Rákoš

Všetky fotky (130)

Patrocínium: Najsvätejšej Trojice (pôvodne asi Všetkých svätých)

Vznik: cca polovica 13. storočia

Poloha: na návrší nad dedinou

Historický región: Gemer

Stručný popis: románskogotický jednoloďový kostolík s predĺženou polkruhovo ukončenou apsidou a severnou sakristiou

História
Kostolík postavili približne v polovici 13. storočia a ako jedna z mála stavieb z tohto obdobia na Gemeri sa zachoval v takmer pôvodnej podobe. Vnútrajšok osvetľovalo celkovo päť vysokých a úzkych okien, dve v apside a tri na južnej stene lode. Severná sakristia bola ku kostolíku pristavaná zrejme len s krátkym časovým odstupom.
Interiér bol koncom 14. storočia a začiatkom 15. storočia vyzdobený freskami, ktoré sa z veľkej časti zachovali dodnes.
Na prelome 16. a 17. storočia prešiel kostolík do rúk protestantom, ktorí si ho prispôsobili svojej liturgii. Dotklo sa to najmä gotických oltárov, taktiež stredoveké maľby boli zabielené. Neskôr vybudovali aj drevenú tribúnu.
V 18. storočí získali stavbu opäť katolíci a v roku 1752 prešiel ďalšími stavebnými úpravami a zmenami v interiéri. Okrem iného bolo v severnej stene lode prerazené nové okno a dve postranné románske okna na južnej strane boli zväčšené. Hlavný oltár bol obnovený a pribudli k nemu aj ďalšie dva bočné. Vnútorné vybavenie doplnili aj vyrezávaná kazateľnica a krstiteľnica. Pri kostolíku postavili v tomto období aj drevenú zvonicu.
Koncom 80. rokov bol kostolík v zlom stave, objavila sa trhlina na apside a podlaha sa začala prepadávať. Štát vyčlenil na opravu istú sumu, tá však stačila len na najnutnejšie opravy, vrátane archeologického výskumu. Ostatné zostalo na pleciach veriacich. V rámci obnovy bola okrem iného odstránená predsieň pred vchodom a okná dostali pôvodnú neskororománsku podobu. Obnova interiéru sa na dlhé roky prerušila a lešenie vnútri znefunkčnilo celý kostolík. Reštaurovanie fresiek bolo pozastavené v roku 2005 pre nedostatok peňazí. V roku 2009 boli vďaka iniciatíve neziskovej organizácie Quirinius obnovené práce na exteriéri stavby, kostolík dostal aj novú strešnú krytinu. V roku 2012 sa aj vďaka dotácii Ministerstva kultúry SR obnovili práce na reštaurovaní fresiek, pričom maľby v apside boli dokončené koncom roka 2015.

Zaujímavosti
- Kostolík dominuje obci svojou polohou, zďaleka viditeľný aj vďaka bielej fasáde.
- Postavený bol v období, kedy na naše územie už prenikala aj gotika, o čom svedčia už pomerne vysoké okná, ako aj už goticky lomený triumfálny oblúk a južný portál. Stavba tak predstavuje pekný príklad prelínania gotiky s románskym slohom, ku ktorému sa hlási pôdorys jednolodia s polkruhovo ukončenou apsidou a polkruhové záklenky okien.
- Vnútorný priestor aj vďaka vysokým stenám pôsobí podstatne monumentálnejším dojmom, než sa to javí z exteriéru.
- V interiéri sa zachovali hodnotné fresky z poslednej tretiny 14. storočia a začiatku 15. storočia. Objavené boli I. Grohom v roku 1895 a v nasledujúcich rokoch boli aj odkryté.
- V apside stvárnil stredoveký umelec rozmerného Krista v mandorle doplneného cirkevnými otcami a symbolmi evanjelistov. Zaujímavou je podoba Trpiaceho Krista pri jednoduchom pastofóriu v severovýchodnej stene. Nájdeme tu aj maľby viacerých svätíc i trojice uhorských kráľovských svätcov - sv. Štefana, sv. Imricha a sv. Ladislava.
- V lodi sa nachádzajú na veľkej ploche severnej steny tri pásy malieb zo 14. storočia - ide o Ladislavskú legendu a výjav Posledného súdu (vrátane otvárajúcich sa hrobov). Pod nimi sú jednotlivé votívne maľby zobrazujúce Pannu Máriu a ďalších svätcov. Za pozornosť stojí najmä obraz Stigmatizácie sv. Františka, ktorý sa dáva do súvisu so zatiaľ nepotvrdeným františkánskym kláštorom v okolí (Kameňany?).
- Osobitnú pozornosť si zaslúžil len v roku 1993 (znovu)objavená maľba jsv. Trojice v podobe sediaceho Boha s troma tvárami a štyrmi očami. Veľmi podobné zobrazenie troch Božích osôb nájdeme aj v Ochtinej a bolo zakázané Tridentským koncilom, keďže pripomínalo vyobrazenie slovanského boha Triglava.
- V kostolíku nájdeme až tri mandorly, pričom do jednej z nich umiestnil autor (na Slovensku pomerne nezvyčajne) aj Madonu. Podobný výjav bol v objavený aj v neďalekých Kameňanoch. V oboch prípadoch má mandorla podobu opakujúcich sa lalôčikov.
- Už len zvyšky sa zachovali z exteriérových malieb na južnej stene lode - Madona s dieťaťom, sv. Krištof, sv. Rufus (patrón kamenárov a baníkov). Fresku Madony podľa všetkého vytvoril majster pôsobiaci v neďalekých Kameňanoch, o čom svedčia zvyšky analogickej plastickej výzdoby svätožiare v podobe malých opakujúcich sa ornamentov vtlačených do omietky, na našom území veľmi vzácnej.
- V kostolíku sa nachádza kupa kamennej krstiteľnice z obdobia stredoveku.
- Na južnom portáli sú viditeľné malé otvory známe ako magické jamky - stopy po získavaní "prachu z kostola" pre bielu mágiu.
- Kostolík podľa povestí spája s neďalekým zaniknutým stredovekým hrádkom v polohe Zámčok tajná podzemná chodba.
- Pri kostolíku sa našli zvyšky železiarskych šachtových pecí, ktoré sa používali až do polovice 13. storočia. Stavba mohla teda vzniknúť až po zániku železiarskej výroby na tomto mieste.
- Pri kostolíku sa nachádza zvonica z 18. storočia.
- Stredoveké kostolíky možno nájsť aj v okolitých dedinkách Rybník, Kameňany, Prihradzany a Sirk.

Súčasný stav
Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, momentálne spravovanej z farnosti v Jelšave. Už vyše 20 rokov sa nepoužíva, kvôli neukončenej obnove, čo je veľká škoda nielen pre miestnych veriacich, ale aj pre turistov.
Stavba je zvonku opravená, dostala aj nový náter fasády. Obnova interiéru však nie je dokončená, vnútorné vybavenie je premiestnené. V roku 2012 pokračovali práce na reštaurovaní fresiek v apside, ktoré bolo dokončené v roku 2015. Následne sa rozbehli práce aj v lodi, tie ešte nie sú dokončené (predovšetkým severná stena).
Kostolík sme navštívili vo februári a auguste 2008, decembri 2009, októbri 2014, novembri 2015 a auguste 2020.

Bohoslužby: v súčasnosti nie

Praktické informácie
Rákoš sa nachádza 11 km západne od Jelšavy na ceste do Hnúšte. Kostolík stojí nad dedinou, na jej severnom okraji. Po ceste sa dá dostať až takmer priamo k nemu. Kontakt na kostolíčku pani Pavlíkovú - 0915 152 432.
GPS: 48.603417743, 20.147198439

Literatúra:
- Dvořáková, V. – Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Kušnierová, E.: Stredoveká nástenná maľba z Rákoša. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1995, č. 2, str. 17.
- Kušnierová, E.: Mobiliár rím. - kat. kostola v Rákoši. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1993, č. 3, str. 10 - 11.
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa. Praha, Panorama 1985.
- Plekanec, V. - Haviar, T.: Gotický Gemer a Malohont. Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe. Vydavateľstvo Matice Slovenskej, Martin 2010.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Tatran, Bratislava 1989.
- Füryová, K.: Románsky kostol v Rákoši. In: Archaeologia Historica, roč. 2011, č. 36, str. 423 - 430. Dostupné aj v elektronickej podobe - https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/128213/2_ArchaeologiaHistorica_36-2011-2_9.pdf.
- Buday, P.: K dokumentácii a ochrane pamiatok na Gemeri pred rokom 1918. In: Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste - Zborník Gotická cesta 2/2016. OZ Gotická cesta – Pamiatkový úrad SR, Rožňava : Bratislava, 2018, str. 7 - 20.  Dostupné v elektronickej podobe na http://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Goticka-cesta-zbornik-20....
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 1663).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web:
- http://gotickacesta.sk/rakos-kostol-najsvatejsej-trojice/
- www.arslexicon.sk
- https://plus7dni.pluska.sk/domov/gemersky-unikat-boh-troma-tvarami-viete...
- www.katnoviny.sk
- www.albumromanski.pl/album/rakos

esteban