Pilier

– nosný architektonický prvok zvyčajne štvor- alebo viacbokého prierezu slúžiaci ako voľne stojaca podpora klenby či →empory.

Základným tvarom je pilier štvoruholníkového prierezu, s akým sa stretávame napriklad v →bazilikách, kde nesú obvodové múry hlavnej lode a klenby bočných lodí. Takéto piliere nachádzame aj ako nosný prvok západných empor pri emporových kostolíkoch.

V gotickej architektúre sa využívali už piliere polygonálneho prierezu, osem-, desať-, či dvanásťbokého. Niesli najčastejšie klenbu dvoj- a viacloďových kostolov.

Pri reprezentatívnejších stredovekých stavbách sa stretávame so zložitejším tvaroslovím, kde sa viacboké piliere kombinovali s ústupkami či polvalcovými príporami.

Osobitným typom sú vonkajšie oporné piliere, často bohato zdobené, ktoré sa začali používať v období gotiky. Slúžili ako nosný stavebný prvok budov, do ktorých boli zvedené tlaky murovaných klienieb. Často sa pristavovali dodatočne aj v neskoršom období na zlepšenie narušenej statiky.