Bratislava - Kostol sv. Vavrinca

V roku 1935 odkryl výskum Václava Mencla v centre Bratislavy pred súčasnou Starou tržnicou pri hĺbení jej podzemných priestorov základy trojloďového ranogotického kostola datovaného do obdobia okolo roku 1300. Išlo o farský Kostol sv. Vavrinca, ktorý slúžil veriacim z rovnomennej osady, neskoršie predmestia. 

Zvyšky stavieb na pôvodnom trhovisku boli zachytené už v rokoch 1907 - 1910. Pôvodne boli súčasťou Osady sv. Vavrinca, ktorá stála na tomto mieste a po obohnaní Bratislavy metskými hradbami sa ocitla mimo nich ako predmestie. S mestom ju spájala Laurinská brána, pomenovaná práve po sv. Vavrincovi (ide o slovenskú verziu latinského mena Laurentius).

Kostol sv. Vavrinca sa nepriamo spomína v listine z roku 1311, jeho pôvod však siaha hlbšie do minulosti. Uvedené patrocínium totiž niesla staršia ranorománska rotunda z čias okolo roku 1100. Tú niekedy začiatkom 13. storočia (okolo r. 1200) zbúrali a nahradili románskym Karnerom sv. Jakuba. V tej dobe už preto musel stáť nový, ešte románsky kostol, ktorý prevzal patrocínium i funkciu farského chrámu po staršej rotunde. Jeho vznik tak možno klásť zrejme ešte pred rok 1200.

Listina zo 14. storočia uvádza dokonca aj rozmery tejto románskej stavby, keď jej hlavná loď mala byť široká 4 a dlhá 16 metrov. Uvádzaná výška 120 metrov však vzbudzuje veľké pochybnosti. Dĺžku a šírku naproti tomu v podstate potvrdil archeologický výskum V. Mencla.

Nie je jasné, či odkryté základy chrámu patria ešte tejto románskej stavbe alebo ide o ranogotické trojlodie (zrejme ešte bazilikálnej koncepcie) z prelomu 13. a 14. storočia. Jeho pomerne veľké rozmery (trojlodie malo dĺžku 21,5 m) svedčí o bohatstve a význame osady v tejto dobe. Hlavná loď bola zaklenutá štyrmi poliami klenby nesenými troma arkádovými oblúkmi. Na základe prameňov odborníci predpokladajú, že kostol bol v tom čase väčší ako Dóm sv. Martina (spomína sa napr. 10 oltárov) a mal svoj vlastný zbor spevákov - 12, neskôr až 24-členný (od roku 1473).

Výskum V. Mencla ukázal, že základové pásy, na ktorých stojí trojlodie, sú budované na (minimálne troch) vynášacích oblúkoch. Zatiaľ stále nevieme, akú podobu mala svätyňa a ukončenie bočných lodí, keďže pri výskume v roku 1935 nebola odkrytá. Zvyčajne sa uvádza polygonálne ukončené presbytérium (viz. titulné foto - 3D rekonštrukcia MÚOP), objavuje sa však aj rekonštrukcia v podobe troch polkruhových apsíd, pred ktoré boli ešte vsunuté chóry štvorcového pôdorysu. Otázna je aj existencia prípadného dvojvežového západného priečelia.

V priebehu 15. storočia sa realizovala rozsiahla prestavba chrámu (zrejme medzi rokmi 1436 - 1473). V uvedenom roku 1473 sa spomína kostol ako trojloďová stavba s desiatimi oltármi a troma zvonmi vo veži. 

Osud stavby spečatilo nebezpečenstvo útoku tureckých vojsk po porážke uhorskej armády v bitke pri Moháči v roku 1526. Keďže kostol stál pred hradbami stredovekej Bratislavy, rozhodlo sa mesto s vojenskými veliteľmi zbúrať ho spolu s neďaleko stojacou Kaplnkou sv. Jakuba, aby ich Turci ako murované stavby nemohli využiť pri útoku. S búraním sa začalo v septembri 1528 a skončilo v apríli 1529.

Materiál zo zbúraných stavieb sa použil na zvýšenie odolnosti mestského opevnenia. Z výbavy kostola sa časť dostala do Dómu sv. Martina, zvon - umieráčik bol umiestnený na vežu Starej radnice. 

Po archeologickom výskume V. Mencla boli odkryté pozostatky murív kostola odstránené, keďže prekážali naplánovanej výstavbe podzemných skladov.

V súčasnosti je veľká časť pôdorysu jeho lode vyznačená odlišnou farbou dlažby (od roku 1998). Neďaleko je umiestnená informačná tabuľa s informáciami o zaniknutom chráme (pri prístrešku nad lokalitou zaniknutého gotického karnera a jeho predchodcov).

GPS: 48.144766382, 17.111887336

Zdroje:
- Špiesz, A.: Bratislava v stredoveku. Ilustrované dejiny. Perfekt, Bratislava 2008.
Hoššo, J. - Lesák, B.: Archeologický výskum predrománskej rotundy a karnera zaniknutej osady Sv. Vavrinca v Bratislave. In: Archaeologia historica. 1996, roč. 21, č.1, str. 241 - 251. Dostupné v elektronickej podobe - https://digilib.phil.muni.cz...
- Lesák, B. - Musilová, M. - Resutík, B. - Šimončičová Koóšová, P. - Kováč, J.: Prezentácia archeologických pamiatok na území Pamiatkovej rezervácie Bratislava. In: Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave Zborník k 50.výročiu vzniku. MÚOP v Bratislave, 2019. Dostupné v elektronickej podobe - www.muop.bratislava.sk/assets/....
- www.muop.bratislava.sk
- www.muop.bratislava.sk/kaplnka sv. Jakuba

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu