Šamorín
--- AKTUALIZOVANĚ + NOVÉ FOTO ---
Patrocínium: pôvodne Panny Márie, dnes kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi
Vznik: cca 1. polovica 11. storočia
Poloha: v centre mesta
Stručný popis: pôvodne rano/predrománsky tehlový kostol s polygonálnym presbytériom, vstavanou západnou vežou, bočnými loďami a severnou sakristiou
História
Dejiny kostola siahajú až do prvej polovici 11. storočia, možno i hlbšie do minulosti, keď tu postavili neveľké jednolodie s polkruhovou apsidou. Možno tu tak hovoriť o jednom z najstarších sakrálnych objektov v regióne, staršie stavby poznáme len z Bratislavy.
Podľa predpokladu odborníkov niekedy na prelome 11. a 12. storočia bola ku kostolíku z južnej strany pristavaná menšia kaplnka s východnou apsidou. Realizovaný výskum nevylúčil ani možnú existenciu podobnej prístavby na severnej strane.
Už niekedy koncom 12. storočia bola stavba predĺžená západným smerom do súčasnej dĺžky a krátko na to, cca na prelome 12. a 13. storočia nahradila polkruhovú apsidu väčšia kvadratická svätyňa. V tomto období bol vstup do lode podľa všetkého zo severnej strany a stenu nad vchodom zdobili nástenné maľby chránené nejakým typom zastrešenia.
Koncom prvej tretiny 13. storočia sa uskutočnila veľká prestavba objektu. Južná kaplnka bola predĺžená západným smerom až na úroveň hlavnej lode a k novo vytvorenému širšiemu priečeliu pripojili predstavanú vežu. V interiéri bol odstránením časti starších murív vytvorený veľký jednoloďový priestor.
Súčasnú podobu získal kostol počas ďalšej prestavby v 60. či 70. rokoch 13. storočia. Vtedy bola zbúraná apsida pôvodnej južnej kaplnky a mladšia kvadratická svätyňa, ktoré nahradilo veľké polygonálne ukončené presbytérium. K jeho severnej strane pripojili sakristiu. O niečo neskôr bol interiér vyzdobený nástennými maľbami.
Koncom 13. storočia bol kostol opäť rozšírený prístavbou severnej lode. Zrejme krátko na to došlo k zvýšeniu obvodových múrov lode, presbytéria i sakristie. Loď dostala na južnej strane nové vysoké okná s polkruhovým záklenkom, zvýšené múry presbytéria ozdobili zuborezom. V tejto etape nadmurovali aj vežu a zakončili ju dnešnou murovanou helmicou. V severnej stene severnej lode bol osadený ústupkový portál ešte románskeho tvaroslovia, v tej dobe už ako konzervatívny či archaický prvok.
V prvej polovici 14. storočia bola pristavaná južná loď, ktorá sa otvárala do hlavnej zrejme 4 nižšími arkádovými oblúkmi. V rovnakom čase podľa všetkého postavili aj murované baldachýny pre bočné oltáre po stranách víťazného oblúka.
Okolo polovice 14. storočia pribudla severozápadná prístavba medzi predstavanou vežou a západnou stenou severnej lode. O niečo neskôr pribudla podobná prístavba na juhozápadnej strane, vrátane zvýšenia časti obvodového muriva južnej lode. Súčasne dostal interiér výzdobu nástennými maľbami.
V nasledujúcom období boli zvýšené múry severnej lode i zvyšnej časti južnej lode. To si vyžiadalo nutnosť riešiť nanovo osvetlenie hlavnej lode, keďže pôvodné okná na južnej strane boli zakryté. Južná loď bola zaklenutá a do priestoru hlavnej lode sa novo otvárala dvoma oblúkmi.
Na prelome 15. a 16. storočia vybudovali pred severný vstup predsieň a v západnej časti lode murovanú tribúnu. Stredoveké stavebné etapy uzavrelo zaklenutie hlavnej lode na dva centrálne piliere, čím vzniklo dvojlodie, s bočnými loďami na štvorlodie. Túto prestavbu datujeme pred rok 1521. Klenba dostala hneď aj maliarsku výzdobu, ktoré je však už v renesančnom štýle.
Veľké stavebné úpravy sa realizovali aj v prvej polovici 18. storočia, keď boli zvýšené obvodové múry lode, novo riešené osvetlenie viacerých priestorov a štvorlodie dostalo jednotnú strechu. Arkádové prepojenie hlavnej a severnej lode bolo zamurované, podľa všetkého z dôvodu, že kostol súčasne využívali katolíci aj kalvíni. Novo postavená bola aj sakristia, ktorá nahradila starú.
V roku 1789 kúpila kostol s povolením cisára reformovaná cirkev, ktorej patrí dodnes. V neskoršom období sa realizovali len menšie práce (zrejme zaklenutie severnej lode, úpravy západnej veže v 19. storočí).
Súčasnú podobu získal chrám v roku 1931, kedy sa realizovala obnova pod dozorom pamiatkarov. Vtedy bol otvorený priechod medzi presbytériom a severnou sakristiou, ako aj vstup do podvežia zo západnej strany.
V roku 1954 sa podarilo objaviť prvé nástenné maľby a začalo sa s ich reštaurovaním (1956 - 57). Ďalšie práce sa vykonali aj počas rokov 1986 - 1990 a 1991 - 1995.
V roku 2014 sa začala komplexná obnova kostola, ktorá priniesla zásadné objavy týkajúce sa jeho najstarších stavebných etáp.
Zaujímavosti
- Kostol patrí podľa výsledkov výskumu medzi najstaršie zachované stavby na Slovensku. Jeho vznik určili do pomerne širokého obdobia od 10. do 12. storočia s tým, že orientačne výskumníci zaraďujú tento kostolík do čias pred prvou polovicou 11. storočia. Možno teda hovoriť o ranorománskej či až predrománskej stavbe.
- Z tejto prvej stavebnej etapy sa dodnes zachovala významná (východná) časť severného múru hlavnej lode.
- Objekt už pred výskumom predstavoval najhodnotnejšiu stredovekú sakrálnu stavbu na Žitnom ostrove, v ktorej sa prepája románsky a gotický sloh. Význam stavby i celého osídlenia dokladajú aj časté a rozsiahle prestavby, keďže len do konca 13. storočia identifikoval výskum hneď deväť stavebných etáp
- Zasvätenie Panne Márii dalo Šamorínu aj jeho meno (Sancta Maria - Samaria - Somorja - Šamorín).
- Polygonálny tvar presbytéria odkazujúci už na gotiku kombinovaný ešte s románskymi štrbinovými oknami nájdeme aj na zvyšku kostolíka v Dunajskej Lužnej a v Hamuliakove, ako aj kostolíkoch v Zolnej a Turčianskom Jasene.
- Z románskeho obdobia pochádza hrubá stavba, vrátane polygonálneho presbytéria, ako aj viacero architektonických detailov.
- Ide predovšetkým o reprezentatívny ústupkový portál netradične na severnej strane lode, ktorý bol zrejme upravovaný, keďže pôvodný polkruh archivolty je značne sploštený. Je blízky portálom v Hamuliakove či Šaštíne-Strážach.
- Na presbytériu sa zachovali tri pôvodné štrbinové okná, ďalšie zamurované okná sú v podkrovnom priestore nad južnou loďou.
- Strieškový vlys v tvare opakovaného motívu V sa zachoval v dvoch úsekoch na severnej vonkajšej stene hlavného dvojlodia. Je kombinovaný so zuborezom, na ktorom sa zachovali zvyšky ornamentálnej maliarskej výzdoby. Doteraz bol dávaný do súvisu so stavebnou dielňou pracujúcou na benediktínskom kláštore v Diakovciach. Datovanie tejto stavebnej etapy na koniec 12. storočia otvára v tejto veci nové možnosti.
- V južnej stene presbytéria sa nachádzajú románske dvojité sedílie so stredovým stĺpikom.
- Ranogotický sloh reprezentuje rebrová klenba presbytéria.
- Z neskorogotického obdobia pochádza jedna z najzaujímavejších klenieb v celom regióne. Na centrálne piliere ňou zaklenuli priestor hlavnej lode a má blízko k klenbe v bratislavskom Dóme sv. Martina. Nachádzajú sa tu napríklad aj voľné rebrá. Staviteľom klenby bol podľa nápisu majster Peter Mauter s dvoma pomocníkmi. Jeho podobizeň sa nachádza aj medzi renesančnými maľbami na klenbe.
- Gotická krížová rebrová klenba sa zachovala aj v južnej lodi.
- Na južnej strane kostola sa nachádza niekoľko gotických okien a portál.
- V západnej časti je vstavaná gotická murovaná empora zdobená maľbou zápasu sv. Juraja s drakom.
- V severovýchodnom nároží hlavného dvojlodia sa zachoval odtlačok klenby murovaného baldachýnu nad bočným oltárom spolu s jeho freskovou výzdobou. Obdobný baldachýn sa nachádzal aj na opačnej strane.
- V severnej stene presbytéria je osadené gotické kamenné pastofórium z cca 2. tretiny 15. storočia zdobené vimperkovou nadstavbou s fiálami a reliéfom Krista s pohárom.
- V presbytériu sa nachádza kamenná kazateľnica z neskorogotického obdobia.
- V interiéri sa nachádzajú nástenné maľby z 12. - 16. storočia.
- Zvyšky najstaršej maliarskej výzdoby majú pochádzať zo stavebnej etapy z konca 12. storočia, pričom ide o časť mandorly na severnej stene hlavnej lode.
- Ranogotické fresky sa nachádzajú na severnej stene presbytéria v dvoch pásoch nad sebou. Sú tam stvárnení traja svätci - sv. Štefan uhorský, sv. Vojtech a sv. Gelért/sv. Martin. Vedľa nich je výjav zo života sv. Martina. Pod nimi namaľoval umelec niekedy v 80. rokoch 13. storočia výjav Smrti Panny Márie.
- V druhej polovici 14. storočia bolo presbytérium vyzdobené novými nástennými maľbami vysokej umeleckej i obsahovej kvality. Boli zamerané na život Panny Márie, ktorej bol kostol zasvätený. Ich autor prišiel podľa všetkého z Bratislavy a predstavuje francúzsky prúd gotickej nástennej maľby.
- V piatich poliach krížovej klenby sa tu nachádza obraz Krista s Pannou Máriou na spoločnom tróne, ktorých po oboch stranách dopĺňajú symbolické postavy evanjelistov, v troch prípadoch s netradičným zobrazením kombinujúcim zvieracie hlavy (leva, býka a orla) s ľudskými postavami.
- Na stenách presbytéria ich dopĺňa 12 postáv apoštolov, pričom pri jednom z nich je malá postava kľačiaceho muža, donátora.
- V štyroch poliach krížovej klenby presbytéria sa nachádzajú ďalšie výjavy zo života Panny Márie, vrátane Korunovania.
- Na triumfálnom oblúku sú tradičné podobizne starozákonných prorokov.
- Neskorogotickú klenbu zdobia unikátne maľby anjelov i zvierat v renesančnom štýle, ktoré odrážajú dobovú ikonografiu ovplyvnenú astrológiou.
- Virtuálna prehliadka kostola na www.virtualtravel.sk.
- Stredoveké kostoly nájdeme aj v blízkom Šámote, Hamuliakove, Mierove či Alžbetinom Dvore.
Súčasný stav
Kostol patrí Reformovanej kresťanskej cirkvi a stále slúži ako farský chrám. V súčasnosti sa realizuje komplexná obnova vďaka podpore Ministerstva ľudských zdrojov Maďarska (od mája 2014). Do jesene 2015 sa podarilo obnoviť vonkajšiu fasádu stavby. Foteniu stavby výrazne uľahčilo odstránenie stromov rastúcich v jej bezprostrednej blízkosti. Kostol sme navštívili na jar 2006 a 2008, v júni 2011, máji 2013, na jar 2014, v októbri 2015 a decembri 2016.
Bohoslužby: áno
Praktické informácie
Kostol sa nachádza v centre mesta v oplotenom areáli, neďaleko hlavnej cesty z Bratislavy do Dunajskej Stredy. Areál kostola býva zvyčajne uzamknutý. Kontakt na farský úrad: 031/ 562 25 80.
GPS: 48.026499988, 17.311384678
Literatúra
- Presinszky, L.: Šamorín. Sakrálna architektúra. Komárňanské tlačiarne a vydavateľstvo, Komárno, 1997.
- Botek, A. - Erdélyi, R. - Pauliny, P. - Vachová, B.: Nové poznatky o vývoji reformovaného kostola v Šamoríne. In: Monument revue č. 1/2016, str. 24 - 31. Dostupné v elektronickej podobe na http://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument_reveu%201-2016.pdf
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov, 1937.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Obzor, Bratislava 1969.
- Prokopp, M.: Stredoveký kostol Šamorína. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Historická konferencia pri príležitosti 600. výročia získania mestských výsad udelených kráľom Žigmundom. Šamorín, 9. septembra 2005. [Ed.]: Strešňák, G. - Végh, L.. Šamorín - Dunajská Streda, Fórum inštitút pre výskum menšín - Vydavateľstvo Lilium Aurum 2005, str. 155 - 178. Dostupné na internete: http://mek.oszk.hu/03000/03055/03055.pdf.
- Vácha, Z.: Najstaršie stavebné dejiny reformovaného kostola v Šamoríne. In: Pamiatky a múzeá roč. 1999, č. 2, str. 52 - 55.
- Vácha, Z.: Reformovaný kostel v Šamoríně. Pozoruhodná pozdně-gotická architektura. In: Pamiatky a múzeá roč. 2004, č. 1, str. 27 - 33.
Web:
- www.samorin.sk
esteban
