Gemerský Jablonec

Patrocínium: sv. Abdona a Senena (uvádza sa aj v podobe Senon)

Vznik: prvá polovica 13. storočia (r. 1220?)

Poloha: na kopci na západnom okraji dediny

Historický región: Gemer

Stručný popis: románsky jednoloďový kostolík s obdĺžnikovým chórom, polkruhovou apsidou a vežou nad západným priečelím

História
Románsky kostolík postavili v dominantnej polohe niekedy v priebehu prvej polovice 13. storočia. Obec sa spomína v prameňoch k roku 1275 pod názvom Almág.
Podľa nektorých autorov postavili kostolík spolu s celou dedinou jobagióni z Beckovského panstva, ktorí tu boli usadení ako strážcovia. Inšpiráciou a vzorom pri výstavbe kostolíka bol pre staviteľov zrejme kláštorný kostol v Rimavských Janovciach.
Počas 18. storočia bol objekt upravovaný, z tohto obdobia sa zachoval aj drevený kazetový strop s maľbami v lodi (1703). Pôvodné okná na južnej stene lode boli zamurované a nahradené novými väčšími. Taktiež hlavný vstup sa presunul z južnej steny na západné priečelie. K severnej stene lode bola pristavaná sakristia. V roku 1815 bola postavená drevená tribúna, v roku 1933 bol kostolík reštaurovaný.
Od roku 1963 má objekt status národnej kultúrnej pamiatky. V roku 1969 sa tu uskutočnil reštaurátorský prieskum, ktorý okrem iného objavil zvyšky pevnostného múru chrániaceho kostolík.
V roku 2008 bolo vykonané odvlhčenie exteriéru stavby, pri čom bol realizovaný aj záchranný archeologický výskum, ktorý potvrdil románsky pôvod celého chrámu. V roku 2018 bolo ukončené reštaurovanie kazetového stropu v lodi.

Zaujímavosti
- Kostolík stojí na okraji dediny a vďaka svojej vyvýšenej polohe predstavuje pôsobivú dominantu širokého okolia.
- Zasvätenie sv. Abdonovi a Senenovi (doložené v roku 1332) je na našom území unikátne, rovnako tak na území celého bývalého Uhorského kráľovstva. Išlo o mučeníkov pôvodom z Perzie, ktorých zabili pre vieru v Ríme začiatkom 4. storočia. Sú označovaní okrem iného za ochrancov detí.
- Svätyňa zložená z chóru a apsidy nie je u nás veľmi častá. Okrem neďalekých Petroviec (zaniknutý kostol)  a Rimavských Janovciach ju možno ešte dnes nájsť napríklad aj Žiline-Rudinách, Malej Bare či Žehni. Apsida je zaklenutá konchou a chór valenou klenbou.
- Stavebným materiálom boli v prevažnej miere opracované kamenné kvádre, ale veľkú časť apsidy (okrem spodnej časti), chór a veža (okrem nároží) postavili z tehál. Tehly sa nachádzajú aj v severnom múre lode. Výskum v roku 2008 odkryl v hĺbke 40 cm základy apsidy z plevových tehál.
- Na západnej strane veže sa zachovali dve románske združené okná. Staršia literatúra spomína ešte bobuľovité hlavice stredných stĺpikov.
- Na západnom priečelí nad vstupom sa zachovalo pôvodné kruhové okno. Podobné možno nájsť v nie tak vzdialených Rimavských Janovciach.
- Na južnej strane lode sú odkryté dve románske štrbinové okná s polkruhovým záklenkom a jedno menšie okno osvetľujúce pôvodne priestor empory.
- Dve zamurované okná sú prezentované aj na apside.
- Z románskeho obdobia sa zachovali aj dva jednoduché ústupkové portály na južnej a západnej strane lode.
- Nie je vylúčené, že vonkajšiu fasádu apsidy zdobili slepé arkády podobne, ako tomu bolo v prípade zaniknutého kostolíka v neďalekých Petrovciach.
- V južnej a severnej stene chóru sa nachádzajú zrejme sedílie s polkruhovým záklenkom.
- Na západnej strane lode sa zachovala románska murovaná empora stojaca na dvoch pilieroch, dnes sčasti zakrytá drevenou prístavbou. Na emporu nadväzuje vstavaná veža, ktorá je o čosi užšia a do priestoru lode sa otvára troma oblúkmi.
- Drevený kazetový strop z roku 1703 sa skladá z 88 maľovaných kaziet a jeho autorom je zrejme Friderico Claudini. Na jednej z kaziet je namaľovaný znak rakúskej monarchie v podobe dvojhlavej orlice, ktorá má na prsiach dvojramenný uhorský kríž.
- Lokality zaniknutých stredovekých kostolíkov sa nachádzajú v neďalekých obciach Petrovce a Šurice.

Súčasný stav
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť v Hajnáčke. Je v pomerne dobrom stave, s novo natretou fasádou. V roku 2018 sa ukončili práce na reštaurovaní kazetového stropu v lodi, ktoré boli financované aj z programu MK SR Obnovme si svoj dom. Navštívili sme ho v auguste 2008.

Bohoslužby: v maďarskom jazyku v nedeľu o 11.00 h

Praktické informácie
Obec sa nachádza neďaleko hraníc s Maďarskom, približne 20 km juhovýchodne od Fiľakova. Kostolík je zďaleka viditeľný. Stojí v areáli cintorína. Návštevu je potrebné dohodnúť si vopred. Kontakt na obecný úrad: 047/ 58 12 140, na farský úrad v Hajnáčke: 047 /56 927 24.
GPS: 48.194541706, 19.971414506

Literatúra
- Botoš, A.: Archeologický výskum v exteriéri románskeho kostola Sv. Abdona a Senena v Gemerskom Jablonci. In: Zborník Gemersko-malohontského múzea Gemer a Malohont, roč. 5, 2009, str. 111 – 115.
- Moravčíková, A. - Damjanovová, K.: Nové objavy pri reštaurovaní sakrálnych objektov na juhu stredného Slovenska. In: Monument revue, 2015, roč. 4, č. 1, str. 6 - 11. Dostupné v elektronickej podobe - http://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument%20revue%201_201....
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa. Praha, Panorama 1985.
- Kresánek, P.: Ilustrovaná encyklopédia pamiatok Slovensko. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5025).

Web
- www.zsmgemjab.edu.sk
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12217
- www.dokostola.sk/kostol/kostolik-sv-abdona-a-senena
- https://www.slovakiana.sk/virtualne-vystavy/20438

esteban

Ďalšie články o Gemerskom Jablonci: Z nášho itinerára

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu