Bíňa - rotunda

Patrocínium: Dvanástich apoštolov

Vznik: cca prvá štvrtina 13. storočia

Poloha: v obci, pri kláštornom kostole Panny Márie

Stručný popis: románska rotunda kruhového pôdorysu s vnútornou apsidou

História
Tehlová rotunda stojí pri bývalom kláštornom komplexe premonštrátov, ktorý založili pred rokom 1217 komes Omodej a jeho syn Štefan z rodu Hunt-Poznanovcov. Prvá písomná zmienka o nej je až z roku 1391.
Postavili ju ako valcovú stavbu s plytkou vnútornou apsidou niekedy v prvých desaťročiach 13. storočia, zrejme súčasne s výstavbou neďalekého kláštorného kostola. Zrejme krátko po dokončení dostala rotunda freskovú výzdobu.
V 14. storočí (cca medzi rokmi 1320 - 1350) bola interiér vyzdobený ďalšími maľbami už v gotickom štýle. Najneskôr v roku 1391 už rotunda slúžila ako farský kostol, ako to potvrdzuje písomná zmienka z uvedeného roku.
Až v roku 1561 je prvýkrát doložené zasvätenie rotundy 12 apoštolom, ale odborníci predpokladajú, že ide o pôvodné zasvätenie.
V roku 1683 bola rotunda poškodená a viac ako 70 rokov chátrala. Obnovená bola po roku 1755 už v barokovom štýle, kedy loď dostala aj novú klenbu. Pri jej výstavbe bolo rozobraté pôvodné tehlové murivo približne do úrovne tesne nad románskymi oknami. Taktiež románske okná boli zamurované a nahradili ich tri nové, podstatne väčšie (pri obnove v 20. storočí boli zamurované).
Podobne ako v Skalici aj tu odhaleniu románskeho pôvodu stavby pomohli boje 2. svetovej vojny, keďže pri bombardovaní v roku 1944 baroková omietka rotundy opadala a odkryla stredoveké murivo.
Vzhľadom na to, že vedľa stojaci kostol bol v záverečných bojoch 2. svetovej vojny značne poškodený a premenil sa na polozrúcaninu, sv. omše sa konali v rotunde. K tej preto ešte v roku 1945 z južnej strany pred vstup pripojili pomerne dlhú prístavbu. Od cca roku 1954 sa začína s obnovou románskych prvkov stavby a pred rokom 1957 zbúrali novodobú prístavbu.
Do roku 1961 bola realizovaná komplexná pamiatková obnova. Odkryté boli románske okná, barokové okná zamurovali a ďalšie barokové prvky odstránili. Maľby zo 18. storočia zatreli a naopak odkryté boli zachované časti nástenných malieb zo začiatku 13. storočia. Tie boli zakonzervované v roku 1956. Rotunda dostala aj nový krov a strechu. Od roku 1963 je rotunda národnou kultúrnou pamiatkou.
Archeologické výskumy sa tu robili v rokoch 1962 – 63 a v roku 1978. Najnovšie výskumy a obnova, ktoré priniesli viaceré zaujímavé objavy i spresnenie datovania vzniku stavby, sa realizujú od roku 2006. V roku 2009 bol obnovený exteriér objektu z grantového programu Ministerstva kultúry SR zameraného špeciálne na románske rotundy. V rámci obnovy dostala rotunda novú vápennú omietku, odstránilo sa necitlivo vsadené elektrické vedenie a osvetlenie z múra. Taktiež znížili úroveň terénu okolo stavby o cca pol metra, čím získala rotunda pôvodné proporcie. Reštaurovaný bol aj vstupný portál a vnútorné omietky spolu s freskami. Znížená bola aj podlaha v interiéri.

Zaujímavosti
- Rotunda spolu s kostolom a areálom zaniknutého kláštora predstavujú jeden z najzaujímavejších a najhodnotnejších súborov románskej architektúry na Slovensku. Vďačíme tomu blízkosti Ostrihomu - sídla uhorských kráľov a neskôr arcibiskupstva, ako aj významnému postaveniu Hunt-Poznanovcov na kráľovskom dvore.
- Rotunda s kostolom stoja vo vnútornom areáli rozsiahleho zemného opevnenia, ktoré tvorili pôvodne tri sústredné valy. Najnovšie ich odborníci datujú do obdobia rokov 750 - 850. V areáli je doložené významné osídlenie z čias Veľkej Moravy. V staršej literatúre sa ich vznik spájal so zhromaždením vojsk Štefana I. počas Kopáňovho povstania v roku 997.
- O datovaní nezvyčajne riešenej rotundy sa dlho diskutovalo. Do úvahy pripadal až veľkomoravský pôvod stavby, vďaka nálezu hrobu veľkomoravského bojovníka len 1,5 m od rotundy. Novší výskum však toto datovanie vylúčil, keďže sa zistili hroby z uvedeného obdobia aj pod základmi stavby. Podľa niektorých autorov pochádza stavba z 12. storočia, objavila sa aj hypotéza o vzniku stavby už koncom 10. storočia. Najnovšie výskumy však preukázali vznik stavby súčasne s kláštorným kostolom v prvých desaťročiach 13. storočia. Dôkazom má byť podoba ostenia južného portálu i kusy červeného mramoru zo stavby kláštorného kostola použité v jeho tympanóne.
- Rotunda má vnútorný priemer 7,2 m a múry hrubé cca 1 m.
- Riešenie interiéru rotundy nemá na Slovensku obdobu. Apsida je tvorená plytkým výklenkom (s maximálnou šírkou 360 cm) v múre a zvýrazňuje ju triumfálny oblúk presahujúci do priestoru lode. Vnútorné steny sú navyše členené 12 výklenkami (zrejme sedíliami) s polkruhovým zakončením. Systém ich rozmiestnenia sa má zhodovať s rotundou sv. Donáta v Zadare.
- Takéto riešenie s výklenkami by na základe analógií so zahraničnými objektmi mohlo naznačovať, že stavba slúžila ako baptistérium, na obrad krstu. Vo výklenkoch mohli krstení sedieť a počas obradu si tam odložiť šaty. Krstná nádoba či nádrž sa však nezachovala, otázna je aj existencia farského kostola s právom krstu, pri ktorom by rotunda ako baptistérium stála. Je tak možné, že rotunda samotná slúžila ako farský kostol, čo naznačuje zmienka o farskom kostole bez veže z roku 1391.
- V rámci poslednej obnovy bola v roku 2009 zachytená aj pôvodná úroveň dlážky nachádzajúca sa v hĺbke 40 cm. Následne bola podlaha znížená na túto úroveň, čím interiér, vrátane výklenkov a víťazného oblúka, nadobudol pôvodné proporcie. V stredoveku sa tak vo výklenkoch mohli usadiť ľudia vysokí aj cca 170 cm.
- Na juhozápadnej strane sa zachoval románsky ústupkový portál, ktorého tympanón bol zrejme zdobený nedochovanou maľbou.
- Na južnej a východnej strane sa nachádzajú románske štrbinové okná, ku ktorým pribudlo ďalšie na juhovýchodnej strane odkryté pri obnove v roku 2009. Na západnej strane sa okrem toho nachádza ďalšie kruhové okno. Interiér rotundy tak osvetľovalo celkovo až šesť okien, čo je podľa všetkého najvyšší počet okien medzi našimi rotundami a ďalšími stavbami centrálneho pôdorysu (možno s výnimkou Nového Mesta nad Váhom).
- Víťazný oblúk je členený dvoma ústupkami a analógie k nemu nájdeme napr. v kostolíkoch v Novej Dedinke či Šaštíne-Strážach.
- V interiéri sa zachovali aj vzácne nástenné maľby vysokej úrovne z obdobia okolo roku 1220 (apoštoli v osteniach okien) a ďalšie, značne poškodené, z rokov 1320 – 50 (postavy svätcov). Zaujímavá je aj sčasti zachovaná kľačiaca postava rytiera z románskeho obdobia, možno donátora stavby z rodu Hunt-Poznanovcov (Omodeja).
- V roku 2006 bola pri archeologickom výskume pri rotunde objavená časť románskej plastiky v podobe vrchnej časti hlavy leva, ktorý zrejme pôvodne stál pred portálom do kláštorného kostola.
- Na barokovej kupole lode sa nachádzajú pôvodné nástenné maľby, dnes sú však zatreté (v apríli 2013 sme našli na klenbe odkryté sondy).
- Anton Arpáš z Archeologického ústavu SAV vyrobil model rotundy.
- Firma Attimon pripravila papierovú vystrihovačku rotundy v klasickej mierke 1:150.
- V okolí sa zachovalo viacero stredovekých kostolov. Najbližší len pár desiatok metrov od rotundy (Kostol Panny Márie) spolu so základmi kláštorným budov. Súčasťou kláštorného areálu bola aj dnes už zaniknutá Kaplnka sv. Kataríny. Základy ranostredovekého kostola datovaného do 11. storočia boli objavené aj v samotnej Bíni, v polohe Apáti. Ďalšie stavby nájdeme v neďalekých Hronovciach-Čajakove, Malých Kosihách, Sikeničke i Svodíne.

Súčasný stav
Rotunda patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod miestnu farnosť. Po obnove je v dobrom stave. Navštívili sme ju v januári 2009, júli 2010, septembri 2012, apríli 2013 a februári 2020.

Bohoslužby: príležitostne

Praktické informácie
Obec Bíňa (maď. Bény) sa nachádza 23 km severne od Štúrova. Rotunda stojí neďaleko hlavnej cesty, pričom spoľahlivým orientačným bodom sú dve veže románskeho kostola. Návštevu je potrebné dohodnúť vopred. Kontakt na faru (stojí hneď pri kostole): 036/75 99 122.
GPS: 47.921030116, 18.642570376

Literatúra
- Pomfyová, B. - Samuel, M. - Žažová, H.: Stredoveká sakrálna architektúra v Bíni (sumarizácia, korekcia a doplnenie súčasných poznatkov). In Archaeologia historica, 2013, roč. 38, č. 1, s. 271 - 290. Dostupné v elektronickej podobe - https://digilib.phil.muni.cz/handle/11222.digilib/128318.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Sabadošová, E. - Havlík, M.: Rotunda Dvanástich apoštolov v Bíni. In: Ranostredoveká sakrálna architektúra Nitrianskeho kraja. Zborník z rovnomenného seminára. KPÚ v Nitre, 2011, str. 129 - 144.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Holčík, Š.: Veľkomoravské pohrebisko v Bíni. In: Zborník SNM, roč. LXXXV, 1991, Archeológia 1, str.  85 - 104. Dostupné v elektronickej podobe - http://www.snm.sk/swift_data/source/archeologicke_muzeum/zborniky/z01/Zb....
- Pomfyová, B. - Samuel, M.: Románsky lev z Bíne. In: Pamiatky a múzeá, č. 2/2013, str. 2 - 7.
- Dvořáková, V. – Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa. Praha, Panorama 1985.
- Paller, Ľ.: Potulky po románskych stavbách na Slovensku. UKF v Nitre, 2003, nepublikovaná práca.
- Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1. zväzok, kraj Nitra, Vydavateľstvo KT, Komárno, 2005.
- Kotruszová, V.: Bíňa. Kostol Panny Márie. Malá vlastivedná knižnica č. 5. Vydavateľstvo KT, Komárno, 2007.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 4000).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6575
- www.cevnad.sav.sk/rekonstrukcie/...
- www.hradiska.sk/2011/10/bina.html

esteban

Ďalšie články o Bíni: Z nášho itinerára, profil kostola

ENGLISH SUMMARY
The rotunda dated before the year 1217 stands in front of the former monastic church of the Premonstratensians (the beginning of the 13th century). It is a Round church with shallow internal apse and 12 niches in the walls. Fragments of Late-Romanesque wall painting are preserved in the interior.
The latest research dates it to around the year 1200. Originally, the rotunda served probably as the baptistery. Bíňa was an important fort already during the Great Moravian period (9th century), because its great earth ramparts are dated to that time, as well as several graves.

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu