Trenčín - gotický karner

Všetky fotky (31)

Patrocínium: sv. Michala

Vznik: 2. tretina 15. storočia

Poloha: vo vyvýšenej polohe pri farskom kostole

Stručný popis: dvojpodlažný neskorogotický karner obdĺžnikového pôdorysu

História
Karner postavili v opevnenom areáli farského kostola zvanom aj Marienberg či Marienburg niekedy v priebehu druhej tretiny 15. storočia. Išlo o pomerne nezvyčajnú stavbu na pôdoryse obdĺžnika. Jeho spodné podlažie umiestnili v rohu existujúceho opevnenia areálu západne od kostola, pričom pevnostné múry tvoria jeho juhozápadnú a severozápadnú stenu.
Súčasná nadzemná časť slúžiaca ako kaplnka sa datuje do neskorogotického obdobia, na začiatok 16. storočia.
V roku 1528 vyhorel požiari mesta farský kostol i karner. Vzhľadom na rozsiahle škody kostola bola v rokoch 1529 - 1530 opravená horná kaplnka a využívala sa ako jeho dočasná náhrada. Pri tejto úprave postavili na streche malú vežičku pre zvon a ďalší zvon zavesili na drevenú konštrukciu pri karneri. Do interiéru kaplnky inštalovali aj organ. 
V 1560 sa už objekt v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom využíval ako mestská zbrojnica, pričom spodné podlažie slúžilo ako kovolejárska dielňa.
Podľa mladšej vizitácie karner slúžil od konca 18. storočia ako sýpka a skladisko. Po veľkom požiari mesta v roku 1790 došlo k ďalšej prestavbe objektu. Interiér bol predelený trámovým stropom na dve podlažia, pričom okno na juhovýchodnej strane upravili na vstup do horného podlažia. Súčasne bola ku karneru pripojená ďalšia prístavba, ktorá sa však nezachovala.
Veľkú časť 20. storočia karner chátral, až kým sa nezačala v roku 1973 jeho komplexná obnova. Jej súčasťou bol aj architektonický a historicko-umelecký výskum pracovníkov Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v rokoch 1975 - 1980. Práce sa skončili v roku 1989.
Karner prevzalo do svojej správy Trenčianske múzeum, ktoré tu vytvorilo stálu expozíciu sakrálneho umenia od obdobia gotiky až po barok. V roku 2008 sa tu realizoval archeologický a architektonický výskum. Výsledky výskumu približuje výstava v spodnom podlaží karnera. 
V uplynulých rokoch prešiel objekt ďalšou obnovou zameranou na výmenu strešnej krytiny a vnútorné omietky. Odborne boli ošetrené aj kamenné články a ostenia okien. Opravený karner bol opätovne verejnosti sprístupnený v lete 2022.

Zaujímavosti
- Karner spolu s kostolom a ďalšími budovami vytvárajú zaujímavý a hodnotný sakrálny areál, čo umocňuje aj jeho výrazná poloha na okraji terasy pod hradom. Ide o jednu z najautentickejšie zachovaných stredovekých stavieb mesta Trenčín.
- Spolu s karnerom v Krupine patrí objekt k málopočetnej skupine tohto typu stavieb, ktoré majú pôdorys štvoruholníka.
- V nadzemnej kaplnke sa zachovali dve polia krížovej rebrovej klenby bez svorníkov.
- Gotický štýl zastupujú aj okná na južnej, východnej a severnej strane kaplnky s neskorogotickými kružbami. Fragment jednej z nich sa našiel neďaleko karnera a je vystavený v jeho interiéri.
- Gotickú podobu má aj portál na južnej strane kaplnky slúžiaci ako hlavný vchod.
- Na spodnom podlaží môže návštevník okrem symbolicky prezentovaných ľudských kostí, na ktorých uloženie priestor primárne slúžil, vidieť aj odkryté zvyšky kovolejárskej dielne zo 16. storočia, kde sa odlievala munícia pre obrancov Trenčína.
- V Trenčíne sa nachádza viacero stredovekých sakrálnych stavieb, stojacich i zaniknutých - neďaleký farský kostol zo 14, storočia (a možno aj trocha starší), rotunda a kaplnka v hradnom areáli či základy kláštorného kostola v centre mesta.

Súčasný stav
Karner patrí pod Trenčianske múzeum a je v ňoch umiestnená výstava sakrálneho umenia od gotiky po barok. V roku 2019 bola vymenená šindľová strecha a v roku 2022 sa skončila renovácia interiéru karnera. Navštívili sme ho v apríli 2011, máji 2017 a septembri 2022.

Bohoslužby: príležitostne

Praktické informácie:
Marienberg s karnerom tvoria významnú pohľadovú dominantu mesta, prístupnú z centra krytým schodiskom. Karner ako expozícia múzea je verejnosti prístupný. Aktuálne návštevné hodiny a vstupné nájdete na stránke Trenčianskeho múzea.
GPS: 48.893610071, 18.041519523

Literatúra:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969. 
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5L75).

Web:
- http://www.muzeumtn.sk/expozicie/kostnica-karner-sv.-michala.html?page_i...
- https://mytrencin.sme.sk/c/20890870/foto-karner-sv-michala-zaujme-sakral...
- https://visit.trencin.sk/karner-sv-michala/
- https://terajsok.sk/2022/05/26/karner-v-trencine-je-otvoreny/

esteban
17. 10. 2022