Výskum gotického Kostola sv. Kríža v Devíne

V rokoch 2015 - 2017 sa na Kostole sv. Kríža v Devíne realizovala druhá etapa architektonicko-historického výskumu, ktorá spresnila predovšetkým najstaršie stavebné dejiny objektu. Realizovali ho Ivan Gojdič a Silvia Paulusová, pričom sa nadviazalo na prvú etapu výskumu z roku 1977, na ktorej sa zúčastnila aj kolegyňa Ľudmila Husovská (SÚPSOP Bratislava). V predstihu sa tu uskutočnil aj pomerne rozsiahly archeologický výskum (Mestské múzeum Bratislava, vedúci výskumu † Igor Keller).

Pri výskume sa hĺbkovou sondážnou metódou preukázalo, že kostol, pôvodne zasvätený Panne Márii, bol postavený niekedy začiatkom druhej tretiny 13. storočia po zániku kostola v areáli hradu, zrejme po útoku Friedricha II. Babenberského v roku 1233. Predpokladaný starší pôvod dnešnej stavby sa nepotvrdil napriek tomu, že bezprostredne nad kostolným areálom bolo archeologicky odkryté rozsiahle veľkomoravské pohrebisko.

Devínsky kostol založili ako pomerne veľké jednolodie v celom rozsahu dnešnej hlavnej lode s kratšou kvadratickou svätyňou. múry pôvodne zrejme plochostropej lode sa zachovali do približne dvojtretinovej výšky, bočné steny svätyne v celej svojej pôvodnej výške. Východný záverový múr, odstránený pri neskoršej prestavbe, bol archeologicky odkrytý v základe.

Architektúra prvotného kostola bola včasnogotická, datovaná profiláciou zachovaných prvkov:
- východná stojka južného vstupného portálu, ktorého prúty v ostení prechádzajú v pätke do tzv. pazúrika (in situ),
- kváder z okenného ostenia s málo roztvorenými špaletami sekundárne zamurovaný v barokovej výplni severného portálu severnej lode, dnes voľne uložený v areáli.
- fragmenty hruškových klenbových rebier objavených pri nedávnej rekonštrukcii múru vedúceho k fare v jeho základe.

Ďalšia stavebná fáza nasledovala po výraznom poškodení kostola pri útoku Přemysla Otakara II. v 70. rokoch 13. storočia. Zahŕňala výraznú prestavbu svätyne, ktorú predĺžili východným smerom do podoby polygónu a zaklenuli ťažkou rebrovou klenbou. Túto opreli o mohutné postranné piliere zachované v základoch. V závere svätyne úlohu pilierov prevzalo plné murivo nároží, čím v exteriéri vznikla rovná východná stena presbytéria.

Dostavbu datujú do obdobia okolo roku 1300 viaceré zachované prvky:
- pätky stojok víťazného oblúka s výrazným výžľabkom,
- okenné otvory svätyne (prezentované dnes v barokovom zamurovanom stave), na južnej strane pod strechou tzv. novej sakristie s pôvodnou trojlístkovou kružbou,
- svorník klenby záveru svätyne nájdený sekundárne zamurovaný v základe barokového prístenného piliera na južnej strane hlavnej lode a zdobený reliéfom tzv. zeleného muža so siedmimi listami/ratolesťami vyrastajúcimi mu okolo hlavy (symbol Krista),
- sedile vytesané do kvádrového muriva južnej steny svätyne (zachované len fragmentárne).

Následne pripojili zo severnej strany svätyne obdĺžnikovú sakristiu, v ktorej sa zachovala pôvodná valená klenba a v severnej stene výtvarne dotvorené výklenky a tiež otvor sakrária. okno vo východnej stene bolo viackrát upravované a neskôr prenesené do západnej steny.

V 14. storočí pristavali južnú loď/kaplnku, pričom pôvodne mala siahať len po južný portál do hlavnej lode. Ešte počas výstavby však bola predĺžená až po západné priečelie lode. Pod prístavbou bola súčasne vybudovaná krypta s kamennou valenou klenbou. Kaplnka bola zaklenutá krížovými rebrovými klenbami; zachovalo sa len novšie západné pole. Na južnej fasáde kaplnky je po viacerých úpravách zastúpených niekoľko typov gotických okien.

Severná bočná loď vznikla tiež ako bočná kaplnka v druhej štvrtine 15. storočia. Na svorníkoch jej krížovej rebrovej klenby sú znázornené erby palatína Mikuláša Garaya a jeho manželky Anny Celjskej. Dvojdielne okná majú v lomených záklenkoch štvorlístkové kružby. Vo východnej stene kaplnky otvorili okienko do sakristie, tvarovo ako kópiu pôvodného východného okienka sakristie. premiestnili do jeho aj originál stredového kamenného prútu. Kaplnka bola prepojená s hlavnou loďou lomenými arkádovými oblúkmi podobnými ako v prípade južnej lode.

Z neskorogotického obdobia pochádzajú aj spodné časti murív zrejme pôvodnej gotickej veže zachované v základoch dnešnej barokovej veže.

V druhej tretine 16. storočia sa realizovala oprava v renesančnom štýle, ktorú si vyžiadalo vypálenie kostola tureckými vojskami. Sakrálny priestor bol vtedy ochránený zamurovaním arkád prepájajúcich pôvodne bočné lode s hlavnou.

Barokový výraz dostal kostol pri obnove v 70. rokoch 17. storočia. Pristavaná bola veža, hlavná loď a svätyňa dostali valené klenby so styčnými hrebienkovými výsečami. Práce pokračovali aj v 18. storočí, kedy bolo dotvorené západné priečelie portálmi so sochami v nadstavcoch a ďalšími sochami v štítoch. Osvetlenie lode bolo riešené tzv. termálne okná polkruhového tvaru a do rovnakého tvaru upravili aj gotické okná bočných lodí. V interiéri boli znova otvorené arkádové oblúky do bočných lodí. Na pilier arkádového oblúka v severovýchodnej časti bola osadená drevená kazateľnica prístupná schodiskom zo sakristie. V západnej časti lode vybudovali novú emporu. Zvýšili tiež vežu, upravili jej fasádu a zastrešili novou strechou typického cibuľovitého tvaru. Prístup na vežu bol vyriešený schodiskom z novej prístavby.

K južnej strane svätyne pristavali novú sakristiu a v rokoch 1788 - 1789 obnova vyvrcholila reprezentatívnou úpravou svätyne s novou valenou klenbou, ornamentálnou výmaľbou stien a napokon postavením nového hlavného oltára v súvislosti so zmenou patrocínia na dnešné sv. Kríža. Ústredným motívom je tak plastika Ukrižovaného Krista, ktorá zrejme vznikla v dielni známeho sochára F. X. Messerschmidta, pôsobiaceho na sklonku života v Bratislave.

Ďalšie opravy a úpravy sa spomínajú k rokom 1863, 1937 a 1949 - 1950. Veľká obnova sa uskutočnila v 70. a 80. rokoch minulého storočia na základe výsledkov výskumov spolu s reštaurovaním niektorých prvkov a pokračuje aj v súčasnosti.

Literatúra:
- Jankovič, V.: K dejinám kostola v Devíne. In: Pamiatky a príroda, roč. 1975, č. 4, s. 32 - 33.
- Johanidesová, M.: Stavebný vývoj devínskeho kostola. Obzor, Bratislava 1974.
- Keller, I. - Plachá, V. - Divileková, D.: Pochovávanie v mestečku Devín v 13. až 18. storočí. In: Slovenská archeológia, roč. 2007, s. 127 - 186.
- Ratkoš, P.: Civitas Dowina - Slovenský Devín. In: Historický časopis, roč. 1970, č. 5, s. 337-366.
- Sedlák, V.: Mestečko Devín v stredoveku. In: Vlastivedný časopis, roč. 1978, s. 169 - 171.
- Výsledky architektonicko-historického výskumu v rokoch 2015 - 2017 (dosiaľ nepublikované)

Silvia Paulusová a Ivan Gojdič