Nitrianske Pravno-Vyšehrad
V rokoch 2015 - 2020 bol na Vyšehrade odkrytý trojloďový románsky kostol zasvätený Panne Márii. V listinách sa spomína v roku 1258 a slúžil zrejme ako kláštorný chrám benediktínov. Stavebníkmi boli členovia rodu Diviackovcov.
Prvý archeologický výskum na mieste známom ako Kostolisko alebo Kláštorisko vykonala Marta Remiášová v 70. rokoch 20. storočia. Nájdenú murovanú stavbu interpretovala ako sakrálnu stavbu z veľkomoravského obdobia.
Archeologický výskum na tomto mieste v roku 2015 inicioval nadšenec histórie Jozef Majzlan, ktorý výskum prvý rok aj sám financoval. Odkrývanie lokality realizovala spoločnosť Via Magna pod vedením archeológa Milana Horňáka.
V prvej fáze boli odkryté murivo hlavnej a severnej bočnej lode, ktoré boli na východnej strane ukončené apsidami. Na základe toho sa usudzovalo, že išlo o veľké a pomerne netypické dvojlodie.
V roku 2020 sa však pri výskume vedenom archeológom Andrejom Žitňanom zo spoločnosť AA AVALA a archeológom a historikom Jozefom Šebestom podarilo odkryť väčšiu časť pôdorysu objektu, vrátane južnej apsidy, čím bola potvrdená trojloďová dispozícia.
Pôvodne teda išlo o trojloďovú románsku baziliku s dvojvežovým západným priečelím a troma apsidami na východnej strane. Pôdorysne bol blízky zachovaným románskym stavbám v Diakovciach alebo maďarskom Lébényi, ako aj rekonštruovanej románskej bazilike v Hronskom Beňadiku.
Kostol bol približne 20 metrov dlhý a 15 metrov široký. Tieto rozmery z neho robia najväčší známy kostol z románskeho obdobia na severozápadnom Slovensku. Svojou veľkosťou i polohou vo výške 730 m n. m. v kombinácii s predpokladanými bielymi fasádami musel predstavovať z nitrianskej strany zďaleka viditeľnú dominantu.
Kostol postavili na hranici Ponitria a Turca na juhozápadnom svahu vrchu Vyšehrad pravdepodobne už v 12. storočí. Odkryté základy i časť nadzákladového muriva sú z lomového kameňa, pri výskume sa však našlo aj veľa tehál - plevoviek. Tie boli využívané najmä namiesto kamenárskych prvkov.
Existencia kostola je zachytená predovšetkým v závete jedného z Diviackovcov - Budimíra z roku 1258, v ktorom vyšehradské panstvo spolu s Kostolom Panny Márie odkázal premonštrátom v Kláštore pod Znievom. Dôvodom boli zrejme vlastnícke zmeny za vlády Bela IV., ktoré spôsobili, že rodový kláštor bol už pre Diviackovcov ekonomicky neudržateľný.
Následne, najneskôr počas husitských vpádov, kostol zanikol. V polovici 15. storočia sa totiž na Vyšehrade usadili bratrícke vojská, ktoré tehly z chrámu použili ako stavebný materiál. Z toho možno usudzovať, že v tom čase bol tento objekt už v ruinách.
V roku 2020, po ukončení výskumu, boli zvyšky kostola kvôli ochrane opätovne zasypané. Lokalita je v procese vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku a do budúcna sa tu plánuje prezentácia pôdorysu stavby s ďalšími informáciami pre návštevníkov.
GPS:
Zdroje:
- http://scriptorius.sk/en/blog/2020/08/02/co-to-b...
- http://scriptorius.sk/sk/blog/2020/08/15/odkial-...
- https://www.teraz.sk/spravy/zaniknuty-kostol-pan...
- https://www.facebook.com/photo/?fbid=41389121128...
- https://www.aktuality.sk/clanok/814579/unikatny-...
- https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/438572-n...
- https://www.youtube.com/watch?v=KKHiw6F4KL4
- https://www.youtube.com/watch?v=72N0HW4USvw
esteban
7. 11. 2024
Za informácie, podklady a ochotu ďakujeme archeológovi a historikovi Jozefovi Šebestovi a archeológovi Milanovi Horňákovi.
Súvisiace články: Novoobjavený románsky...
