Trenčín-Biskupice

Všetky fotky (43)

Patrocínium: sv. Kozmu a Damiána

Vznik: cca 1. tretina 14. storočia

Poloha: na ostrovčeku uprostred cesty

Stručný popis: ranogotický jednoloďový kostol s kvadratickou svätyňou, severnou sakristiou a modernou západnou prístavbou 

História
Kostol postavili podľa všetkého v priebehu prvej tretiny 14. storočia, zrejme na mieste staršej stavby, na majetku nitrianskeho biskupa, ktorý sa spomína už v roku 1208. Zrejme slúžil arcipresbyterovi trenčianskeho arcidiakonátu.
Išlo o menšiu jednoloďovú stavbu s kvadratickou svätyňou, ktorá nie je výraznejšie oddelená od priestoru lode, a severnou sakristiou. Hlavný vstup sa nachádzal na západnej strane. Rozmery lode boli 9,4 až 9,6 m x 8,5 m a v prípade presbytéria to bolo 3,5 až 3,6 m x 6,3 m. Sakristia bola veľká 4,3 m x 3,4 m.
V širšom časovom rozpätí konca 14. storočia a prvej polovice 15. storočia došlo k rozsiahlej oprave zrejme poškodenej stavby. Doložené je významné domurovanie severnej a južnej stany lode a o niečo neskôr aj ďalšie menšie zvýšenie obvodového muriva lode a sakristie. Z tohto obdobia pochádza aj vrcholne gotické pastofórium a len čiastočne zachovaná fresková výzdoba veľkej hodnoty. Nie je vylúčené, že k poškodeniu kostola, ktoré si vyžiadalo takúto rozsiahlu opravu, mohlo dôjsť počas útoku husitov v r. 1428 alebo 1431.
V 16. storočí sa realizovalo významné zväčšenie chrámu. Západná stena ranogotickej stavby bola odstránená a loď predĺžená o 8 metrov na takmer dvojnásobok. renesančnou úpravou prešli aj fasády staršej časti kostola, vrátane záklenku východného okna lode. 
Menšie úpravy v renesančnou slohu sa udiali aj v prvej polovici 17. storočia. Do cca polovice 17. storočia slúžil ako farský chrám, po roku 1663 sa už spomína ako filiálka farnosti pri Kostole sv. Anny.
Stavba utrpela počas povstania Františka II. Rákociho, čo si následne vyžiadalo opravu už v barokovom štýle. Tá sa mala udiať v roku 1713. V rámci nej bola prestavaná svätyňa chrámu, ktorej nadstavali obvodové múry takmer do výšky lode a posunuli vyššie jej okná. Jej interiér dostal aj barokovú maliarsku výzdobu v menšom rozsahu. Múry boli zvýšené aj pri sakristii a nové bolo aj zastrešenie.
Ďalšie práce sa realizovali aj koncom 18. storočia, kedy mala loď dostať rovný trámový strop. Pred západný vstup pribudla menšia murovaná predsieň a na strechu malá vežička.
V druhej polovici 20. storočia bolo osvetlenie lode riešené veľkými polkruhovo ukončenými okna na južnej i severnej strane. Po roku 1962 pristavali k východnej stene svätyne lurdskú jaskyňu. Menšie práce sa vykonali aj v roku 1965.
V roku 1974 pripojili k západnému priečeliu modernú prístavbu predsiene. Svojím štýlom sa však nehodí k staršej stavbe a pôsobí dosť rušivo.
V roku 1990 sa tu uskutočnil architektonický prieskum a v roku 1992 rozšírili severnú sakristiu. V tom istom roku bol objekt vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Kostol dostal v 90. rokoch aj novú fasádu. 
V rokoch 1995 - 97 sa uskutočnil reštaurátorský výskum, v rámci ktorého odkryli a zreštaurovali stredoveké nástenné maľby, objavili zamurované ostenie románskeho okna na južnej strane svätyne. Objekt takisto prešiel celkovou obnovou.
V roku 2014 sa začala s finančnou podporou Mk SR z programu Obnovme si svoj dom zatiaľ posledná obnova. Realizoval sa výskum exteriéru i interiéru, opravená bola strecha a krov svätyne, ako aj vonkajšie fasády. Výskum priniesol významné zistenia ohľadom vzniku stavby. Ukončená bola v roku 2019.

Zaujímavosti
- Súčasný kostol mal svojho staršieho predchodcu datovaného predbežne najneskôr do poslednej tretiny 13. storočia. Dôkazom jeho existencie sú opracované kamenné články z okien a portálu, ako aj plevové tehly sekundárne použité pri výstavbe následníka. 
- Starší chrám, ktorý mohol, ale nemusel stáť na mieste dnešného objektu, zanikol zrejme niekedy na prelome 13. a 14. storočia po tom, čo sa Trenčianskeho hradu zmocnil Matúš Čák a začal z neho drancovať okolité kráľovské a cirkevné majekty.
- Identifikovanie druhotne použitých článkov zo staršej stavby viedlo, spolu s ďalšími zisteniami, k prehodnoteniu času vzniku stojaceho kostola. Ten bol dovtedy datovaný ešte do neskororománskeho obdobia z prvej polovice 13. storočia. 
- Po prestavbách pripomína staršíý pôvod objektu v exteriéri už len neveľká kvadratická svätyňa spolu s dvoma štrbinovými oknami na južnej strane lode.
- Z ranogotického obdobia sa murivo lode nezachovalo v plnej výške, na severnej strane je to len cca do polovice. 
- Svätyňa je zaklenutá jednoduchou valenou klenbou a do priestoru lode sa otvára jednoduchou hranou, bez zvýraznenia triumfálneho oblúka.
- V interiéri svätyne je prezentovaná dolná časť zamurovaného štrbinového okna v južnej stene, pod ktorým je malá nika z gotického obdobia s mníškou. Podobný tvar má aj pastofórium v severnej stene zdobené aj maľbou.
- Na stenách svätyne a napravo od víťazného oblúka sa zachovali gotické fresky zo obdobia rokov 1400 - 141014. storočia, ktoré sú v regióne ojedinelé a štýlovo nadväzujú na Majstra z Čerína.
- Na klenbe svätyne je Kristus v mandorle, ktorého dopĺňajú symboly 4 evanjelistov.
- Na východnej stene svätyne sú postavy Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa. Nad Pannou Máriou je polpostava anjela s trúbou.
- Nad víťazným oblúkom je päť polí, v ktorých boli zrejme zobrazení starozákonní proroci. Zachoval sa z nich len jeden.
- V lodi, naľavo od víťazného oblúka, je namaľovaný obraz okrídleného archanjela Michala s mečom vážiaceho duše.
- Kópie dvoch fresiek sa nachádzajú v priestoroch Trenčianskeho hradu.
- Niekoľko stredovekých kostolíkov možno nájsť aj v samotnom Trenčíne (farský kostol pod hradom s gotickým karnerom, rotunda a hradná kaplnka na hrade, základy kláštora) i v okolitých dedinkách Soblahov či Mníchova Lehota. Na Skalke pri Trenčíne stoja zrúcaniny kláštora.

Súčasný stav
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je po poslednej obnove v dobrom stave. Dlhodobým problémom je predovšetkým nevhodná moderná prístavba, s odstránením ktorej nesúhlasia dediči. 

Bohoslužby: v nedeľu o 6.45 a 9.30 hod., aktuáne informácie na stránke farnosti

Praktické informácie
Kostol stojí v Biskupiciach, mestskej časti Trenčína, na Biskupickej ulici. Je prístupná aj mestskou hromadnou dopravou z autobusovej a železničnej stanice. Kontakt na farnosť - 032/ 64 94 798.
GPS: 48.879057784, 18.020807505

Literatúra:
- Matejka, M. - Bóna, M.: Trenčín - m.č. Biskupice, R.k. Kostol sv. Kozmu a Damiána, č. ÚZPF 10662/1. Doplnkový architektonicko-historický výskum fasád a interiéru lode, 2017 (nepublikovaný materiál).
- Benčeková - Tahy, Z.: Gotické nástenné maľby v Trenčianskych Biskupiciach. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1997, č. 3, str. 48 - 51.
- Blahová, L.: Aktualizačný list národnej kultúrnej pamiatky. KPÚ Trenčín, 2004.
- Alexa, J.: Aktualizačný list výtvarnej súčasti architektúry. KPÚ Trenčín, 2002.
- Judák, V. - Poláčik, Š.:  Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5C94).

Web:
- https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=5517
- http://trencianskebiskupice.fara.sk
- http://www.trencan.6f.sk/0119-Farari.html

esteban
22. 12. 2012, upravené 13. 5. 2023

Za pomoc ďakujeme Mgr. Márii Kucmanovej z Krajského pamiatkového úradu Trenčín.