Trenčín - rotunda

Všetky fotky (31)

V roku 1972 objavila archeologička T. Nešporová pri výskume pod gotickým Barboriným palácom na Trenčianskom hrade zvyšky štvorapsidovej predrománskej rotundy.

Zo stavby s nielen na Slovensku netradičným pôdorysom v tvare štvorlístka (tetrakonchy) vpísaného do kruhu sa zachovali nielen základy, ale aj niekoľko desiatok centimetrov vysoké obvodové múry. Vonkajší priemer stavby je 880 cm, vnútorný 750 cm, šírka apsíd kolíše od 315 do 380 cm.

Doteraz sa odborníci nevedia zhodnúť na období, kedy bola rotunda postavená. Ich hypotézy sa pohybujú od 9. do 12. storočia. Isté je tak iba to, že na prelome 11. a 12. storočia už stavba stála, keďže do tohto obdobia sú mincami datované najstaršie hroby na priľahlom cintoríne. Za najpravdepodobnejšie obdobie vzniku sa dnes považuje 11. storočie.

Jasno nie je ani ohľadom jej architektonického vývoja. Podľa niektorých bola postavená už od začiatku ako tetrakoncha, podľa iných bola postavená najprv ako jednoduchá rotunda s vnútornou apsidou (v 9. či 10. storočí) a v 11. storočí bola prestavaná do súčasnej podoby. Závery najnovších výskumov sa prikláňajú k prvej možnosti.

Vnútorné hrany apsíd sú ukončené hranolovými podstavcami, na ktorých boli umiestnené kamenné stĺpiky (sčasti zachované, priemer 35 - 50 cm), vytvárajúce v strede rotundy pôdorys štvorcového tvaru. Apsidy sa v hornej časti otvárali do priestoru lode podľa všetkého polkruhovými oblúkmi, nad ktorými mohol byť umiestnený murovaný tambur, asi podobný ako v prípade hexakonchálnej rotundy v Užhorode-Horjanoch. Do úvahy však pripadajú aj iné riešenia využívajúce štyri stĺpiky - zaklenutie, resp. empora.

Stavbu spomína neskorší odpis Zoborskej listiny vydanej v roku 1111 z 15. storočia s patrocíniom sv. Svorada. Dôveryhodnosť dokumentu je však pochybná, keďže ide o opis falzifikátu listiny z 13. storočia. Ak by bol údaj o zasvätení pravdivý, mohlo k nemu dojsť niekedy po Svoradovej smrti v roku 1031, resp. po jeho kanonizácii, ktorá sa zvyčajne kladie do roku 1083. Tento rok je však už odborníkmi spochybňovaný. Ani tak by však nebolo isté, či išlo vtedy o novostavbu alebo prestavbu staršieho objektu.

V 14. storočí bol ku rotunde zo západnej strany pristavaný palác, z ktorého bol zrejme priamy vstup na emporu. Objekt zanikol niekedy začiatkom 15. storočia, kedy boli obvodové múry z prevažnej časti rozobrané a použité na iné stavby. Na mieste rotundy bol postavený spomínaný Barborin palác.

Trenčianska rotunda spolu s tzv. kostolom č. 9 v Mikulčiciach a rotundou v rumunskej obci Ilidia sú zrejme jedinými známymi príkladmi stredovekých stavieb centrálneho pôdorysu so štyrmi vnútornými apsidami vo valcovom vonkajšom plášti z európskeho prostredia.

Rotunda je dnes prístupná v rámci Veľkého okruhu prehliadky hradu. 

GPS: 48.894205849, 18.044899271

Zdroje:
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Brunovský, F. - Fiala, A. - Nešporová, T. - Šišmiš, M.: Trenčiansky hrad. Trenčianske múzeum v Trenčíne, Osveta, 1991.
- Illáš, M.: Štyri predrománske rotundy. In Moravský historický sborník. Ročenka Moravského národního kongresu 2006-2011. Brno: Moravský národní kongres, 2011, s. 644-693.
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.
- Moravčíková, H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Slovart, Bratislava 2005.
- www.muzeumtn.sk
- www.tsk.sk/sk/sedem-divov-tsk

esteban