Žíp

Všetky fotky (34)

Patrocínium: pôvodne Panny Márie, dnes kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi

Vznik: cca koniec 13. storočia

Poloha: vo vyvýšenej polohe na okraji obce

Historický región: Gemer

Stručný popis: gotický jednoloďový kostolík s polygonálnym presbytériom a pripojenou drevenou zvonicou

História
Počiatky dnešného kostola siahajú až do 13. storočia, kedy tu na mierne vyvýšenom mieste postavili menšiu románsku stavbu. Niekedy koncom 13. storočia (pred rokom 1300) nahradili pôvodnú kvadratickú svätyňu väčším polygonálnym presbytériom, na ktorom sa už prelínali prvky románskeho staviteľstva s gotickým. Zaklenuté bolo zrejme formou valenej klenby. Pri tejto prestavbe získalo (minimálne) presbytérium aj freskovú výzdobu.
Kostol sa spomína už v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 37. Koncom 14. storočia dostal kostolík novú freskovú výzdobu, ktorá prekryla aj staršie maľby z čias okolo roku 1300.
Neskorogotickou prestavbou prešiel kostolík niekedy okolo roku 1500. Jeho loď bola rozšírená južným i severným smerom, čím sa zväčšil jej vnútorný priestor. Nie je vylúčené, že tieto úpravy boli sčasti zapríčinené aj statickými poruchami staršej lode, keďže so statikou mala v neskoršom období veľké problémy aj rozšírená stavba. Po rozšírení dostala loď novú výzdobu v podobe nástenných malieb.
Počas reformácie, v 17. storočí, kostolík prevzali kalvíni, ktorým patrí aj v súčasnosti. Viacerými prestavbami si objekt prispôsobili svojim liturgickým potrebám (tribúna, kazateľnica).
Statika kostolíka sa rokmi narušila a v zlom stave bolo najmä presbytérium. Došlo až k tomu, že víťazný oblúk zamurovali (mohlo sa tak stať najskôr v roku 1775), so zámerom spevniť statiku celej stavby.
Keďže z liturgického hľadiska kalvíni nepotrebovali samostatný priestor pre kňaza, z presbytéria sa stal sklad, ktorý sprístupnili novým vstupom zo severnej strany. Po druhej svetovej vojne sa dokonca uvažovalo o zbúraní celej nevyužívanej svätyne. Tomu však napokon zabránil objav stredovekých fresiek.
Komplexná obnova stavby sa realizovala v rokoch 1970 - 1978 a stála takmer 3 milióny Kčs. V rámci nej zabezpečili statiku objektu, vymenili strešnú krytinu, prehnitú dlážku nahradili dlažbou a urobili elektroinštaláciu. Takisto boli odkryté a reštaurované nástenné maľby a ďalšie architektonické prvky kostolíka.
Výskum objektu sa realizoval aj v roku 2020.

Zaujímavosti
- Kostolík predstavuje vďaka vyvýšenej dodnes dominantu obce aj napriek okolitým stromom.
- Predstavuje zaujímavý príklad vidieckeho staviteľstva na konci 13. storočia, ktoré využívalo prvky románskeho i gotického slohu.
- Románsky sloh zastupujú štrbinové okná presbytéria, ako aj polkruhový víťazný oblúk. Gotika sa uplatnila predovšetkým polygonálnym tvarom presbytéria.
- Presbytérium kostolíka zaraďuje chrám do skupiny objektov z prechodného obdobia v 13. storočí, na ktorých sa kombinuje polygonálny tvar vyspelej gotiky s ešte románskymi štrbinovými oknami. Zo stredného Slovenska sem patria napr. stavby v Zolnej či Turčianskom Jasene. 
- Pôvod kostolíka bol dlho neujasnený, ako čas vzniku sa udávala polovica 14. storočia, ale aj 15. storočie, pričom mal stáť na mieste staršej románskej stavby. Rozsiahla obnova v 70. rokoch minulého storočia preukázala starší pôvod presbytéria. V roku 2020 však výskum potvrdil existenciu staršej svätyne a tým aj staršieho kostola. Stále však nie je jasné, či víťazný oblúk patrí ešte k románskej etape alebo je súčasný s neskororománskym presbytériom.
- Z čias neskorogotickej prestavby okolo roku 1500 sa zachoval okrem hmoty lode aj južný portál.
- Pri obnove v 70. rokoch 20. storočia boli v interiéri identifikované zvyšky po murovaných baldachýnoch pre bočné oltáre po stranách víťazného oblúka. Ide o prvok, ktorý sa zachoval len v Moste pri Bratislave a stopy po nich aj v Rači, Modre a Šamoríne. Výskum v roku 2020 však existenciu baldachýnov nepotvrdil.
- Južný oltár, z ktorého sa zachovala časť maľovaného retábula v podobe nástenných malieb, osvetľovalo okno vo východnej stene lode (s analógiou napr. v Roštári).
- V kostolíku sa našli stredoveké nástenné maľby hneď z troch časových období. Najstaršia etapa, ešte v neskororománskom slohu, bola realizovaná zrejme nie dlho po výstavbe chrámu - okolo roku 1300. Z nej bola odkrytá a prezentovaná maľba jednej z múdrych panien na víťaznom oblúku zo strany presbytéria.
- Prevažná časť dnes prezentovaných malieb pochádza z konca 14. storočia, pričom ich namaľovali niekoľkí majstri, ktorých rozdielne štýly sú blízke maľbám v Chyžnom, Rákoši, resp. Kraskove. Na víťaznom oblúku sa zachovali výjavy zo života Panny Márie (zo strany lode), polpostavy evanjelistov v kvadriloboch a postava kráľa - sv. Štefana (na špalete), resp. žehnajúci Kristus s múdrymi a nemúdrymi pannami a postavy sv. Ladislava a sv. Imricha (zo strany svätyne). V samotnej svätyni sa zachovala iba spodná časť malieb v podobe závesov a na južnej stene len nohy postáv, zrejme apoštolov, a dolná časť scény zobrazujúcej koňa so sv. Martinom alebo sv. Jurajom.
- Z čias okolo roku 1500, po rozšírení lode, sa zachovali časti nástenných malieb na východnej stene lode, kde tvorili súčasť bočného oltára, pričom imitovali krídlový oltár s trojuholníkovými štítmi. Na severnej stene lode sa našli len fragmenty freskovej výzdoby z tohto obdobia.
- V južnej stene svätyne sa nachádza väčšia sedília s polkruhovým záklenkom.
- Nad kazateľnicou visí neskorobaroková drevená strieška.
- Pri kostolíku stojí pekná drevená zvonica cca z roku 1750, ktoré je spojená krytou chodbou s loďou.
- Celý areál bol v minulosti opevnený múrom, jeho zvyšky objavili pri výskume v 70. rokoch minulého storočia.
- Na obecnom úrade mali v čase našej návštevy papierový model kostolíka.

Súčasný stav
Kostolík patrí miestnemu zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi a stále slúži svojmu účelu. Je relatívne v dobrom stave. V roku 2008 bolo okolo kostolíka vyhlásené ochranné pásmo. V roku 2020 sa uskutočnil výskum, ktorý opravil niektoré zistenia z obnovy v 70. rokoch 20. storočia a priniesol tiež objasnenie podoby staršej románskej stavby. Navštívili sme ho v júli 2013.

Bohoslužby: áno

Praktické informácie
Obec Žíp (maď. Zsíp) leží cca 15 km kilometrov východne od Rimavskej Soboty, pri ceste z Bátky do Rimavskej Seče a kúpeľov v Číži. Kostolík stojí na okraji obce vo vyvýšenej polohe hneď pri obecnom úrade. Práve tam si môžete dohodnúť aj prehliadku interiéru, u pani Simonovej (inak aj č. d. 15 alebo mobil 0908 059 906).
GPS: 48.365510904, 20.200920403

Literatúra
- Biathová, K.: Pamiatková obnova kostola v Žípe. In: Ars 1987, č. 2, str. 7 - 19. Dostupné aj v elektronickej podobe: https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0109/image.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Tatran, Bratislava 1989.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Obzor, Bratislava 1969.
- Vzácna kultúrna pamiatka v Žípe. Dejiny kostola zavesené v predsieni, autor neuvedený.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2201).

Web
- www.arslexicon.sk
- http://www.obec-zip.sk/
- https://gotickacesta.sk/zip-kostol-ref-cirkvi/
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12312

esteban