Radoľa
V roku 1956 odkryl archeológ A. Petrovský - Šichman v polohe Koscelisko nad obcou Radoľa základy ranogotického kostolíka datovaného do druhej polovice 13. storočia. V roku 2012 sa začal ďalší výskum, po ktorom mali byť zvyšky kostolíka prezentované.
Objekt považovaný za najstarší chrám v regióne Kysúc postavili vo vyvýšenej polohe nad sútokom rieky Kysuca a Vadičovského potoka ako jednoloďovú bezvežovú stavbu s kvadratickým presbytériom a severnou sakristiou. Dodatočne pristavali k severnej stene lode a západnej stene sakristie menšiu murovanú kostnicu. Najnovšie sa uvažuje až o románskom pôvode stavby (viz video Archeologického ústavu SAV).
Celková dĺžka kostola bola približne 15 metrov, pričom loď mala vonkajšie rozmery 9,7 m x 8,65 m a svätyňa mala v interiéri rozmery 4,8 m x 4,5 m. Múry boli široké 90 - 100 cm, podlahu zrejme tvorila len udupaná hlina.
Nepriamo je chrám doložený v súpise pápežských desiatkov z rokoch 1332 - 1337, kedy sa spomína Radoľa ako jediná farnosť na Kysuciach. Vtedajší farár Peter zaplatil šesť grošov. Stavba existovala až do 15. storočia a jej zánik je spájaný s nájazdmi husitov v rokoch 1429 - 31.
V nasledujúcich rokoch a storočiach sa kostol stal zdrojom stavebného materiálu pre miestnych obyvateľov. Druhotne použité travertínové ostenia tak napríklad objavili pri rekonštrukcii tamojšieho renesančného kaštieľa v 80. rokoch minulého storoča.
Lokalita zaniknutého kostola sa začala minimálne od 17. storočia používať na poľnohospodárske účely, čo sčasti platilo aj v 20. storočí. V 40. rokoch boli zvyšky objektu ešte viditeľné. O niekoľko rokov neskôr ich majiteľ pozemku začal rozorávať, čo sa stalo podnetom pre štátne orgány, aby tu nariadili výskum.
Ten sa začal v roku 1956 a priniesol odkrytie základov kostolíka, viacerých opracovaných architektonických článkov z klenby a portálu, ako aj zvyškov maliarskej výzdoby.
Na tieto práce nadviazal ďalší výskum v rokoch 1988 - 1990, ktorý viedla archeologička Kysuckého múzea Marcela Durišová. V rámci neho bolo odkrytých viacero hrobov, vrátane jedného, v ktorom bolo pochované telo nesúce znaky protivampirického zásahu.
Okrem iného sa podaril aj objav sošky, tzv. Kysuckej Madony, vysokej 84 mm a vyrezanej z kosti. Vyrobili ju v 14. storočí niekde v západnej Európe - v Nemecku alebo Francúzsku a predstavuje na našom území ojedinelý príklad drobnej stredovekej plastiky. Jej kópiu, spolu s ďalšími opracovanými kamennými prvkami z Kosceliska, vystavujú v radolskom kaštieli. Od roku 1989 je lokalita kostola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
V rokoch 2012 - 2013 sa vykonal ďalší archeologický výskum, ktorý realizovalo Kysucké múzeum v Čadci v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV za podpory žilinského VÚC. Viedla ho archeologička Kysuckého múzea Danka Majerčíková. Pri výskume sa nenašli žiadne doklady existencie veže a boli odkryté viaceré hroby v kostole i mimo neho.
Základy kostolíka sa nachádzajú neďaleko cintorína nad obcou. Cestu k cintorínu označujú smerové tabule, takže sa dá podľa nich dobre orientovať. Po skončení výskumu mali byť základy stavby pamiatkovo upravené a sprístupnené verejnosti ako turistická lokalita, dosiaľ (2024) sa tak nestalo.
GPS: 49.294880579, 18.786454636
Zdroje:
- Samuel, M. - Majerčíková, D. - Furman, M.: Zaniknutý stredoveký kostol v Radoli-Koscelisku (výsledky revízneho a zisťovacieho výskumu v rokoch 2012–2013). In: Archaeologia historica, roč. 39/2014, č. 2. strany 723 - 737. Dostupné v elektronickej podobe.
- Majerčíková, D.: Stredoveký kostol v Radoli. In: Kysucký múzejník, roč. 2020, č. 1, str. 18 - 24. Dostupné v elektronickej podobe.
- Archeologický ústav SAV - 3D rekonštrukcia románskej a gotickej podoby kostola (videá)
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- www.kysuckemuzeum.sk
esteban
31. 8. 2012, upravený 2. 11. 2024
Za fotografie ďakujeme aj Mgr. Ľubošovi Pallerovi.
