Lendak
Patrocínium: sv. Mikuláša
Vznik: prelom 13. a 14. storočia
Poloha: v obci na miernej vyvýšenine
Historický región: Spiš
Stručný popis: ranogotický dvojloďový kostol s predstavanou západnou vežou a emporou, kvadratickým presbytériom, severnou kaplnkou a sakristiou a južnou predsieňou
História
Vznik obce i samotného kostola je spojený s pánmi z Lomnice, bratmi Kokošom a Rikolfom, ktorí túto oblasť vlastnili na konci 13. storočia. Postavili tu jednoloďový bezvežový kostol s kvadratickou svätyňou zaklenutou krížovou rebrovou klenbou.
Významná zmena sa udiala v roku 1313, keď Lendak získali do vlastníctva rehoľníci - Strážci Božieho hrobu výmenou za ich majetky v Šariši. Pôvodne dedinský kostol sa tak zmenil na kláštorný.
S tým súvisela aj následná rozsiahla prestavba. Presbytérium bolo predĺžené západným smerom o cca 2,5 metra na úkor pôvodnej lode, pričom posunutý bol aj víťazný oblúk. Múry takto zväčšenej svätyne boli zvýšené (vymurovaný bol aj východný štít) a celý priestor bol novo zaklenutý dvoma poliami krížovej rebrovej klenby. K severnej strane presbytéria bola pristavaná sakristia. V západnej časti lode bola vstavaná empora, na ktorú nadväzuje pomerne štíhla veža. Akýmsi vzorom pri prestavbe bol pôvodný kostol božohrobcov v Hanušovciach nad Topľou.
Niekedy v časovom úseku po pustošení husitov v roku 1433 až po začiatok 16. storočia došlo k prestavbe kostola na dvojlodie, tak typické pre oblasť Spiša. V tejto etape boli zvýšené múry lode a tá bola zaklenutá na jeden centrálny pilier, ktorý nesie štyri polia krížovej rebrovej klenby. Súčasne došlo k vymurovaniu strešného štítu medzi loďou a svätyňou.
V krízových časoch po roku 1526 božohrobci opustili Lendak a nastalo obdobie stagnácie až úpadku kostola i kláštora. Chrám sa stal opäť zemepanským, keď lendacké panstvo ovládol poľský rod Laských. Okolo roku 1570 Albert Lasky vrátil kláštor pod správu božohrobcov z poľského Miechova. Tí Lendak v roku 1593 predali rodine Paločajovcov, ale ponechali si patronátne práco nad kostolom i farou. Znamenalo to definitívny zánik lendackého kláštora.
Kanonická vizitácia z roku 1655 opisuje kostol ako zanedbaný a v zlom stave. Situácia sa zlepšila vďaka neskororenesančno-ranobarokovej obnove medzi rokmi 1672 - 1712, ktorá sa dotkla predovšetkým interiéru. Podľa všetkého boli odstránené staršie omietky a nahradené novými. Kostol získal aj nové oltáre a vonkajšiu fasádu.
Niekedy koncom 18. storočia pribudla v západnej časti drevená tribúna. Na začiatku 19. storočia sa spomína ohradový múr ako zváľaný, pričom bol zrejme v krátkom čase nahradený súčasným múrom. V priebehu uvedeného storočia sa udiali len menšie opravy či stavebné zásahy.
Veľkou katastrofou pre obec i kostol bol požiar v auguste 1898, ktorý chrám i kláštorné budovy prestavané vtedy už na kaštieľ výrazne poškodil. Uz krátko po požiari sa začalo s opravou, čo dosvedčuje dendrochronologické datovanie dreveného krovu kostola do obdobia rokoch 1898 - 1902. Počas prác bol kostol omietnutý zvonka a v interiéri vyzdobený gotizujúcimi maľbami. Ohňom roztavené zvony boli nahradené novými.
Významným zásahom do stredovekého objektu bola prestavba v roku 1925. Vtedy došlo k zvýšeniu veže o 11 metrov a výstavbe rozmernej kaplnky na severnej strane prepojenej s priestorom lode arkádovými oblúkmi vybúranými v gotickom múre. Pred južný vstup pribudla murovaná predsieň. Celý interiér chrámu bol novo vymaľovaný. V roku 1930 sa vykonali práce na exteriéri stavby.
Opravami prešla stavba i jej vnútorné zariadenie aj v roku 1953. V rokoch 1968 - 1974 vytvoril akad. maliar Ernest Zmeták rozsiahlu mozaiku na severnej stene presbytéria zobrazujúcu ukrižovanie Krista, útek sv. Rodiny do Egypta a sv. Mikuláša. Pred inštaláciou však bol obitá omietka až na kameň, spolu s nástennými maľbami apoštolov (podľa spomienok pamätníkov). V roku 1959 bola položená nová dlažba a v západnej časti postavili železobetónovú tribúnu. Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963.
Od 80. rokov minulého storočia postupne realizovali opravy, ktoré často riešili nevhodné či menej vhodné zásahy do stavby z predchádzajúcich desaťročí. Takto boli odstránené pri reštaurovaní okien Zmetákove vitráže a v roku 1996 dali preč dlažbu aj s betónovou vrstvou. V roku 1999 dostal kostol novú strešnú krytinou miesto starej plechovej a na západnej strane vytvorili nový vstupný portál ako kópiu pôvodného.
V rokoch 2020 - 2021 sa uskutočnil v súvislosti s komplexnou obnovou architektonicko-historický výskum, ktorý pomohol objasniť najstaršie dejiny kostola a jeho prestavbu po príchode božohrobcov. V rámci obnovy dostal okrem iného kostol aj nové fasády a v jeho okolí bol zredukovaný počet stromov.
Zaujímavosti
- Kostol aj so svojím vybavením predstavuje jeden z najhodnotnejších príkladov gotickej sakrálnej architektúry a umenia na Slovensku.
- Súčasne ide o významnú ukážku kláštorného staviteľstva rádu strážcov Svätého hrobu (božohrobcov), ktorí sa sem presunuli z Hanušoviec nad Topľou. Starší lendacký chrám si upravili podľa vzoru toho hanušovského.
- Božohrobcov pripomína aj ich znak - červený dvojkríž na lodičke, ktorý bol objavený na spodnej vrstve omietky východnej steny presbytéria, ako aj na zamurovanom severnom portáli v druhom podlaží veže (priestor Božieho hrobu). Rovnaké znaky sa našli aj v kostole v Hanušovciach nad Topľou.
- Západná empora nesie vstavanú vežu (pre oblasť Spiša pomerne nezvyčajný prvok z tohto obdobia) v prízemí sa otvára do priestoru lode troma oblúkmi, čím vytvára pôsobivý priestor.
- Podobne ako v hanušovskom kostole, aj v Lendaku vytvorili božohrobci priestor/kaplnku Božieho hrobu na druhom podlaží veže. Smerom do lode sa pôvodne otvárala lomeným oblúkom (dnes zamurovaný). Priestor bol prístupný aj vchodmi zo severnej a južnej strany. Boží hrob osvetľovalo zo západnej strany menšie rozetové okno. Pre spiritualitu božohrobcov a ich liturgiu počas Veľkej noci mal veľký význam a nachádzal sa vo všetkých chrámoch tejto rehole.
- Presbytérium je zaklenuté dvoma poliami krížovej rebrovej klenby so svorníkmi, ktoré nesú ako ozdobný prvok ružice s listami. Nárožné konzoly sú tiež zdobené ružicami.
- Zaklenutie lode má podobu štyroch polí krížovej rebrovej klenby nesenej centrálnym oseuholníkovým pilierom. Svorníky sú hladké bez výzdoby.
- Sakristia má krížovú klenbu (bez rebier) zo začiatku 14. storočia a nachádza sa v nej okrem okna s lomeným oblúkom a kružbou na východnej strane aj polygonálne lavabo.
- Na kostole sa zachovalo viacero gotických okien s lomeným oblúkom a kamennou kružbou.
- Nájdeme tu hneď dve kruhové okná - rozety. Menšiu na západnom priečelí (do priestoru Božieho hrobu) a väčšiu na južnej strane lode z obdobia zaklenutia lode, ktorá je modernou kópiou pôvodnej z tohto tisícročia.
- V kostole sa zachovali dva gotické portály s lomeným oblúkom - hlavný vstup na južnej strane lode a v presbytériu vstup do sakristie. Portál na západnej strane je moderná kópia pôvodného stredovekého vstupu.
- Južný portál do lode pochádza z prelomu 13. a 14. storočia a jeho dvere s kovaním zo začiatku 16. storočia. Fiála nad vimperkom je moderná (nahradila nepôvodnú kyticu).
- Severný portál do sakristie pochádza z prelomu 13. a 14. storočia a jeho dvere majú kovanie z druhej polovice 14. storočia. Portál má svoju analógiu v južnom vstupe do kostola v Chmeľove.
- V južnej stene svätyne sa nachádza pôvodná nika v tvare mníšky.
- Vo východnej stene svätyne sa nachádza štvoruholníkové kamenné pastofórium, ku ktorému patrí aj kovaná mreža.
- Kamenná krstiteľnica s polygonálnou kupou zdobenou reliéfmi mníšok pochádza zo 14. - 15. storočia.
- Hlavný oltár je neskorogotická práca z čias okolo r. 1500 s bohatou figurálnou výzdobou.
- Ešte románsky štýl odráža jedna z najstarších drevorezieb na Slovensku - ukrižovaný Ježiš na kríži z 1. polovice 13. storočia (uvádza sa aj datovanie okolo roku 1235, resp. 1260).
- Na centrálnom stĺpe klenby lode je umiestnená gotická plastika tzv. lendackej Madony z obdobia okolo roku 1420 (uvádzal sa aj koniec 14. stor.).
- Mladšie súsošie Kalvárie na tráme vo víťaznom oblúku zahŕňa aj pôvodnú plastiku sv. Jána evanjelistu z 15. storočia. Na tráme sú očká slúžiace zrejme na zavesenie závesu oddeľujúceho priestor presbytéria od lode.
- Pri kostole stála kláštorná budova zo 14. storočia prestavaná neskoršie na kaštieľ.
- Pri kostole sa nachádza Boží hrob vybudovaný za socializmu oficiálne ako kryt civilnej ochrany.
- Stredoveký kostolík nájdeme aj v susednej obci Výborná.
Súčasný stav
Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Po nedávnej obnove je v dobrom stave.
Bohoslužby: každý deň v týždni
Praktické informácie
Obec Lendak leží cca 11 km severozápadne od Spišskej Belej. Kostolík stojí v ohradenom ale prístupnom areáli pri hlavnej ceste vedúcej obcou. Kontakt na farský úrad: 052/ 45 965 25.
GPS: 49.23692196, 20.351896474
Literatúra:
- Janovská, M. - Olejník, V. - Suchý, Ľ.: Kostol sv. Mikuláša v Lendaku z pohľadu architektonicko-historického výskumu. In: Bischof, L. (ed.): Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste IV. Zborník Gotická cesta IV/2020. Gotická cesta, Rožňava 2024, str. 40 - 59.
- Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Glod, O. - Haviarová, M.: Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Kostol božohrobcov v Hanušovciach nad Topľou. Rímskokatolícka farnosť Nanebovzatia Panny Márie v Hanušovciach nad Topľou, Krajské múzeum v Prešove - pracovisko Kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou, 2021.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5M75).
Web
- https://farnostlendak.sk/kostol-svateho-mikulasa/
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://www.lendak.sk/obec-2/farnost/kostol-sv-m...
- https://www.dokostola.sk/kostol/412162-sv-mikulasa
esteban
21. 5. 2024
Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR a historikovi Jánovi Endrödimu.
