Dechtice

Patrocínium: Všetkých svätých

Vznik: asi okolo roku 1172

Poloha: v areáli cintorína na svahu na okraji obce

Stručný popis: tehlová románska rotunda s polkruhovo zakončenou apsidou a západnou barokovou vežou

História:
Rotundu v Dechticiach postavili z tehál vo vyvýšenej polohe na svahu a jej výstavba sa datuje rokom 1172, ktorý sa uvádza v kanonickej vizitácii z roku 1782. Stavitelia sa zrejme inšpirovali talianskou architektúrou.
V pôvodnej podobe ju tvorila loď navonok obdĺžnikového, vnútri však nie celkom pravidelného kruhového pôdorysu (priemer 6,25 až 6,40 metra), zaklenutá murovanou kopulou. Svätyňu predstavovala pretiahnutá polkruhovo zakončená apsida.
V druhej polovici 13. storočia bola rotunda vyzdobená ešte neskororománskymi freskami v tzv. lámanom štýle, ďalšie maľby pribudli v apside v 14. storočí.
Prvými stavebnými úpravami prešla rotunda v období neskorej gotiky, ale zásadnú zmenu priniesol až rok 1741, keď bola barokovo prestavaná a nadobudla dnešnú podobu. K západnému priečeliu bola dostavaná veža, na západnej strane lode v roku 1756 pribudla murovaná tribúna. Taktiež sa prestal používať pôvodný južný portál a bol vytvorený nový zo západnej strany cez podvežie. Loď bola osvetlená malým oknom na južnej strane lode v mieste, kde bol obvodový múr najtenší.
Pri rekonštrukcii, ktorá sa začala v roku 1932, bolo toto okno zväčšené. Počas tejto obnovy boli taktiež odkryté fresky v lodi i apside.
Koncom druhej svetovej vojny dostala baroková veža priamy zásah delostreleckým granátom do hornej časti. Odstrelená bola západná a takmer celá južná stena i časť východnej steny, napriek tomu va však nezrútila. Hneď v roku 1945 bola opravená.
Celý kostol bol obnovený v rokoch 1985 – 86 a v roku 1991 bola dokončená obnova vnútorného zariadenia, vrátane barokového oltára. V roku 2010 sa uskutočnil archeologický a architektonicko-historický výskum stavby. V rámci neho boli okrem iného odkryté viaceré úrovne tehlových dlažieb, pôvodná ležala v hĺbke 50 cm pod terajšou. V roku 2015 sa ukončila komplexná obnova (nová dlažba, fasáda veže, výskum a reštaurovanie nástenných malieb v interiéri a exteriérových fasád lode a apsidy).

Zaujímavosti:
- Zvonku vyzerá rotunda ako bežný kostol s vežou, obdĺžnikovou loďou a apsidou. Niektorí odborníci však v tejto súvislosti spochybňujú zaradenie stavby medzi rotundy a považujú ju za jednoloďový kostolík s valcovou loďou zaklenutou kopulou.
- Dôkazom, že obdĺžnikový tvar lode v exteriéri nie je výsledkom dodatočnej prestavby, je románsky portál, ktorý čiastočne vystupuje z južnej steny lode a v plnej miere rešpektuje jej murivo.
- Exteriér apsidy bol pôvodne zdobený na Slovensku unikátnymi vodorovnými pásmi z tvarovaných tehál. Odborníci kladú pôvod takejto výzdoby do Talianska. V neskoršom období boli fasády upravené a namaľovali na ne iluzívne kvádrovanie.
- Hornú časť apsidy a južnej steny lode zdobí pomerne vysoký zuborez s maľovanou výzdobou.
- Na východnej strane apsidy sa zachovalo pôvodné kruhové okno.
- Valcový priestor lode je zaklenutý tehlovou kopulou, ktorá by mohla byť najstaršou zachovanou klenbou lode na našom území.
- Výskum interiéru odkryl tri úzke sedílie  - dve v južnej stene lode a jedna na južnej strane apsidy.
- Vzácne neskororománske fresky sa zachovali v podobe pásu malieb, zachytávajúcich výjavy zo života Krista od jeho narodenia cez krst, bičovanie, krížovú cestu a ukrižovanie. Súčasťou je aj štylizovaný Strom života, pri ktorom kľačí zrejme donátor stavby. Predstavujú na Slovensku veľmi ojedinelý príklad vtedajšieho tzv. lámaného štýlu.
- Veľmi netradične dnes pôsobí maľba najmä kvôli tmavej pleti Panny Márie i ďalších postáv. Románsky umelec podľa všetkého nenamiešal kvalitnú červenú farbu, ktorá tak postupne sčernela. Takisto nezvyčajné je zobrazenie Jána Krstiteľa pri Ježišovom krste v kňazskom ornáte a nie v typickej koži.
- Maľby obsahujú aj viaceré prvky františkánskej spirituality, vrátane vyobrazenia samotného sv. Františka ako rytiera so stigmami v scéne Nesenia kríža.
- Staršie pramene spomínajú aj románsku výzdobu stien apsidy v podobe radu apoštolov (podobne ako v Žiline-Rudinách). Aktuálny výskum odkryl na konche apsidy maľbu Krista v mandorle so symbolmi evanjelistov a baránkom Božím.
- Ďalšia freska na južnej stene apsidy zobrazuje výjav s neveriacim Tomášom, ktorý odborníci datujú do 14. storočia.
- Vo východnej časti južnej steny boli okryté zvyšky nástennej maľby sv. Krištofa.
- Z románskeho obdobia pochádza aj spodná časť náhrobného kameňa s rytinou základne kríža. Nachádza sa v interiéri kostolíka. Ďalší náhrobný kameň z 18. storočia je osadený v dlažbe pred svätyňou. Je možné, že ide o druhotne použitý náhrobný kameň z gotického obdobia.
- V južnej časti lode je prezentovaný objav starších dlažieb.
- V období barokovej prestavby bol do románskeho portálu vložený menší gotický. Stavitelia ho navyše nevložili rovnobežne s vonkajšou fasádou, ale šikmo, takže sčasti kopíruje oblúk vnútorného oválneho priestoru.
- Pod kostolom je krypta, kde sú pochovaní členovia zemianskej rodiny Jackovičovcov.
- Zásah veže v druhej svetovej vojne sa mal podľa tradovaného príbehu "podariť" ruským vojakom zo susednej dediny Kátlovce, vzdialenej približne tri kilometre, ktorí strieľali na stanovište Nemcov na veži.
- V lesoch nad obcou stojí Katarínka, malebná zrúcanina františkánskeho kláštora zo 17. storočia, ktorý postavili s využití staršej gotickej kaplnky. Stredoveké kostolíky stoja aj v okolitých obciach Chtelnica, Trstín a Dolné Dubové.

Súčasný stav: Kostolík patrí pod obec. Je v pomerne dobrom stave. V posledných rokoch sa uskutočnila výmena podlahy, obnova fasády veže a v roku 2015 sa realizoval výskum i obnova fasády apsidy a lode, ako aj interiéru, ktorý priniesol viaceré zásadné objavy. Navštívili sme ho v máji 2009, júni 2010, marci 2012, auguste 2014, októbri 2015 a júli 2016.

Bohoslužby: zvyčajne o 10.30 hod. na sviatok Všetkých svätých (1. novembra) a spravidla o 14.30 na Pamiatku zosnulých (2. november). Počas roka len príležitostne a na vyžiadanie.

Praktické informácie
Obec Dechtice ležia asi 20 kilometrov severozápadne od Trnavy. Kostolík stojí na jej severnom okraji na svahu v areáli dodnes využívaného cintorína. Kontakt na obecný úrad: 033/ 55 75 102.
GPS: 48.551763758, 17.594620585

Literatúra:
- Dvořáková, V. – Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Oriško, Š.: Románske umenie na Slovensku - Maliarstvo a sochárstvo. In: Kol.: Umenie Slovenska v historických a kultúrnych súvislostiach. Stredovek. Filozofická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Trnava 2009, str. 56 - 115.
- Podolan, P.: Archeologický  výskum kostola Všetkých svätých v Dechticiach 6. - 23. júl. 2010. In: Historia Nova I - 2010 - 2, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, str. 178 - 180 (dostupné na internete)
- Šimončič, J. - Bašo, M.: Dechtice. Kostol Všetkých svätých. Malá vlastivedná knižnica č. 99. Komárňanské tlačiarne a vydavateľstvo, Komárno 1997.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5X75).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web:
- www.dechtice.sk
- www.fara.sk/dechtice

esteban

Ďalšie články o Dechticiach: Z nášho itinerára

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu