Rotunda
– stavba kruhového pôdorysu, ktorá sa u nás stavala predovšetkým v predrománskom a románskom období (9. - 13. storočie). Názov je odvodený od latinského slova rotundus - okrúhly, oblý. Ide o najznámejší typ → centrál. Funkčne šlo o kostolíky, → kaplnky (často v areáloch hradísk) alebo → karnery.
Mohli mať podobu jednoduchej stavby kruhového pôdorysu (Devín, Bratislava - hrad) alebo objektu s kruhovou loďou a východnou polkruhovou či podkovovitou → apsidou (napr. Nitrianska Blatnica, Ducové, Michalovce, Skalica).
Menej častým riešením boli rotundy so štyrmi apsidami v interiéri (Trenčín) či s jednou vnútornou svätyňou (Bíňa, Šivetice). Výnimočným riešením je aj rotundový interiér vpísaný do kvadratického exteriéru (Dechtice).
Pojmom rotunda sa často označujú všetky stavby s centrálnym pôdorysom (štvorcovým, viacbokým), čo však vzhľadom k pôvodnému latinskému významu nie je presné.