Žilina - starší farský kostol
Už len murivo veže, južnej steny lode a sčasti svätyne sa zachovali z pôvodného románskeho kostola, predchodcu dnešnej katedrály v Žiline. Objekt z veľkej časti zanikol pri výstavbe gotického trojlodia v 14. storočí.
Prvotný kostol postavili vo vyvýšenej polohe najneskôr v prvej polovici 13. storočia. Išlo o jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou vežou a kvadratickým presbytériom. Pôvodné zasvätenie chrámu bolo Panne Márii, ktoré je doložené v roku 1393.
O niečo neskôr bola odstránená východná stena presbytéria v súvislosti s jeho rozšírením o polkruhovú apsidu rovnakej šírky. Tým zrejme vznikla dvojpriestorová svätyňa s chórom a apsidou, podobná riešeniu pri Kostole sv. Štefana v mestskej časti Rudiny z rovnakého obdobia. V priestore svätyne vybudovali dokonca aj kryptu, v klenbe ktorej sa našli časti staršieho oltárneho stola.
Statiku rozšírenej svätyne zlepšili opornými piliermi, pričom ten západnejší je radený do čias prvej polovice 14. storočia. V jednom z nich našli druhotne zamurovaný kamenný článok staršieho portálu.
Osud románskej stavby sa do veľkej miery naplnil v polovici 14. storočia, kedy sa rozvíjajúce sa mesto rozhodlo postaviť väčší, reprezentatívnejší chrám. Ten dostal podobu gotického trojlodia s veľkým, polygonálne ukončeným presbytériom.
Pri jeho výstavbe sa zvolilo rozšírenie severným smerom. Zo staršieho objektu tak bola zachovaná veža vo výške 14 m, ktorú ale významne zvýšili, južný múr lode a západná časť južnej steny svätyne. Tá bola odstránená, keďže bránila výstavbe nového gotického presbytéria.
Existenciu staršej stavebnej etapy potvrdil archeologický výskum v rokoch 2000 - 2001 pod vedením archeológa Považského múzea Jozefa Moravčíka, kedy odkryli pri južnej stene presbytéria základy prvotnej svätyne (jej južnej polovice).
Potvrdila sa tak zmienka žilinského kaplána Štefana Pašku z roku 1890 o zaniknutej polkruhovej apside, ktorú priradil k staršiemu chrámu. Významný objav bol po ukončení výskumu prezentovaný v dlažbe.
Podobu a rozsah zachovania muriva románskej stavby spresnil historicko-architektonický výskum Mgr. Kristíny Zvedelovej, PhD. a Ing. arch. Milana Marčeka v roku 2011. Ďalšie doplňujúce výskumy prebehli a prebiehajú aj v súvislosti s obnovou katedrály, ktorá sa začala v roku 2020.
GPS: 49.224238399, 18.741061983
Zdroje:
- Kol. aut.: Obnova Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline - 1. etapa obnovy. Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza 2023.
- Moravčík, J.: Žilina - centrum severného Slovenska od praveku po stredovek. Žilina, rok vydania neuvedený.
- Štefánik, M. - Lukačka, J. a kol.: Lexikon stredovekých miest na Slovensku. HÚ SAV, Bratislava 2010.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 1731/2199).
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://www.dcza.sk/sk/schematizmus/farnosti/zil...
- https://www.dcza.sk/sk/dokumenty/obnova-katedral...
- https://pmza.sk/2020/aktuality/archeologicky-vys...
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Katedr%C3%A1la_Naj...(Zilina)
- https://www.tikzilina.eu/katedrala-najsvatejsej-...
esteban
upravené 19. 7. 2014 a 12. 11. 2024
Za pomoc ďakujeme Ing. arch. Petrovi Krušinskému, PhD. zo Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline a Žilinskej diecéze.
