Štítnik

Patrocínium: pôvodne Panny Márie, dnes kostol Evanjelickej cirkvi a. v.

Vznik: 13. storočie

Poloha: uprostred obce neďaleko vodného hradu

Stručný popis: gotická trojloďová bazilika s polygonálnym presbytériom, severnou a južnou kaplnkou, severnou sakristiou a pristavanou západnou vežou

História
Prvý kostolík postavili v Štítniku už niekedy v priebehu 13. storočia. Išlo jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom, pričom pred západným priečelím stála samostatná veža. Najneskôr v 1. štvrtine 14. storočia sa uskutočnila prestavba, v rámci ktorej bola až k veži predĺžená loď kostolíka, a v jej západnej časti pribudla empora. Takisto bola zo severnej strany presbytéria pristavaná sakristia.
Už v druhej štvrtine 14. storočia začali kostol upravovať do reprezentatívnejšej podoby Četnekyovci (páni zo Štítnika), jedna z vetiev Bebekovcov. Mala odrážať bohatstvo a moc rodu a svojou monumentálnosťou sa chcela minimálne vyrovnať rodovému kostolu Bebekovcov v neďalekom Plešivci. Pristavali preto severnú loď a nechali vyzdobiť interiér nástennými maľbami (zachovali sa sčasti na východnej stene severnej lode).
Nie dlho potom, v tretej štvrtine 14. storočia, bol kostolík prístavbou južnej lode zmenený na trojlodie, ktoré dostalo aj novú krížovú rebrovú klenbu. Zrejme súčasne bolo taktiež predĺžené presbytérium o polygonálny záver.
Začiatkom 15. storočia, keď páni zo Štítnika zastávali významné pozícia na dvore kráľa Žigmunda, sa realizovali ďalšie rozšírenia budovanej baziliky - o južnú a severnú kaplnku. Výstavbu podľa všetkého prerušili búrlivé udalosti po smrti kráľa Žigmunda, vrátane pôsobenia vojsk Jána Jiskru z Brandýsa a bratríkov.
Výskum ukázal, že kostol bol zrejme v tomto období aj vážnejšie poškodený. Týkalo sa to minimálne veže, z ktorej zostalo stáť murivo len do výšky druhého podlažia. Tá bola znovupostavená začiatkom 16. storočia vrátane zaklenutia podvežia. Súčasne postavili aj novú tribúnu pre organ.
V roku 1740 vežu ešte zvýšili drevenou nadstavbou a typicky barokovo tvarovanou drevenou strechou. To už kostol slúžil evanjelikom, ktorí ho prevzali počas reformácie v polovici 16. storočia.
Fresková
výzdoba kostola predstavuje najrozsiahlejšiu zachovanú ukážku stredovekej nástennej maľby na Slovensku a vznikla v priebehu 14. a 15. storočia. Najstaršie maľby na severnej strane presbytéria datujeme do obdobia okolo roku 1350. Ďalšie maľby pribudli koncom 14. storočia (severná stena trojlodia), v druhej štvrtine 15. storočia (južná stena trojlodia) a koncom 15. storočia (samostatné obrazy v interiéri lode).
Fresky objavili až v rokoch 1908 - 1909, počas rozsiahlej obnovy kostola (1899 - 1908), na ktorú nadviazala jej druhá etapa v rokoch 1909 - 1914. Opravy a ďalšie práce sa realizovali aj od 50. rokoch 20. storočia.V posledných rokoch sa uskutočnil rozsiahli výskum, ktorý významným spôsobom zmenil poznanie najmä najstarších stavebných etáp.

Zaujímavosti
- Kostol so svojou freskovou výzdobou predstavuje najhodnotnejšiu pamiatku svojho druhu v regióne Gemer a patrí aj k najvzácnejším ukážkam stredovekého sakrálneho umenia u nás. Fresky zaberajú plochu 180 - 200 štvorcových metrov, na odkrytie navyše čakajú ďalšie plochy v interiéri, čo dáva reálnu nádej na rozšírenie súboru doteraz známych nástenných malieb.
- Bazilika má zaujímavú siluetu vysokého a krátkeho trojlodia, na ktoré nadväzuje presbytérium dlhšie ako priestor hlavnej lode. Dotvára ju mohutná západná veža s charakteristickou barokovou strechou.
- Archeologický výskum dokázal existenciu menšej jednoloďovej stavby s kvadratickým presbytériom. Odborníci sa zatiaľ rozchádzajú v názore na datovanie tejto stavby, časť ju považuje za ešte skôr románsku stavbu z prvej polovice 13. storočia, iní ju opisujú ako ranogotický objekt z druhej polovice 13. storočia.
- Z tejto najstaršej stavebnej etapy sa zachovali okrem fragmentov muriva celý úsek severnej steny presbytéria. Východnú stenu zbúrali pri predlžovaní svätyne a južnú stenu pri prístavbe južnej kaplnky.
- Interiér kostola bol vyzdobený v niekoľkých etapách, pričom staršie maľby boli často premaľované novými. Preto tu nájdeme niektoré motívy viackrát zopakované, keďže boli súčasťou samostatných cyklov.
- Najstaršie maľby z obdobia okolo roku 1350 nájdeme na severnej strane presbytéria. Ide o pašiový cyklus, zobrazujúci Krista od vstupu do Jeruzalema až po výjavy krížovej cesty. Súčasťou týchto malieb je aj na Slovensku unikátne zobrazenie Smrti ako jazdca na bielom koni cválajúcej ku skupinke ľudí (východná stena severnej lode). Tieto fresky súvisia s tvorbou talianskeho majstra z Plešivca.
- Do konca 14. storočia datujeme maľby na severnej stene trojlodia, ktorých autor bol predstaviteľom gemerského nástenného maliarstva ovplyvneného severotalianskymi školami. Namaľoval tu mariánsko-christologický cyklus. Okrem tradičných scén zo života Panny Márie a Ježiša Krista nájdeme aj ďalší zriedkavý výjav - zobrazenie legendy o sv. Staroste v podobe ukrižovanej postavy s bradou a korunou na hlave, oblečenej do tuniky, príbuzné s plastikou Volto Santo v talianskom meste Lucca, uctievanej obchodníkmi. Na Slovensku sa nachádza tento obraz ešte v kostolíku v Ponikách.
- V tretej etape vznikli maľby na južnej stene trojlodia, ktoré datujeme do druhej štvrtiny 15. storočia. Namaľoval ich umelec oboznámený s modernými prúdmi gotického maliarstva tej doby. Okrem iného aj s, na Slovensku vzácnou, frankoflámskou školou, ktorá sa tu prejavuje realistickými detailmi a snahou o priestorové riešenie scén. Maliar tu opäť namaľoval aj viaceré motívy, ktoré sú na našom území jedinečné. ide o scény predstavujúce sedem sviatostí a symboly siedmych slobodných umení.
- Najmladšiu etapu výzdoby reprezentujú samostatné obrazy z konca 15. storočia - začiatku 16. storočia, rozmiestnené v interiéri lode, najmä na triumfálnom oblúku, medzi ktorými nájdeme napríklad aj dva výjavy zo života sv. Františka.
- Z maliarskej výzdoby exteriéru sa na južnej strane zachoval rozmerný obraz sv. Krištofa s malým Ježišom na pleci.
- Pôvodne hlavný, dnes už zamurovaný, monumentálny portál na južnej strane trojlodia je blízky u nás zriedkavým vstupom katedrálneho typu. Bol dvojosový, rozdelený stredovým pilierom s vysokým tympanónom. Na rozdiel od portálov v Hronskom Beňadiku či košickom dóme však nemal sochársku výzdobu.
- Ďalšie gotické portály sa zachovali aj na severnej strane kostola a v južnej stene južnej kaplnky, kde má osobitú podobu s úzkym a vysokým tympanónom, blízku západnému portálu Dómu sv. Alžbety v Košiciach, ako aj vstupu do severnej kaplnky kostola v neďalekom Plešivci.
- Priestor bočných lodí je od hlavnej oddelený arkádami, pričom najmä tie otvárajúce sa do južnej lode sú bohato ornamentálne zdobené.
- V interiéri južnej kaplnky i v samotnom presbytériu nájdeme zdobené pravouhlé sedílie, na ktorých je zrejmý vplyv dielne košického dómu.
- Podvežie je zaklenuté v regióne jedinečnou neskorogotickou klenbou s krúženými rebrami.
- V južnej kaplnke sa nachádza viacero kamenných náhrobkov Četnekyovcov.
- Zachovala sa tu aj bronzová krstiteľnica z roku 1454 od majstra Jána zo Spišskej Soboty.
- Kostol sa môže pochváliť aj zrejme najstarším organom na Slovensku, ktorý pochádza už z konca 15. storočia.
- V hlavnej svätyni sa nachádza drevené stallum z obdobia okolo roku 1520 ako aj neskororenesančný oltár z roku 1636.
- Neďaleko kostola, smerom na juh, stojí čiastočne zachovaný nížinný hrad Četnekyovcov.
- V okolí sa nachádza viacero významných stredovekých kostolov s freskovou výzdobou. Nájdeme ich v obciach Ochtiná, Koceľovce a Roštár.

Súčasný stav
Kostol slúži ako farský chrám miestnemu zboru Evanjelickej cirkvi a. v. a okrem bohoslužieb sa v ňom konajú aj kultúrne akcie - napr. koncerty starej hudby.Je v relatívne dobrom stave, keďže však ide o veľkú stavbu, je náročné ju udržiavať. Fresky by zaslúžili obnovu. Na odkrytie stále čakajú viaceré plochy v interiéri, kde možno očakávať freskovú výzdobu. Navštívili sme ho v júli 2005, apríli, auguste a decembri 2007, júni 2009, auguste 2010, decembri 2011, apríli a októbri 2014.

Bohoslužby: v nedeľu o 10.30 hod.

Praktické informácie
Obec Štítnik (maďarsky Csetnek) leží cca 14 kilometrov západne od Rožňavy. Kostol stojí na námestí pri hlavnej ceste a je viditeľný už zďaleka. Vstup do kostola i fotenie sú spoplatnené, cenník, spolu s telefonickým kontaktom, je zavesený na dverách.
GPS: 48.65802037, 20.364886522

Literatúra
- Plekanec, V. - Haviar, T.: Gotický Gemer a Malohont. Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe. Vydavateľstvo Matice Slovenskej, Martin, 2010.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Tajkov, P.: Archeologické výskumy kostolov v Brzotíne, Silici, Gombaseku, Štítniku a v Turni nad Bodvou realizované v rokoch 2004 - 2014. Príspevok prednesený na odbornej konferencii Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, 2. a 3. október 2014, Rožňava.
- Klingová, A. - Urbanová, N.: Vývoj evanjelického a. v. kostola v Štítniku na základe poznatkov z pamiatkových výskumov realizovaných v rokoch  2011 a 2012. Príspevok prednesený na odbornej konferencii Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, 2. a 3. október 2014, Rožňava.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Tatran, Bratislava 1989.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava 1978.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009.
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.

Web
- www.stitnik.ocu.sk/kostol
- www.arslexicon.sk
- www.dobos.revuca.net/gemer/stitnik
- video so zvukom zvonov kostola
- http://oz-goticka-cesta.webnode.sk
- http://gesecav.sk/stitnik

esteban