Hronovce-Čajakovo
V dedinke Hronovce, časti Čajakovo, sa dodnes sčasti zachovala pôvodne románska trojloďová bazilika z prvej polovice 13. storočia. Po barokovej prestavbe a poškodení počas druhej svetovej vojny však už stredoveký pôvod Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa zvonka takmer nič nepripomína.
Hoci o samotnom kostole nemáme staršie archívne zmienky, v roku 1256 sa tu spomína benediktínske opátstvo ako Abbatis de Sereful. Samotný kláštorný chrám, datovaný približne do rokov 1220 - 1240, patril vo svojej dobe bezpochyby medzi reprezentatívne stavby, blízke kostolom v maďarskom Jáku či Lebényi.
Išlo o trojloďovú baziliku so zrejme dvojvežovým západným priečelím a trojapsidovým východným záverom. Bočné lode boli a sú ukončené menšími polkruhovými apsidami, ńa centrálnu loď nadväzovala asi väčšia polkruhová svätyňa - jej podoba nie je spoľahlivo doložená.
Stavba bola pomerne dlhá, stredná loď bola zaklenutá štyrmi poliami klenby, pričom ďalej pokračovala na západ dvojvežovým priečelím vtiahnutým do pôdorysu lode. Postavili ju z veľkých, starostlivo opracovaných kamenných kvádrov.
Napriek tejto reprezentatívnej stavbe majetkové pomery opátstva neboli podľa všetkého najlepšie. Pri návšteve vyberačov pápežských desiatkov v rokoch 1332 – 1337 zaplatil tunajší opát len pol marky, čo bola relatívne neveľká suma, akú bežne odvádzali menšie dedinské kostoly.
Opátstvo na začiatku 16. storočia už upadalo, vo vizitácii z apríla roku 1508 sa v ňom spomína len starý opát, ktorý sa nevládal starať o kláštor. K jeho zániku došlo v nasledujúcich rokoch v búrlivých časoch tureckých vojen a šírenia reformácie. Titulárne opátstvo však pretrvalo a podľa niektorých odborníkov nebolo oficiálne zrušené dodnes.
V priebehu 16. a 17. storočia utrpel veľké škody aj Kostol sv. Spasiteľa, ktorý ako opustená stavba chátral. V obci totiž stál aj farský chrám zasvätený Panne Márii, a tak veriaci nemali veľmi dôvod investovať do opravy kláštorného kostola. Výsledky nedávneho výskumu ukazujú, že z románskeho objektu sa mohol zachovať len východný trojapsidový záver, základové murivo a možno časť obvodových múrov.
Ruina bola využitá pri výstavbe nového barokového kostola z iniciatívy opáta Jána Okoličániho (Okolicsányi). Dokončili ho do roku 1726 a mal podobu trojloďovej stavby bez veže, pričom trojica románskych svätýň bola zachovaná.
Nový chrám sa v roku 1731 stal aj farským, s čím súviselo rozšírenie patrocínia na sv. Spasiteľa a Kráľovnej anjelov. Pôvodný farský kostol sa zmenil na cintorínsku kaplnku. Tomuto účelu slúžil až do roku 1759, keď ho využili ako zdroj stavebného materiálu pri výstavbe západnej veže barokového kostola.
Románske svätyne zostali v pôvodnej podobe do konca 18. storočia (pred rokom 1790). Počas ďalšej prestavby vtedy centrálnu svätyňu nahradilo súčasné neskorobarokové presbytérium. Bočné apsidy boli v exteriéri prekryté plynulým prechodom medzi trojlodím a novou svätyňou vytvoreným z hrubého tehlového muriva.
K novopostavenému presbytériu pripojili z južnej strany dvojpodlažnú sakristiu, pričom jej poschodie slúžilo ako oratórium a bolo otvorené do priestoru svätyne. Vonkajšie fasády a interiér boli zjednotené v neskorobarokovom štýle.
Koncom 19. storočia, v rokoch 1895 až 1898, sa realizovala veľká obnova interiéru, ktorý vymaľovali a do okien osadili vitráže. Kostol vtedy dostal aj nové oltáre.
Veľké škody utrpel kostol počas záverečných bojov 2. svetovej vojny 24. marca 1945, v predvečer veľkej ofenzívy sovietskych vojsk. Západnú vežu vysokú 45 metrov z taktických dôvodov nemecké vojská vyhodili do vzduchu, pričom výbuch poškodil aj západnú časť lode, ktorá musela byť preto tiež odstránená.
Vážne poškodený objekt sa podarilo opraviť v rokoch 1949 – 1950. Západná časť lode bola odstránená, čím došlo k skráteniu kostola z pôvodných 41,5 m na súčasných 31,2 m. Postavené bolo nové západné priečelie s predsieňou. Takisto bolo odstránené oratórium nad sakristiou. Múry chrámu poškodené vojnovými udalosťami boli opravené a omietnuté až v 60. rokoch minulého storočia.
V sutinách a pri odstraňovaní narušeného muriva sa našlo viacero hodnotných architektonických článkov, ktoré boli zrejme sekundárne použité pri barokovej prestavbe. Išlo napríklad o románske stĺpiky a ich kubické hlavice, fragmenty západného portálu či časť obkročného oblúčikového vlysu, ktorý je na našom území doložený veľmi zriedkavo (známy je z Hamuliakova a Jelky). Takisto sa ukázalo, že stavitelia pracovali s kameňmi rôznej farby, ktorých striedanie vytváralo ďalší ozdobný prvok.
Objav týchto článkov pomohol k identifikácii románskeho pôvodu stavby, o ktorom sa dovtedy nevedelo. Stalo sa tak v roku 1957, keď kostol navštívil pamiatkar František Fackenberg z Krajského nitrianskeho múzea v Bojniciach spolu s manželmi Menclovcami. Od roku 1963 má chrám status národnej kultúrnej pamiatky.
V polovici 80. rokov minulého storočia sa z iniciatívy vtedajšieho farára Zoltána Ďurča uskutočnila obnova interiéru, pri ktorej bolo odkryté kvalitné kamenné murivo oboch bočných apsíd, spolu s ich východnými románskymi oknami a ústupkovými víťaznými oblúkmi. Okná v apsidách boli prezentované aj zvonka vysekaním otvorov v tehlovom plášti. Súčasne bol vo svätyni prezentovaný polkruhový obrys predpokladanej hlavnej apsidy.
V roku 2018 farský úrad za pomoci miestnych nadšencov pre históriu spustil webstránku zameranú na predstavenie bohatých dejín pôvodne románskeho chrámu. Pri kostole bola osadená informačná tabuľa približujúca zložité osudy stavby a časť zo zachránených kamenných článkov umiestnili v mini lapidáriu vytvorenom v severnej lodi kostola. Žiaľ, viacero kamenných článkov sa v priebehu uplynulých desaťročí stratilo. Dobre zachovaný románsky stĺpik s polygonálnym prierezom bol z kostola prenesený na faru. V nedávnom období sa uskutočnil výskum stavby, ktorý spresnil jej dejiny.
Georadarový prieskum navyše nezachytil zvyšky kláštorných budov pri kostole, takže je pravdepodobné, že kláštor nemal klasickú podobu uzatvoreného stavebného celku so štvoruholníkovým rajským dvorom uprostred. V teréne pred kostolom sa črtajú obvodové múry zaniknutého západného priečelia.
GPS: 47.998573318, 18.65778923
Zdroje:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- Fackenberger, F. - Mencl, V. - Menclová, D.: Výskum románskych pamiatok v Nitrianskom kraji, In: PaM, roč. VI., 1957, č. 4, str. 185 - 186.
- Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1. zväzok, kraj Nitra, Vydavateľstvo KT, Komárno, 2005.
- Podolinský, Š. - Podolinská, A.: Kostoly a ich pohnuté osudy. Dajama, Bratislava 2022.
- Katalóg k výstave Ranostredoveká sakrálna architektúra Nitrianskeho kraja, Krajský pamiatkový úrad Nitra, 2011.
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://www.leker.sk/sk
- https://www.viabenedictina.eu/sk/hronovce-cajakovo-
- https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22...
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 1532).
esteban
16. 4. 2013, upravené 15. 12. 2018, 16. 12. 2020 a 17. 9. 2024
Za informácie a podklady ďakujeme P. Paterkovi z KPÚ v Nitre, P. Polkovi z Múzea Želiezovce a historikovi P. Budayovi. Za ochotu a ústretovosť ďakujeme pánovi farárovi Š. Ráczovi a G. Juhászovi z OZ Ferenca Dudicha v Hronovciach.
