Rimavská Seč
Patrocínium: kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi, predtým sv. Martina
Vznik: koniec 13. storočia
Poloha: v obci na okraji vyvýšeniny
Historický región: Gemer
Stručný popis: pôvodne ranogotický jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom, severnou pristavanou vežou, severnou sakristiou a pristavanými predsieňami na západnej a južnej strane lode
História
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe koncom 13. storočia ako ranogotickú stavbu v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou.
Obec sa viackrát spomína v písomných prameňoch už v priebehu 13. storočia a v stredoveku mala status poddanského mestečka patriaceho miestnemu rodu pánov zo Seče - Séčiovcov (Széchy). Prvá nepriama zmienka o existencii kostola sa nachádza v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337, kde je záznam o tunajšom kňazovi Pavlovi (Paulus sacerdos de Sats).
Patrónmi kostola boli spomínaní Séčiovci, ktorého členovia zastávali v priebehu stredoveku viaceré významné pozície na kráľovskom dvore či v rámci Cirkvi. Je preto pravdepodobné, že zafinancovali aj freskovú výzdobu chrámu, ako to bolo bežnou praxou v Gemeri v priebehu 14. a 15. storočia.
Do roku 1457 býva mladším nápisom v presbytériu datovaná predpokladaná neskorogotická prestavba kostola, v rámci ktorej bola loď presvetlená rozmernými oknami na južnej strane. K roku 1497 má byť doložené zasvätenie sv. Martinovi.
Turecké nájazdy neobišli ani Rimavskú Seč, ktorú vyplienili v roku 1554, pričom s veľkou pravdepodobnosť výrazne utrpel aj kostol. Okolo roku 1560 ho opravili a, keďže v tej dobe už bol vo vlastníctve kalvínov, podľa všetkého aj upravili pre potreby novej liturgie.
V roku 1632 sa realizovali úpravy v renesančnom štýle. Vyžiadal si ich požiar kostola, ktorý okrem iného viedol aj k zrúteniu klenby v lodi.
Súčasnú podobu získal objekt pri barokovo-klasicistickej prestavbe v roku 1791. K severnej strane lode pristavali vežu (podľa iných zdrojov pochádza už zo 16. storočia) a v interiéri zvýšili kapacitu chrámu vstavaním murovaných tribún.
Opravami prešiel kostol aj v rokoch 1957 (vtedy boli prezentované gotické kamenné ostenia zaslepených okien na východnej a južnej stene presbytéria) a 1994. Status národnej kultúrnej pamiatky má chrám a zvyšky opevnenia od roku 1963.
V roku 2022 sa uskutočnil reštaurátorský výskum, ktorý odkryl viacero zamurovaných architektonických detailov.
Zaujímavosti
- Kostol stojaci na vyvýšenine nad riekou Rimava tvorí výraznú dominantu obce najmä z južnej strany.
- Napriek neskorším úpravám predstavuje objekt pekný príklad stredovekej sakrálnej architektúry.
- Z gotického obdobia sa zachovali z hrubej stavby primárne odvodové múry lode a presbytéria, ako aj lomený víťazný oblúk.
- Svätyňa je zaklenutá gotickou krížovou klenbou s jednoduchými kamennými rebrami a plochým svorníkom, na ktorom nedávno odkryli maľovanú výzdobu v podobe bielej rozety na čiernom podklade.
- Dvojdielne východné okno presbytéria sa zachovalo aj s kamennou kružbou v podobe mníšok a trojlístka. Mníškou je zdobené aj južnej okno na presbytériu.
- Gotické ostenia majú aj tri rozmerné neskorogotické okná na južnej strane lode.
- Kamenné ostenie menšieho okna je prezentované aj na západnom priečelí objektu.
- Gotický pôvod má západný kamenný portál s lomeným oblúkom, na ktorom boli objavené vrypy a (magické) jamky.
- Na severnej stene presbytéria bol v sonde odkrytý neskorogotický kamenný portál.
- Niky boli sondami zachytené na južnej i severnej strane svätyne.
- Na severnej stene presbytéria sa nachádza nápis odkazujúci na rok 1457.
- Stredoveké kostoly sa nachádzajú aj v okolitých obciach Dubovec a Žíp. V Chanave je písomne doložená existencia kláštora, ktorý zanikol v 16. storočí.
Súčasný stav
Kostol slúži miestnemu cirkevnému zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi. Je v relatívne dobrom stave, interiér ale čaká na reštaurátorskú obnovu.
Bohoslužby: áno
Praktické informácie
Obec Rimavská Seč leží na hlavnej ceste do Rimavskej Soboty. Kostol je vďaka svojej veži dobre viditeľný. Kontakt na farský úrad RfKC: +421 948 500 801.
GPS: 48.54006561, 19.960618615
Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme
Literatúra
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5F38).
Web
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://gotickacesta.sk/rimavska-sec-kostol-ref-...
- https://apsida.sk/c/1817/k-vyskumu-gotickeho-kos...
- https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhlada...
- https://vobraze.sk/dianie-v-regione/fotoreportaz...
esteban
7. 5. 2026
