenená pri barokovej prestavbe po zemetrasení v roku 1725, kedy už kláštorné objekty slúžili františkánom.

Kláštor augustiniánov s Kostolom sv. Jána Krstiteľa založilo krátko pred rokom 1390 mesto Bardejov v spolupráci s augustiniánmi z Krakova. Podľa všetkého sa usadili v starších kláštorných budovách, ktoré mohli patriť johanitom alebo cistercitom.

Po príchode augustiniánov sa začalo s rozsiahlou stavebnou činnosťou, ktorá sa týkala aj kostola. Na jej podporu vydal dokonca pápež Bonifác IX. v roku 1400 odpustkovú listinu. V prípade chrámu sa prvá etapa prác týkala výstavby predĺženého polygonálne ukončeného presbytéria. Tá mohla byť ukončená v roku 1432, kedy sa spomína konsekrovanie kláštora alebo kostola pomocným biskupom z jágerskej diecézy. Aj po tomto dátume totiž pokračujú rozsiahle stavebné práce.

Tie sa mohli týkať práve výstavby lode, ktorá sa líši od architektúry presbytéria podobou oporných pilierov i podstrešnej rímsy. Okolo roku 1477 už mohla byť hrubá stavba lode ukončená a začalo sa riešiť jej zaklenutie. Túto prácu mal vykonať majster Štefan z Košíc, ktorý už mal za sebou skúsenosti so stavbou chrámov v Košiciach i samotnom Bardejove. Napokon ju však nerealizoval on ale majster Urban, ktorý sa v tejto súvislosti spomína v roku 1490. Následne sa začalo so zariaďovaním interiéru.

V tomto období však sa už začína prejavovať kríza rehoľného života nielen v bardejovskom kláštore. Mravný úpadok bardejovských augustiniánov spomína v roku 1493 vo svojom napomenutí Ambróz, prior kláštor vo Veľkom Šariši a vikár augustiniánov v jágerskej diecéze.

Kláštor augustiniánov zanikol niekedy v období rokov 1528 - 1540 po tom, čo mešťania vyhnali mníchov z Bardejova. Išlo o zložité obdobie nástupu reformácie a bojov medzi uhorskými kráľmi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. Habsburským.

Kláštorné budovy v nasledujúcom období zmenili svoje využitie a slúžili napríklad aj ako sýpka. Zachované sú správy o stavebných prácach realizovaných po požiari v roku 1534 (nové zastrešenie v roku 1536), ako aj oprave klenieb v roku 1561/1581.

V roku 1670 získali celý kláštorný komplex františkáni, ktorí následne začali v úpravami v barokovom štýle. V roku 1725 zasiahlo Bardejov zemetrasenie, ktoré poškodilo aj kláštorné budovy s kostolom a vyžiadalo si ďalšie rozsiahle opravy v rokoch 1757 - 1780. V rámci nich dostala loď nové zaklenutie, do novej podoby boli upravené gotické okná na severnej strane lode. Zamurované bolo aj veľké okno na západnej strane lode. Novo bol zariadený aj interiér chrámu.

V druhej polovici 19. storočia dostal chrám nové zariadenie v duchu neogotiky. V roku 1903 boli reštaurované nástenné maľby v kostole.

V roku 1950 štátna moc prevzala v rámci Akcie K aj bardejovský kláštor. Podľa pôvodných plánov malo v jeho priestoroch vzniknuť cirkevné múzeum, kde by boli umiestnené predmety zhabané aj v ďalších kláštoroch.

V roku 1970 bol celý kláštor vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1990 dostal kostol nové lavice. V nasledujúcom období sa realizoval v obmedzenej miere pamiatkový výskum a obnova objektu. V roku 2000 tak bolo opätovne odkryté reprezentatívne okno na západnej fasáde lode a v roku 2007 odkryli bohato zdobený severný portál do lode, ktorý zrejme slúžil ako hlavný vstup do kostola.

Gotický kostol mal podobu bezvežového jednolodia s polygonálne ukončeným presbytériom. To bolo zaklenuté dvoma poliami krížovej rebrovej klenby a východným záverom. Zaklenutá bola aj loď, ako o tom svedčia vonkajšie oporné piliere.

Z architektonických detailov šlo napríklad o kamenné kružby okien, ktoré v roku 1481 doviezli z kameňolomu v dedine Göncz (v dnešnom Maďarsku). Z nich sa zachovala predovšetkým bohatá výzdoba rozmerného okna na západnej fasáde chrámu. Rovnaký pôvod má zrejme aj neskorogotický sedlový portál s oslím chrbtom na severnej strane lode. O niečo staršia je jediná zachovaná kružba vo východnom dvojdielnom okne presbytéria, ktorú tvorí motív dvoch mníšok a trojlístka.

Gotický pôvod má aj štvorkrídlový objekt samotného kláštora.

GPS: 49.291378749, 21.274321675

Zdroje:
- Huťka, M.: Augustiniáni na území stredovekého Slovenska (Uhorska). Verbum - vydavateľatvo KU, Ružomberok 2015.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Šeregi, M.: Dokumenty k likvidácii kláštorov v rokoch 1950 – 1951. In: Monument revue, roč. 2012, č. 2, str. 21 - 25. Dostupné v elektronickej podobe - http://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-2-2012.pdf.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 4329).
- www.arslexicon.sk/?registre&objekt=rimskokatolicky-kostol..
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_svateho_Jana_Krstite...
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=13521
- https://spis.korzar.sme.sk/c/4450106/na-kostola-sv-jana...
- www.dokostola.sk/kostol/kostol-sv-jana-krstitela-frantiskani
- https://presov.korzar.sme.sk/c/22511141/klastor-frantiskanov-v-bardejove...

esteban