Miloslavov-Alžbetin Dvor
Pôvodne románsky chrám v Alžbetinom Dvore predstavuje špecifický typ "strateného" kostola. Z veľkej časti sa zachoval dodnes, sakrálny objekt však už veľmi nepripomína.
Bol postavený niekedy v polovici 13. storočia, zrejme ako jeden z prvých kostolov zasvätených tejto svätici v celom Uhorsku. Išlo o dosť veľkú jednoloďovú stavbu s predĺženou, polkruhovo ukončenou apsidou a predstavanou vežou, stojacu v pomerne riedko osídlenej oblasti, ako to dosvedčujú dobové záznamy z nasledujúcich storočí.
Kostol slúžil ako farský chrám, neskôr ako filiálny pod farnosťou vo Štvrtku na Ostrove. Spomína sa v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 až 1337, ako aj v listine z roku 1399. V roku 1521 prešiel Alžbetin Dvor aj s kostolom z vlastníctva benediktínov v Pannonhalme do rúk pavlínov z Marianky
Počas tureckých vojen v 16. - 17. storočí bolo tamojšie osídlenie ťažko zasiahnuté. Za vyľudnenie mohla aj morová epidémia na konci 16. a začiatku 17. storočia. Kanonická vizitácia z roku 1634 opisuje Alžbetin Dvor ako samotu so zrúcaninami. Je preto veľmi pravdepodobné, že v zlom stave sa vtedy nachádzal aj samorný kostol.
Opravený bol až v poslednej tretine 17. storočia z iniciatívy Juraja Selepčéniho (Szelepcsényi), ktorý sa stal v roku 1666 ostrihomským arcibiskupom. Ten podporoval obnovu kostolov zničených či poškodených počas tureckých vojen.
Práce na chráme v Alžbetinom Dvore sa realizovali zrejme v sedemdesiatych rokoch 17. storočia. Potvrdzuje to záznam v kanonickej vizitácii farnosti v neďalekom Štvrtku na Ostrove z roku 1695 v znení: „…pred nedávnom dal ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi Kostol sv. Alžbety zrenovovať od základu.“
Pri prestavbe boli zvýšené obvodové múry apsidy na úroveň lode, pričom objekt dostal aj nové klenby a zastrešenie. Interiér bol presvetlený omnoho väčšími oknami s polkruhovým záklenkom. Na južnej strane lode a na severnej strane apsidy boli osadené nové ranobarokové portály. V tomto období bola k nemu dostavaná aj sakristia.
Osud kostola v jeho pôvodnej sakrálnej funkcii sa začal napĺňať v 18. storočí. Hlavným dôvodom bol pokles počtu obyvateľov dediny, pre ktorých už bolo neudržateľné starať sa o starobylý chrám. Matej Bel dokonca vo svojom diele z tridsiatych rokov 18. storočia píše, že tam okrem kostola už z dediny nie je nič.
Alžbetin Dvor sa zmenil z dediny na osadu, v ktorej v roku 1781 žilo len 17 obyvateľov. Tí už navyše chodili na bohoslužby do kostola v dnešných Nových Košariskách. Z tohto roku sa vo vizitácii zachoval aj popis stavby. Loď kostola dlhá približne 9,5 metra, široká 5,7 m a vysoká 7,6 m. Veža bola vysoká zhruba 22 metrov, apsida bola široká aj dlhá približne 5 m. V interiéri bol umiestnený len jeden oltár, na ktorom stála socha patrónky chrámu – sv. Alžbety. Pri kostole nebol cintorín.
Koncom 18. storočia napokon kostol úplne prestal slúžiť na liturgické účely. Chátrajúcu stavbu bez využitia sa vlastníci po čase rozhodli premeniť na panskú sýpku. K rozsiahlej prestavbe došlo podľa všetkého v 20. rokoch 19. storočia.
Pri tejto premene bola odstránená klenba v interiéri a nadstavali sa obvodové múry. Objekt dostal novú strechu a vnútorný priestor bol drevenými stropmi rozdelený na tri podlažia. Veľké okná zamurovali a nahradili ich malými sýpkovými oknami. K severnej stene bola pripojená nová prístavba, ktorá slúžila na nakladanie uskladneného zrna.
Ako jediný pôvodný prvok bol zachovaný ranobarokový portál na južnej strane pôvodnej lode. Zvon a vnútorné vybavenie boli prenesené do kostolov v okolí. Po nejakom čase, aby celý objekt prestal pripomínať kostol, strhli jeho vežu. Malo sa tak stať za pomoci volského záprahu.
Takto upravený objekt už našli vizitátori v roku 1846, keď opísali bývalý kostol ako starobylý. Pri kostole sa nachádzala murovaná kaplnka, v ktorej bola umiestnená socha sv. Alžbety, pochádzajúca zrejme z pôvodného oltára kostola.
Na hospodárske účely slúžil bývalý kostol ešte aj počas socializmu, keď ho využívalo Jednotné roľnícke družstvo Dunajská Lužná. Na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia sa objekt nachádzal v zlom stave – s ošarpanými fasádami, prasklinami v múroch a s deravou strechou.
V tej dobe sa tu realizoval historicko-architektonický výskum, ktorý potvrdil ešte románsky pôvod kostola a jeho datovanie do 13. storočia. Išlo predovšetkým o odkrytie dvoch štrbinových románskych okien na apside a zhodu stavebného materiálu použitého na apside i lodi. V roku 1991 bol bývalý kostol bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Na začiatku tretieho tisícročia sa rozhodlo o komplexnej obnove stavby. Tá sa realizovala v rokoch 2003 až 2006, pričom ako východisko bola zvolená podoba objektu po ranobarokovej prestavbe. Zachované však boli menšie sýpkové okná a pôvodné vysoké okenné otvory boli iba vyznačené na fasáde.
V súčasnosti bývalý kostol po kompletnej rekonštrukcii slúži ako múzeum Remeselný dvor s expozíciou tradičných remesiel a vidieckeho života regiónu. Takisto tu nájdeme prehľad dejín i fauny Podunajska.
Múzeum je otvorené od apríla do októbra v soboty a nedele od 14.00 do 16.00 h. Záujemcovia o návštevu počas pracovného týždňa sa môžu ohlásiť na Obecnom úrade v Miloslavove. Vstupné je 1 euro pre dospelých, deti od 6 rokov, študenti, dôchodci a ZŤP 0,5 eura, deti do šiestich rokov zadarmo.
GPS: 48.085898769, 17.315874696
Zdroje:
- Kalafus, T.: Miloslavov, miestna časť Alžbetin Dvor, Sýpka (bývalý r. kat. kostol). Pamiatkový výskum. Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti Bratislava, máj 1991. Uložené v Archíve PÚ SR v Bratislave pod číslom T 2413.
- Reľko, A. - Paulíková, A. - Badač, K.: Miloslavov. Kultúrne pamiatky. Malá vlastivedná knižnica č. 130, Vydavateľstvo KT, Komárno 1999.
- Podolinský, Š. - Podolinská, A.: Kostoly a ich pohnuté osudy. Dajama, Bratislava 2022.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5064).
- https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/obj...
- www.miloslavov.sk
- https://www.miloslavov.sk/wp-content/uploads/202...
- https://faramiloslavov.sk/farnost/historia/
- https://www.miloslava.sk/skratena-historia-obce-...
- Virtuálna prehliadka na virtualtravel.sk
esteban
2. 11. 2008, upravené 4. 5. 2009, 3. 10. 2012 a 20. 8. 2023
Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.
