Huncovce
Niekedy okolo polovice 13. storočia, podľa tradície v roku 1225, postavili v Huncovciach neďaleko Popradu kostol s ešte románskou vežou. Po požiari a následnej prestavbe v roku 1832 o jeho stredovekom pôvode svedčí už v podstate len spomínaná veža so združenými oknami.
Podtatranská obec sa prvýkrát objavuje v písomných prameňoch pod názvom Supch v listine z roku 1257. Správa v Levočskej kronike hovorí dokonca o kláštore strážcov Božieho hrobu, ktorý mal v Huncovciach vzniknúť už v roku 1222.
Stredoveký kostol postavili v obci niekedy okolo polovice 13. storočia (uvádzajú sa 50. roky 13. stor.) ako jednoloďovú, zrejme románskogotickú stavbu s predstavanou západnou vežou a kvadratickou svätyňou, podobne ako chrám v susednej obci Veľká Lomnica.
Pôvodne bol kostol zasvätený Všetkým svätým. Tunajší farár patril už v roku 1268 do Bratstva 24 spišských kráľovských farárov. Jeho členmi pritom boli okrem neho a farára zo susednej Veľkej Lomnice len kňazi zo spišských miest, čo vypovedá o význame tunajšej farnosti.
V období gotiky (v 14. storočí, možno v roku 1409) bol chrám goticky prestavaný. Podľa všetkého bolo presbytérium predĺžené o polygonálne ukončenie a loď zmenená zaklenutím na dvojlodie. V tomto období pristavali aj severnú sakristiu. Súčasťou zariadenia stredovekého chrámu bolo aj 5 gotických oltárov (Hlavný oltár Všetkých svätých, bočné oltáre Utrpenia Pána, Panny Márie, sv. Mikuláša a sv. Anny).
V 50. rokoch 16. storočia prijal huncovský kňaz protestantizmus a obec ho nasledovala. Nasledujúcich vyše 100 rokov tak bol kostol evanjelickým, pričom katolíkom bol vrátený až v roku 1672. Farnosť bola zverená do rúk rádu pavlínov, ktorí ju spravovali až do roku 1788.
V roku 1825 postihol celú obec rozsiahly požiar, ktorý značne poškodil aj stredoveký kostol. Jeho vnútorné zariadenie (vrátane spomínaných gotických oltárov) zhorelo a klenba lode a presbytéria sa zrútila. Veža bola opravená v rokoch 1829-31. Veľké škody na chráme sa stali podnetom pre rozsiahlu prestavbu v roku 1832.
Stavba bola rozšírená južným smerom, čím sa západná veža dostala mimo os západného priečelia. Novo postavené bolo aj polygonálne presbytérium. Zo stredovekého objektu boli pri prestavbe využité okrem veže aj severná stena lode a presbytéria a tiež aj sakristia.
Počas 1. svetovej vojny kostol prišiel o svoje zvony a náhradu za ne získal v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Status národnej kultúrnej pamiatky má chrám od roku 1963. Pamiatkovou obnovou prešiel v rokoch 1980-81 a v roku 2005.
Zo stredovekej stavby sa okrem severných múrov zachovala v celosti severná sakristia zaklenutá dvoma poliami krížovej rebrovej klenby so svorníkmi zdobenými reliéfom ružice. Na jej východnej strane sa nachádza sčasti zachované úzke štrbinové okno. Západná veža má 5 združených románskych okien v dvoch podlažiach nad sebou, pričom stredové stĺpiky troch z nich majú hlavice s bobuľovým dekórom. Zo stredovekej výbavy chrámu ide o gotický kríž s Ježišom.
GPS: 49.114809977, 20.376543403
Zdroje:
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Szakács, B. Zs.: Árpád-kori építészeti hagyományok Szepes és Sáros megyében I-II. Teleki Alapítvány, Budapest, 2023.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 1412).
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22...
- http://www.farnosthuncovce.sk/historia%20-%20dej...
esteban
september 2010, upravené 12. 12. 2013 a 2. 5. 2024
Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.
