Livina

Patrocínium: sv. Štefana, kráľa

Vznik: zrejme medzi rokmi 1234 - 1241

Poloha: na miernej vyvýšenine v areáli cintorína na okraji obce

Stručný popis: pôvodne tehlový románsky kostolík s pozdĺžnou loďou, kvadratickou apsidou, južnou sakristiou a strešnou vežičkou na západnej strane

História
Dlhé roky sa kostolík považoval za stratený. Mal byť zbúraný v roku 1924 bez predchádzajúceho prieskumu a nahradený novostavbou. Túto informáciu uviedol známy historik Václav Mencl vo svojej reprezentatívnej publikácii Stredoveká architektúra na Slovensku z roku 1937.
Pôvodná tehlová stavba zo začiatku druhej tretiny 13. storočia zasvätená sv. Ladislavovi mala podobu jednoloďového emporového kostola s kvadratickou apsidou a západnou vežou vtiahnutou do pôdorysu lode. Bohatosť architektonických detailov, vrátane slepých arkád na fasádach i interiéri, naznačuje, že stavba mohla presahovať svojím významom bežné dedinské kostolíky svojej doby. Jej staviteľom mohol byť komes Nestuš, ktorému v tej dobe Livina patrila.
V období neskorej gotiky (zrejme 1. polovica 16. storočia) prešiel kostolík obnovou, ktorú si mohlo vyžiadať poškodenie stavby požiarom, zisteným pri výskume. Na fasáde apsidy boli osekané tenké lizény a opravený oblúčikový vlys. Následne bol kostolík novo vymaľovaný zvonka i zvnútra. Mohlo to súvisieť s darovaním Liviny novému vlastníkovi Damiánovi Araňadimu, ktorý obec aj s kostolom získal od kráľa Ferdinanda I. ako opustený majetok. Kostolík v tomto období dostal aj nové patrocínium sv. Kataríny a zmenil sa na súkromnú kaplnku.
Koncom 17. storočia a cca prvej štvrtine 18. storočia sa uskutočnili dve barokové prestavby. Prvá sa dotkla predovšetkým vnútorného zariadenia, druhá mala väčší rozsah. Drevený strop v lodi bol nahradený murovanou klenbou, ktorá v ďalších rokoch prispela k statickým problémom. Zamurované boli aj románske okná, ktoré boli nahradené novými väčšími. Po prestavbe bolo opätovne zmenené patrocínium na sv. Ladislava.
Tretia, ešte stále baroková obnova stavby sa uskuočnila v roku 1780. Na kostole zamurovali tri okná, pristavali murovanú predsieň k západnému priečeliu a znova ho vymaľovali. Do tejto etapy patrí aj zastrešenie novovytvoreného vstupu do krypty z exteriéru, ktoré niesli dva piliere.
Začiatkom 20. storočia už bola statika objektu veľmi narušená a preto farský úrad požiadal v rámci celkovej obnovy pamiatkarov o možnosť zbúrania západného priečelia, vrátane veže a empory. Urobil tak v roku 1922 a pamiatkari prestavbu schválili o dva roky neskôr.
V roku 1924 tak došlo k výraznemu zásahu do podoby kostolíka. Románska empora s nadväzujúcou vežičkou boli zbúrané a nahradené novou tribúnou a vežičkou. Odstránená bola baroková klenba v lodi, ktorá dostala jednoduchý plochý strop. Zbúrali aj valenú klenbu apsidy, ktorej obvodové múry zvýšili a celý priestor novo zaklenuli. Odstránená bola aj murovaná predsieň na západnej strane i predĺženie strechy apsidy. Vynovená stavba dostala fasádu v neorománskom štýle.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba bola považovaná za modernú, nebola nijako pamiatkovo chránená pred zásahmi vlastníka. V roku 1968 pristavali z južnej strany novú sakristiu, pričom v románskom murive vybúrali nový vstup, ktorý zničil západnú zo štyroch slepých arkách zdobiacich južnú stenu lode. K východnej stene apsidy navyše pristavali novú malú kaplnku nad vchodom do krypty. V roku 1991 osekali v celom rozsahu vonkajšie aj vnútorné omietky aj so zvyškami stredovekých nástenných malieb.
Až výskum v roku 2009 vyvolaný potrebou menších úprav stavby (s rozpočtom len 5 000 eur) priniesol pre odbornú verejnosť prekvapujúce zistenie, že románsky kostolík nebol zbúraný a že sa zachovali obvodové múry lode i apsidy s hodnotnými architektonickými detailmi. Komplexná obnova bola dokončená v roku 2014.

Zaujímavosti
- Kostolík predstavuje zaujímavý prípad stratenej a znovu nájdenej románskej stavby.
- Spolu s kostolom v Krušovciach patria k najsevernejším príkladom tehlovej sakrálnej architektúry s fasádami zdobenými slepámi arkádami, resp. lizénami, ktorá je rozšírená predovšetkým na juhozápadnom Slovensku (Diakovce, Heď, Nová Dedinka) a Záhorí (Šaštín-Stráže, Láb).
- Bohatosť a unikátnosť dosiaľ odkrytých architektonických detailov z románskeho obdobia naznačuje, že zrejme nešlo o bežný vidiecky kostolík. Výskum naznačuje, že fundátorom kostolíka mohol byť komes Nestuš, príslušník vyššej šľachty a vlastník Liviny.
- Vonkajšie fasády boli zdobené slepými arkádami (dnes už osekanými). Trojité (pôvodne štvorité) slepé arkády s maliarskou výzdobou sa zachovali aj v interiéri na južnej strane lode. Takisto tu nájdeme málo vídané okná na severnej strane lode.
- Celkovo boli odkryté dve štrbinové okná umiestnené oproti sebe na južnej a severnej stene lode pri víťaznom oblúku, sčasti i s pôvodnou farebnou výzdobou. Ďalšie dve okná sa našli na východnej a severnej strane apsidy. Severné okno má zvonka podobu jednoduchej štrbiny bez ostenia. V južnej stene lode bola odkrytá jednoduchá sedília, taktiež so zachovanou farebnou výzdobou.
- Výskum v apside priniesol aj objav 20 pravidelných otvorov štvorcového tvaru v dolnej časti severnej, východnej i južnej stene. Podľa odborníkov slúžili na uchovávanie relikvií.
- Tieto objavy robia z livinského kostolíka jednu z najzaujímavejších románskych stavieb na Slovensku. Je na škodu, že sa nezachoval v pôvodnej podobe aj so západnou emporou a vežičkou, na ktorej boli v dvoch úrovniach združené i jednoduché štrbinové okná. Spolu s oblúčikovým podstrešným vlysom na vežičke i lodi a slepými arkádami na fasáde by predstavoval reprezentatívnu ukážku románskeho slohu u nás.
- Záznamy spred roka 1924 hovoria aj o zvyškoch gotických nástenných malieb, tie boli nenávratne zničené v roku 1991.
- V roku 1995 dostali okná nové vitráže, ktorých autorom je Vincent Hložník.
- V lodi je pod sklom prezentovaná časť pôvodnej dlážky, cca 50 cm pod úrovňou súčasnej.
- Stredoveké kostolíky stoja aj v blízkych obciach Borčany, Vysočany či Otrhánky.

Súčasný stav
Kostolík patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Nadliciach. Výskum spojený s obnovou sa začal v roku 2009. V roku 2014 bola dokončená obnova exteriéru. Navštívili sme ho v júli 2012 a 2014 a októbri 2015.

Bohoslužby: v sobotu o 17.00 hod.

Praktické informácie
Obec Livina leží medzi Bánovcami nad Bebravou a Topoľčanmi pri ceste č. 592. Kostolík stojaci na vyvýšenine je pomerne dobre viditeľný a, keďže stojí na cintoríne, je dobre prístupný. Kontakt na farský úrad: 038/ 542 43 18.
GPS: 48.647362237, 18.249076903

Literatúra
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov, Československá grafická únie 1937.
- Nipčová, D.: Vývoj sakrálnej architektúry na Hornej Nitre. Dizertačná práca, Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, katedra archeológie, 2013.
- Bóna, M.: Výsledky architektonicko-historického výskumu R.k. Kostola sv. Štefana Kráľa v Livine. Nečtiny 20. 03. 2015. Dostupné v elektronickej podobe na stránke www.academia.edu
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5U05).

Web
- www.novinytempo.sk/TEMPO_09_31.pdf
- www.livina.sk

esteban

Za podklady, fotografie i ochotu ďakujeme pánovi J. Kováčovi z Partizánskeho.