Bratislava - Kostol sv. Vavrinca

V roku 1935 odkryl výskum Václava Mencla v centre Bratislavy pred súčasnou Starou tržnicou pri hĺbení jej podzemných priestorov základy trojloďového stredovekého kostola. Išlo o farský Kostol sv. Vavrinca, ktorý slúžil veriacim z rovnomennej osady, neskoršie predmestia Bratislavy. Počiatky chrámu siahajú zrejme až k obdobiu okolo roku 1200.

Zvyšky stavby na pôvodnom trhovisku boli zachytené už v rokoch 1907 - 1910. Postavili ju v Osade sv. Vavrinca, ktorá sa nachádzala na tomto mieste a po obohnaní Bratislavy metskými hradbami sa ocitla mimo nich ako predmestie. S mestom ju spájala Laurinská brána, pomenovaná práve po sv. Vavrincovi (ide o slovenskú verziu latinského mena Laurentius).

Objav stihol zdokumentovať známy pamiatkar Václav Mencl. Ten okrem iného popísal, že základové pásy, na ktorých stálo trojlodie, boli budované na minimálne troch vynášacích oblúkoch. Identifikovaná bola empora a točité schodisko na chór. Našla sa aj gotická podlaha z hladkých dlaždíc štvorcového tvaru. Odkryté boli tiež oblé prípory s polygonálnymi pätkami, ako aj spodné časti pilierov a portálov.

Z architektonických článkov išlo o časti kamenných klenbových rebier i hlavíc a ďalších ozdobných prvkov. Na niektorých kameňoch bola zachovaná maliarska výzdoba, ktorá potvrdila, že sa v kostole nachádzali nástenné maľby z neskorogotického obdobia. Po dokončení pamiatkového prieskumu boli odkryté pozostatky murív kostola, žiaľ, odstránené, keďže prekážali naplánovanejvýstavbe podzemných skladov.

Kostol sv. Vavrinca sa nepriamo spomína v listine z roku 1311, jeho pôvod však siaha hlbšie do minulosti. Uvedené patrocínium totiž niesla staršia ranorománska rotunda z čias okolo roku 1100. Tú niekedy začiatkom 13. storočia (okolo r. 1200) zbúrali a nahradili románskym Karnerom sv. Jakuba. V tej dobe už preto musel stáť nový, ešte románsky kostol, ktorý prevzal patrocínium i funkciu farského chrámu po staršej rotunde. Jeho vznik tak možno klásť zrejme ešte pred rok 1200.

Listina zo 14. storočia uvádza dokonca aj rozmery tejto románskej stavby, keď jej hlavná loď mala byť široká 4 a dlhá 16 metrov. Uvádzaná výška 120 metrov však vzbudzuje veľké pochybnosti. Dĺžku a šírku naproti tomu v podstate potvrdil archeologický výskum V. Mencla.

Nie je jasné, či odkryté základy chrámu patria ešte tejto románskej stavbe alebo ide o ranogotické trojlodie (zrejme ešte bazilikálnej koncepcie) z prelomu 13. a 14. storočia. Jeho pomerne veľké rozmery (trojlodie malo dĺžku 21,5 m) svedčí o bohatstve a význame osady v tejto dobe. Hlavná loď bola zaklenutá štyrmi poliami klenby nesenými troma arkádovými oblúkmi. Na základe prameňov odborníci predpokladajú, že kostol bol v tom čase väčší ako Dóm sv. Martina (spomína sa napr. 10 oltárov) a mal svoj vlastný zbor spevákov - 12, neskôr až 24-členný (od roku 1473).

Výskum V. Mencla ukázal, že základové pásy, na ktorých stojí trojlodie, sú budované na (minimálne troch) vynášacích oblúkoch. Zatiaľ stále nevieme, akú podobu mala svätyňa a ukončenie bočných lodí, keďže pri výskume v roku 1935 nebola odkrytá. Zvyčajne sa uvádza polygonálne ukončené presbytérium, objavuje sa však aj rekonštrukcia v podobe troch polkruhových apsíd, pred ktoré boli ešte vsunuté chóry štvorcového pôdorysu. Otázna je aj existencia prípadného dvojvežového západného priečelia.

Prvým známym farárom bol Jakub, syn Leopolda, ktorý sa spomína v roku 1324. Význam kostola rástol súčasne aj s postavením jeho farárov, z ktorých napríklad Magister Štefan (†1415) pôsobil ako kaplán kráľa Žigmunda Luxemburského.

Sviatok sv. Vavrinca pripadajúci na 10. augusta patril medzi významné dni stredovekej Bratislavy. Začiatkom roka 1344 totiž kráľ Ľudovít Veľký povolil mestu organizovať na tento deň výročný trh, ktorý však začínal sedem dní pred sviatkom a končil sedem dní po ňom. V neskoršom období výročný trh ešte predĺžili na dva týždne pred sviatkom a dva týždne po ňom.

V priebehu 15. storočia sa realizovala rozsiahla prestavba chrámu (zrejme medzi rokmi 1436 - 1473). V uvedenom roku 1473 sa spomína kostol ako trojloďová stavba s desiatimi oltármi a troma zvonmi vo veži. Podoba východnej svätyne nie je známa, môžeme však predpokladať, že mala podobný polygonálny pôdorys ako pri Dóme sv. Martina.

Písomné pramene udávajú, že celková dĺžka kostola bola v 15. storočí približne 84 m (Dóm sv. Martina je bez oporných pilierov dlhý cca 70 m). Tento údaj je však otázny, keďže moderné rekonštrukcie objektu s polygonálnou svätyňou rátajú s celkovou dĺžkou okolo 40 m. Chrám mal aj svoj vlastný spevácky zbor, ktorý sa v roku 1473 spomína už ako rozšírený – z 12-členného na 24-členný.

Na základe údajov z bratislavskej pozemkovej knihy z rokov 1439 až 1517 je známe, že Kostol sv. Vavrinca mal najvyššie finančné príjmy z daní spomedzi všetkých cirkevných inštitúcií v meste. Celkovo získaval z tohto zdroja ročne 6 950 denárov a k tomu aj ďalšie naturálne dávky v podobe sliepok, vína či vosku.

Osud stavby spečatilo nebezpečenstvo útoku tureckých vojsk po porážke uhorskej armády v bitke pri Moháči v roku 1526. Keďže kostol stál pred hradbami stredovekej Bratislavy, rozhodlo sa mesto s vojenskými veliteľmi zbúrať ho spolu s neďaleko stojacou Kaplnkou sv. Jakuba, aby ich Turci ako murované stavby nemohli využiť pri útoku. S búraním sa začalo v septembri 1528 a skončilo v apríli 1529.

Materiál zo zbúraných stavieb využili na zosilnenie mestského opevnenia. Opracované kamenné kvádre z Kostola sv. Vavrinca boli použité napríklad v murive Pekárskej bašty, ktorá stála na Gorkého ulici až do roku 1941. V konštrukcii barbakánu tejto brány bol zasa objavený zamurovaný kamenný článok zdobený reliéfom dvoch trojlístkov.

Z vybavenia chrámu sa liturgické náčinie a ďalšie zariadenie preniesli do kostolov za hradbami. Časť vybavenia mala byť predaná a z výnosu sa mali financovať práce na mestskom opevnení. Kostolné zvony boli roztavené na výrobu diel, tomuto osudu sa vyhol len tzv. umieračik, ktorý umiestnili na vežu Starej radnice. Zvon vyrobený v 15. storočí v dielni majstra Veita Maussera sa dnes nachádza v zbierkach Múzea mesta Bratislavy.

Spomienkou na farský kostol a neďaleko stojaci gotický karner tak zostal len pôvodne príkostolný cintorín, ktorý bol zrušený až v polovici 18. storočia. Z tohto cintorína má pochádzať dodnes zachovaný náhrobný kameň zo 14. storočia zdobený reliéfom kríža vyrastajúceho z polkruhovej základne. Nájdeme ho v interiéri bývalého kostola bratislavských klarisiek.

V súčasnosti je veľká časť pôdorysu jeho lode vyznačená odlišnou farbou dlažby (od roku 1998). Neďaleko je umiestnená informačná tabuľa s informáciami o zaniknutom chráme (pri prístrešku nad lokalitou zaniknutého gotického karnera a jeho predchodcov). Do budúcna sa ponúka ešte možnosť archeologického výskumu východnej časti stavby, ktorá by mala byť stále zachovaná pod chodníkom a cestou.

GPS: 48.144766382, 17.111887336

Zdroje:
- Špiesz, A.: Bratislava v stredoveku. Ilustrované dejiny. Perfekt, Bratislava 2008.
- Hoššo, J. - Lesák, B.: Archeologický výskum predrománskej rotundy a karnera zaniknutej osady Sv. Vavrinca v Bratislave. In: Archaeologia historica. 1996, roč. 21, č.1, str. 241 - 251. Dostupné v elektronickej podobe - https://digilib.phil.muni.cz...
- Lesák, B. - Musilová, M. - Resutík, B. - Šimončičová Koóšová, P. - Kováč, J.: Prezentácia archeologických pamiatok na území Pamiatkovej rezervácie Bratislava. In: Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave. Zborník k 50. výročiu vzniku MÚOP v Bratislave, 2019. Dostupné v elektronickej podobe
- Podolinský, Š. - Podolinská, A.: Kostoly a ich pohnuté osudy. Dajama, Bratislava 2022.
- www.muop.bratislava.sk
- www.muop.bratislava.sk/kaplnka sv. Jakuba

esteban
5. 5. 2014, upravené 21. 7. 2021 a 13. 10. 2023

Za pomoc a podklady ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR a Ing. arch. Jane Minaroviech, PhD. z Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave.