Šaštín-Stráže

Patrocínium: sv. Alžbety, pôvodne sv. Márie Magdalény

Vznik: prvá polovica 13. storočia

Poloha: vo vyvýšenej polohe na okraji obce v areáli cintorína 

Stručný popis: jednoloďový románsky kostol s kvadratickým presbytériom, s pristavanou severnou sakristiou, západnou vežou, predsieňou a novodobou prístavbou na južnej strane presbytéria

História
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe zrejme niekedy v priebehu prvej polovice 13. storočia ako pomerne veľké jednolodie a kvadratickým presbytériom, ktorého fasády boli zdobené slepými arkádami tvorené oblúčikovým vlysom a lizénami (rovnakú podobu arkád nájdeme na kostolíku v Novej Dedinke). Patrí do skupiny tehlových románskych kostolov, ktoré sa stavali v tomto období na území najmä juhozápadného Slovenska (okrem iného Diakovce či Čierny Brod-Heď).
Až do 17. storočia stál podľa všetkého v takmer nezmenenej románskej podobe, iba niekedy v 16. storočí zo statických dôvodov pristavali k nárožiam presbytéria oporné piliere.
Veľkou prestavbou, ktorej v podstate vďačí za svoju súčasnú podobu, prešiel objekt medzi rokmi 1632 - 1713. Vtedy pristavali k západnému priečeliu vežu a zo severnej strany pripojili k presbytériu neveľkú sakristiu. V tomto období dostala podľa všetkého novú klenbu aj svätyňa, ktorá nahradila pôvodnú valenú klenbu. Osvetlenie lode bolo zlepšené prerazením dvoch väčších okien na južnej strane lode.
Medzi rokmi 1733, kedy sa spomína zlý stav kostola, a rokom 1756 bola do lode vstavaná západná tribúna pre organ. Krátko na to bol zaklenutý aj priestor lode, pričom jej obvodové múry boli i trochu zvýšené. Novú klenbu podopierajú prístenné piliere, z ktorých jeden vyšiel práve do priestoru južného románskeho portálu, ktorý bol preto zamurovaný. Rovnaký osud mali aj ranobarokové okná, ktoré preto museli nahradiť novými. Nový južný vstup súčasne doplnili murovanou predsieňou. Tejto prestavbe zrejme padli za obeť aj pôvodné slepé arkády zdobiace až dovtedy exteriér kostola.
Po zrušení paulínov Jozefom II. v roku 1786 sa ich kláštorný kostol Panny Márie (bazilika) stal farským, pôvodný farský chrám v Šaštíne i filiálny v Strážach prestali slúžiť svojmu účelu a premenili ich na sýpky. Tomuto účelu slúžil kostol v Strážach ešte v roku 1823, neskôr ho tamojší veriaci odkúpili a dali znova posvätiť.
V roku 1876 spôsobil blesk požiar, pri ktorom zhorela strecha stavby. Po menších úpravách v neskoršom období sa udiala v roku 1953 zmena zastrešenia veže a zrejme aj lode a svätyne. Pred rokom 1960 bola z južnej strany k svätyni pristavaná nová sakristia.
V roku 2007 sa začali realizovať oprava stavby, pri ktorej bolo po odstránení omietky objavené románske murivo so zosekanými slepými arkádami a viacerými architektonickými detailmi. V júni 2009 bol kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a začalo sa s jeho obnovou. V roku 2017 bola zavŕšená obnova exteriéru opravou veže, ktorá dostala iluzívne kvádrovanie. V tom istom roku bol kostol nominovaný do ankety Nadácie SPP o najkrajšie obnovenú pamiatku roka.

Zaujímavosti
- Kostol predstavuje jeden z najmladších prírastkov do skupiny románskych sakrálnych stavieb na Slovensku, do ktorej sa "oficiálne" zaradil až v roku 2008. Už v roku 1970 ho však do 13. storočia datoval na základe obhliadky významný architekt a pamiatkar A. Piffl.
- Ide na románske obdobie o dosť veľkú stavbu s rozmernou svätyňou, čo svedčí o význame lokality. Susedný Šaštín sa už v roku 1210 spomína ako sídlo arcidiakonátu. Zrejme aj vďaka svojej veľkosti sa kostol vyhol prestavbám, ktoré stretli mnoho iných románskych kostolíkov, keďže už kapacitne nevyhovovali rastúcemu množstvu veriacich.
- Z románskeho obdobia sa zachovalo kompletné obvodové murivo lode a svätyne s viacerými architektonickými detailmi.
- Na južnej strane lode sa nachádza predsadený blok muriva so zachovanými slepými arkádami, štrbinovým oknom a ústupkovým portálom, ktorý je blízky vstupom vo Veľkých Chyndiciach, Bíni či Hamuliakove a Šamoríne. Vnútorný oblúk jeho archivolty bol pôvodne zdobený jednoduchým maľovaným ornamentom.
- Ďalšie románske okno je po obnove prezentované nad pristavanou južnou predsieňou a nad južnou prístavbou presbytéria.
- Na východnej stene svätyne sa nachádza štrbinové okno a pomerne vysoký zuborez na východnej strane svätyne.
- Murivo východnej steny svätyne spevňoval v hornej časti nad tehlovou rímsou vodorovne uložený drevený trám, ktorý netradične nebol zamurovaný uprostred hrúbky steny, ale tvoril súčasť exteriérovej fasády. Takéto riešenie sa nenašlo nikde inde na Slovensku a používalo sa skôr v oblasti Stredomoria.
- V podkrovnom priestore na severnej stene svätyne sa taktiež zachoval úsek so slepými arkádami i zvyšky valenej klenby.
- Svätyňa bola pôvodne osvetlené štrbinovými oknami na južnej, východnej i severnej stene, čo je pre románske obdobie veľmi nezvyčajné. V pôvodnej podobe sa zachovalo východné a severné okno.
- V interiéri sa nachádza románsky víťazný oblúk s ústupkami, podobné nájdeme napríklad v Novej Dedinke či Malej Bare.
- Pri výskume sa našla časť kamennej polkruhovej kupy krstiteľnice.
- Je možné, že pod novšími omietkami sa v interiéri zachovali aj stredoveké nástenné maľby. Zvyšky neidentifikovateľnej neskorogotickej maľby sa našli na južnej fasáde lode.
- Zasvätenie kostolíka prekonalo zložitejší vývoj. Románska stavba bola zrejme zasvätená sv. Márii Magdaléne. V roku 1493 sa už uvádza zdvojené patrocínium sv. Márie Magdalény a sv. Alžbety Uhorskej. V neskoršom období sa pôvodné patrocínium vytratilo.
- Stredoveké kostoly stáli aj v samotnom Šaštíne (zrejme na mieste dnešného Kostola sv. Jána Bosca, datovaný niekedy už do roku 1204) a v Borskom Petri.

Súčasný stav
Filiálny kostol patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi. V súčasnosti (leto 2019) sú kompletne obnovené exteriérové fasády románskej lode a svätyne, ako aj západnej veže. Prezentované sú osekané slepé arkády, ako aj pôvodne zamurované okná na južnej strane a južný portál. Na obnovu stálečaká interiér kostolíka. Navštívili sme ho v novembri 2012 a júli a novembri 2014, auguste 2017 a júni 2019.

Bohoslužby: v nedeľu o 10.00 hod.

Praktické informácie
Kostol stojí v mestskej časti Stráže nad Myjavou v areáli cintorína na východnom okraji zástavby. Vďaka vyvýšenej polohe je viditeľný už zďaleka. Kontakt na farský úrad v Šaštíne-Strážach: 0903 566 414.
GPS: 48.64873915, 17.145388126

Literatúra:
- Kalinová, M.: Pamiatkový výskum fasád Kostola sv. Alžbety v Šaštíne-Strážach. In: Monumentorum tutela, roč. 2010, č. 22, str. 166 - 181.
- Kalinová, M.: Románsky tehlový Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Šaštíne-Strážach. In: Záhorie, roč. 2014, č. 1, str. 10 - 16.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5670).

Web:
- www.mestosastinstraze.sk
- www.bazilika.sk
- www.dokostola.sk

esteban