Hanušovce nad Topľou
Patrocínium: Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne zrejme sv. Jána Krstiteľa
Vznik: po roku 1250
Poloha: v meste na vyvýšenej polohe medzi dvoma kaštieľmi
Historický región: Šariš
Stručný popis: ranogotický jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom, západnou vežou a emporou, severnou sakristiou a južnou prístavbou presbytéria
História
Kostol si postavili ako reprezentatívny kláštorný chrám strážcovia Svätého hrobu známi aj ako božohrobci niekedy po roku 1250 (prvá písomná zmienka je z roku 1280), kedy sa na našom území ešte miešali románske prvky s gotickými. Mal dispozíciu v podobe jednolodia so západnou vežou vtiahnutou do pôdorysu lode a dlhým, rovno ukončeným presbytériom, ku ktorému sa pripájala zo severnej strany sakristia.
Ešte koncom 13. storočia sa uskutočnila prestavba kostola, pri ktorej zvýšili obvodové múry presbytéria na úroveň lode.
V roku 1313 došlo k odchodu božohrobcov do Lendaku a kostol sa stal farským chrámom rozvíjajúceho sa mestečka. Súčasne malo dôjsť aj k zmene patrocínia s predpokladaného sv. Jána Krstiteľa na Všetkých svätých. V tomto období bolo osadené nové pastofórium v severnej stene svätyne a interiér bol vyzdobený nástennými maľbami.
Okolo roku 1634 prešiel chrám do rúk protestantov, pričom v roku 1664 postavili v duchu vtedajších obmedzení južnej od kostola novú zvonicu. Katolíckym sa kostol stal opätovne v roku 1717. Následne v roku 1742 prešiel rozsiahlou barokizáciou, ktorá sa dotkla najmä lode, keď plochý strop nahradila murovaná klenba. Taktiež došlo k zmene patrocínia na súčasné.
Ďalšími opravami objekt prešiel aj v rokoch 1908 a 1949. Pri prácach po druhej svetovej vojne boli nevhodným rozšírením zničené pôvodné stredoveké okná Od roku 1963 má objekt status národnej kultúrnej pamiatky.
Rozsiahla obnova sa uskutočnila v rokoch 1982 - 84, kedy dostal kostol novú strechu, fasádu i výmaľbu interiéru. V roku 1997 bolo obnovené presbytérium a preskúmaná zamurovaná krypta pod ním. V kostole bola položená nová dlažba, osadili nové okná, do svätyne pribudol nový hlavný oltár nový oltár. Zreštaurovali aj kamennú krstiteľnicu a štíty na triumfálnom oblúku.
V roku 2020 sa uskutočnil výskum kostola, ktorý pomohol objasniť jeho najstaršie dejiny a okrem iného priniesol aj objav zachovaných nástenných malieb v interiéri.
Zaujímavosti
- Kostol spolu s dvoma kaštieľmi vytvára jedinečný areál svedčiaci o význame mesta v minulosti.
- Ide o jediný zachovaný stredoveký kostol božohrobcov - strážcovia Svätého hrobu v strednej Európe. Hoci sa v staršej literatúre spomínalo, že mohli byť jeho staviteľmi, keďže im toto územie patrilo, až výskum v roku 2020 priniesol zistenie, že šlo priamo o kláštorný kostol.
- Sídlo božohrobcov sa doteraz kládlo na základe neskoršej zmienky do neďalekého Chmeľova, kde dodnes stojí stredoveký kostolík, ktorý však architektúrou spadá už skôr do 14. storočia a zďaleka nedosahuje veľkosť ani ozdobnosť kostola v Hanušovciach nad Topľou.
- Po odchode do Lendaku božohrobci prestavali tamojší starší kostol podľa vzoru hanušovského chrámu. Predĺžili napríklad presbytérium o jedno pole, pristavali západnú vežu takisto vtiahnutú do pôdorysu lode a na jej poschodí vytvorili Kaplnku Božieho hrobu.
- Táto kaplnka je typickým prvkom kláštorných chrámov strážcovia Svätého hrobu a v Hanušovciach nad Topľou má podobu priestoru na poschodí veže prístupného z empory. Zo západnej strany ho osvetľuje kruhové okno. Zohrávala dôležitú úlohu pri liturgii Veľkej noci.
- Súbor plastík a kamenárskych detailov ešte neskororománskeho štýlu v interiéri a na veži je na Slovensku unikátny. Nájdeme tu viacero ľudských tvári, ako aj geometrické prvky, z ktorých je najčastejšia šesťcípa rozeta v kruhu (objavuje sa až 41-krát).
- Západné okno veže je ešte združené so stredovým stĺpikom, v hornej časti zdobené reliéfom ľudskej tváre doplnenej po stranách šiestimi šesťcípimi rozetami dvoch veľkostí.
- Rímsa veže pod oknom nesie bohatú reliéfnu výzdobu v podobe ľudských tvárí, psov a rastlín, ako aj biblického netvora - Leviatana. Táto výzdoba nemá mať obdobu nielen v rámci Slovenska, ale aj celej strednej Európy.
- Na veži sa zachovalo viacero gotických okien s jednoduchou kružbou.
- Na rímsach lomeného triumfálneho oblúka nájdeme dvojice ľudských tvárí archaického typu, na každej strane kombináciu mužskej a ženskej, ktoré dopĺňajú šesťcípe rozety a krížiky v kruhu.
- Prízemie veže bolo zo západnej strany otvorené a vstupný portál bol osadený až na úrovni západnaej steny lode. Zachoval sa len čiastočne, vrátane zvyšku maľby hlavy Krista.
- Dve konzoly rebrovej klenby vo svätyni, jedna na južnej a jedna na severnej strane sú zdobené geometrickým ornamentom a zo spodnej strany ľudskou tvárou.
- Vo východnej stene pri severovýchodnom nároží sú nad sebou dve niky, každá z nich je zdobená trojuholníkovým štítom. Na vyššom nájdeme medzi dvoma sviečkami ľudskú tvár doplnenú symbolom večnosti a dvoma dlaňami po stranách. Nižší z nich zdobí opäť medzi dvoma sviečkami umiestnená tvár Krista, nad ktorou je zobrazená šesťcípa ružica v kruhu. Tieto niky patria k prvej stavebnej etape, pričom jedna z nich slúžila ako pastofórium a v druhej mohli byť uschovávané ďalšie cenné predmety, možno i relikvie.
- V severnej stene svätyne je osadené kamenné gotické pastofórium, ktorého štít má tvar oslieho chrbta doplneného po stranách fiálami s krabmi a zakončené kvetom.
- Pôvodnú ranogotickú rebrovú klenbu vo svätyni zdobia svorníky v tvare ružíc.
- Pri triumfálnom oblúku stojí gotická kamenná krstiteľnica z 15. storočia s tordovanou (stočenou) pätkou.
- Staršia krstiteľnica z ranogotického obdobia ˇje vystavená v neďalekom Vlastivednom múzeum.
- Na oboch stranách víťazného oblúka sa pod rímsou nachádzajú dvojice štítov nesúce dvojitý kotvový kríž. Mohlo by ísť o znak prepošta kláštora, ale do úvahy pripadajú aj ďalšie výklady.
- V západnej časti lode stojí pôvodná empora, ktorú nesú dva masívne piliere.
- Nadstavané murivo presbytéria bolo spevnené drevenými tiahlami, ktoré boli dendrochronologicky datované v rozpätí od r. 1293 po r. 1296.
- Výskum v roku 2020 odkryl aj časti zachovanej freskovej výzdoby zo 14. storočia na severnej stene lode a presbytéria, medzi ktorými bola identifikovaná jazdecká scéna z ladislavskej legendy, Pašijový cyklus a maľba sv. Juraja..
- Južne od kostola stojí menšia murovaná zvonica zo 17. storočia, ktorú dal postaviť miestny protestantský zemepán František Keczer. Nachádza sa v nej hodnotný zvon označovaný ako Campanilla nobilissima, ktorý odliali v roku 1646 v Prešove, v dielni Juraja Wierda. V roku 1844 bola zvonica zvýšená o drevenú nadstavbu.
- V písomných prameňoch z 15. storočia sa spomína aj špitálsky kostolík a murovaná kaplnka sv. Kozmu a Damiána, čo potvrdzuje význam mestečka v tej dobe.
- Virtuálna prehliadka kostola na www.virtualtravel.sk.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Medzianky, Bystré a Babie.
Súčasný stav
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský kostol. Je v pomerne dobrom stave s vynoveným vnútorným vybavením. Navštívili sme ho v októbri 2010 a decembri 2016.
Bohoslužby: v pondelok až sobotu o 18.00 hod, v nedeľu o 7.30 a 10.30 hod. Aktuálne informácie o sv. omšiach.
Praktické informácie
Mesto Hanušovce nad Topľou leží na hlavnom ťahu medzi Prešovom a Vranovom nad Topľou. Kostol stojí v dominantnej polohe medzi dvoma kaštieľmi neďaleko od hlavnej cesty v smere od Prešova. Kontakt na farský úrad 057/ 445 22 33.
GPS: 49.026201689, 21.500147581
Literatúra:
- Glod, O. - Haviarová, M.: Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Kostol božohrobcov v Hanušovciach nad Topľou. Rímskokatolícka farnosť Nanebovzatia Panny Márie v Hanušovciach nad Topľou, Krajské múzeum v Prešove - pracovisko Kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou, 2021.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Obzor, Bratislava 1967.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Gašpar, G. (zost.): Hanušovce nad Topľou a okolie. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice pre Okresné vlastivedné múzeum vo Vranove nad Topľou so sídlom v Hanušovciach nad Topľou, 1984.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2631).
Web:
- http://hanusovce.rimkat.sk
- www.muzeumhanusovce.sk
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18161
- www.dokostola.sk/kostol/411007-farsky-kostol-nanebovzatia-panny-marie
esteban
7. 12. 2010, upravené 19. 5. 2017 a 19. 1. 2022
