Ostrá Lúka
V roku 2024 odkryl archeologický výskum pod vedením Jána Beljaka z Archeologického ústavu SAV zaniknutý stredoveký Kostol Zjavenia Pána v obci Ostrá Lúka. Stalo sa tak vďaka finančnej podpore majiteľa miestneho kaštieľa Ostrolúckych Róberta Dičéra.
Výskum spresnil datovanie, stavebný vývoj i podobu kostola, ktorého lokalita bola už dlhšie známa. Po výskume sa hneď pristúpilo k prezentácii lokality, ktorá bola dokončená ešte na jeseň roku 2024.
Až donedávna pritom pripomínala zaniknutú stavbu len kamenná krstiteľnica v kaštieli rodu Ostrolúckych. Zvyšky kostola boli dlhý čas zarastené vegetáciou.
Kostol postavili vo vyvýšenej lokalite najneskôr v posledných desaťročiach 13. storočia ako jednolodie s kvadratickým presbytériom. K nemu v 14. storočí pristavali severnú sakristiu. Objekt mal dĺžku 17 m a šírku 7,3 až 8,7 m. Hrúbka muriva bola 90 cm.
Prvou písomnou zmienkou o ňom je súpis pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337, kde sa spomína aj farár Peter. Ešte v stredoveku vybudovali pod kostolom kryptu s rozmermi 2,7 x 2,9 m pri výške 1,65 m. Mladšie písomné pramene hovoria o drevenom strope v lodi a spomína sa aj fresková výzdoba.
Búrlivé obdobie vojen a povstaní v 16. a 17. storočí sa dotklo aj Ostrej Lúky a okolo kostolíka tak bolo vybudované opevnenie. Takto chránený priestor zaberal plochu približne 0,1 ha.
Počas reformácie prešiel chrám do rúk protestantom, pričom v roku 1681 bol oficiálne uznaný ako tzv. artikulárny pre Zvolenskú župu (spolu s Hronsekom). Evanjelikom slúžil až do roku 1709, kedy im ho počas povstania Františka II. Rákociho odňal cisársky poľný maršal S. Heister. Jeho vojaci navyše kostolík vyplienili, vrátane krypty Ostrolúckych.
V roku 1711 bol opätovne vydaný zákaz v kostole slúžiť evanjelické bohoslužby a v nasledujúcich rokoch začal objekt postupne chátrať. Služby Božie sa konali v tomto období v priestoroch kaštieľa Ostrolúckych, ktoré po čase prestali stačiť. Preto sa zemepáni rozhodli postaviť neďaleko kaštieľa nový chrám, ktorý bol dokončený v roku 1742.
Už tak spečatený osud gotického kostola bol zavŕšený požiarom v roku 1745, kedy zhorela aj drevená budova fary. Opustená stavba začala postupne chátrať, až úplne zanikla.
Lokalita kostolíka sa nachádza severne od stále využívaného cintorína. Pod vegetáciou sa črtali zvyšky obvodových múrov do výšky až cca 50 cm a miestami boli odhalené kamene muriva. V roku 2009 sa tu uskutočnil archeologický prieskum a o dva roky neskôr aj geofyzikálny výskum.
Archeologický výskum prebiehajúci na jar a v lete roku 2024 znamenal významný zlom, ktorý priniesol aj viaceré zaujímavé objavy. Išlo napríklad o spodnú časť krstiteľnice, ku ktorej zrejme patrí už dlhšie známa kamenná kupa uložená v kaštieli Ostrolúckych.
Identifikované boli aj vstupy do kostola a archeologovia zachytili aj viaceré úseky opevnenia. V zachovanom stave bola odkrytá aj stredoveká krypta. Nezvyčajným nálezom bol aj starobylo vyzerajúci náhrobný kameň v tesnej blízkosti chrámu.
Po výskume sa v krátkom čase prstúpilo k prezentovaniu významnej lokality, keď bol domurovaný pôdorys kostola a náznakovo vymurovaný obvodový múr so zvýrazneným vstupom. V areáli pribudla aj menšia drevená zvonička.
PS: V roku 2024 sme kostolík vďaka archeologickému výskumu presunuli z podskupiny Stratené kostoly do podskupiny Kostoly spod zeme.
GPS: 48.545099981, 19.056032896
Zdroje:
- https://www.teraz.sk/magazin/vyhodnotili-vyskum-...
- https://www.youtube.com/watch?v=sN8X12ubcTY
- Slávik, J.: Dejiny Zvolenského evanjelického a.v. bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica, 1921 (príslušná pasáž dostupná na stránke - https://czostraluka.sk/historia-cirkevneho-zboru....
- Beljak, J. - Pažinová, N.: Archeologické výskumy a prieskumy vo Zvolene a okolí. In: AVANS 2009, AÚ SAV, Nitra 2013, str. 51 - 60.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 1B04).
esteban
13. 11. 2018, upravené 1. 9. 2024 a 7. 1. 2025
Za pomoc ďakujeme archeológovi PhDr. Jánovi Beljakovi, PhD. a historičke umenia Mgr. Petre Palíkovej Kohútovej.
