Slovenské Pravno

Všetky fotky (18)

Patrocínium: Všetkých svätých

Vznik: 12. storočie

Poloha: vo vyvýšenej polohe v opevnenom areáli v obci

Historický región: Turiec

Stručný popis: jednoloďový, pôvodne románsky kostol s polygonálnym presbytériom, južnou vežou, severnou sakristiou a predsieňou na západnej strane lode

História
Prvý kostolík postavili vo vyvýšenej polohe ešte v románskom slohu v priebehu 12. storočia. Išlo o neveľké jednolodie (vnútorné rozmery lode cca 8 x 6,5 m) so svätyňou neznámej podoby, pravdepodobne v tvare apsidy. 
Románsky objekt prešiel výraznou prestavbou na začiatku 14. storočia (resp. na prelome 13. a 14. storočia), kedy došlo k veľkému rozšíreniu chrámu prístavbou novej lode zo západnej strany. Loď románskej stavby sa funkčne zmenila na presbytérium, pričom bola zbúraná pôvodná svätyňa i východná stena lode a nahradil ich polygonálny záver s opornými piliermi na nárožiach. V západnej stene bol prebúraný nový víťazný oblúk. V tejto stavebnej etape postavili aj severnú sakristiu a vytvorili tiež rozmerný vstup v južnej (románskej) stene dnešného presbytéria. Interiér chrámu bol následne vyzdobený nástennými maľbami.
Kostol, už po gotickom rozšírení, sa prvý krát spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 37.
Počas veľkej renesančnej prestavby v prvej polovici 17. storočia bola loď zaklenutá valenou klenbou s protistojnými lunetami. Novú podobu dostali aj okná a zamurovaný bol tiež južný vstup do svätyne. V tomto období bol areál kostola opevnený.
Južnú vežu kostola, ktorú niektorí autori v staršej literatúre datovali ešte do neskororománskeho obdobia, zaradil najnovší výskum až do obdobia na začiatku 18. storočia (po roku 1709). Pri jeho výstavbe bol využitý aj starší múr.
V 19. storočí pribudla do lodi tribúna. V prvej polovici 20. storočia pristavali k západnej stene lode murovanú predsieň, ktorá sčasti prekryla pôvodný gotický vstup.
Status národnej kultúrnej pamiatky má kostol od roku 1963. Od roku 2009 sú pamiatkovo chránené aj opevnenie kostola, baroková vstupná brána v opevnení a renesančná zvonica pri kostole.
V lete 2021 sa uskutočnili architektonicko-historický výskum (Mgr. Kristína Zvedelová, PhD.) a reštaurátorský výskum (Mgr. art. Miroslav Slúka), ktoré priniesli významné objavy, vrátane objasnenia románskeho pôvodu stavby a odkrytia gotickej freskovej výzdoby.

Zaujímavosti
- Kostol v opevnenom areáli postavený na vyvýšenine tvorí výraznú dominantu obce.
- Obec sa spomína už v zoborskej listine z roku 1113. Vznikla na významnej ceste medzi Turcom a Ponitrím.
- Starobylý pôvod ešte z 12. storočia sa v roku 2021 potvrdil aj u kostola, ktorý bol dovtedy datovaný do obdobia okolo roku 1270. 
- Kostol tak predstavuje podľa všetkého najstaršiu zachovanú stavbu v Turci a jednu z mála doložených románskych sakrálnych stavieb v tomto regióne. Okrem neho je to ešte zaniknutá rotunda v Martine a zaniknuté kostolíky v Sebeslavciach a Socovciach (prvý chrám). Jedinou doteraz známou stojacou stavbou bol Kostol Narodenia Panny Márie v Socovciach datovaný do prvej polovice 13. storočia. Románska stavba zrejme stála ešte aj v Turčianskom Petri.
- Z románskej etapy sa zachoval južný a severný múr lode spolu s oboma nárožiami na západnej strane a nadväzujúcimi krátkymi úsekmi západnej steny (dnes tvoria hmotu víťazného oblúka). Románske murivo pritom siaha do výšky 4,5 m od úrovne súčasnej podlahy.
- Z architektonických detailov ide o zamurované štrbinové okno vo východnej časti južnej steny (dnes v interiéri veže) a časť horizontálneho vlysu tvoreného opracovanými kamennými blokmi. Okrem toho sú to aj viaceré sekundárne použité kamenné kvádre v gotickom murive.
- Gotické obdobie reprezentuje hrubá stavba lode, polygonálny záver presbytéria, severná sakristia a západný múr veže, ktorý má pochádzať z pôvodnej gotickej kaplnky.
- Z architektonických detailov ide o rebrovú klenbu presbytéria, dva portály (na západnej strane lode a zamurovaný na južnej strane presbytéria), pastofórium v tvare niky s jednoduchým trojuholníkovým záklenkom a dve okná s lomeným oblúkom.
- Významným objavom výskumu v roku 2021 bolo odkrytie zvyškov freskovej výzdoby zo 14. storočia. Išlo o obraz Panny Márie Ochrankyne na severnej stene lode, ktorého horná časť s hlavou Panny Márie sa nachádza už v podkrovnom priestore, a tiež zvyšok výjavu Pieta na víťaznom oblúku. Z neho sa zachovala len tvár Panny Márie, štýlovo blízka Madone z rovnakého obrazu v Necpaloch. Necpalským maľbám je blízke aj vyhotovenie plastickej svätožiare na obraze Panny Márie Ochrankyne.
- V kostolíku sa zachovala aj drevená plastika Piety z obdobia okolo roku 1520.
- Renesančnú etapu zastupuje predovšetkým zaklenutie gotickej lode a nízka zvonica pri južnom múre opevnenia.
- Nad obcou sa nachádza lokalita stredovekého hradiska z 12. storočia, v obci stojí rokokový kaštieľ z roku 1754.
- Stredoveké kostolíky nájdeme aj v okolitých obciach Abramová a Ivančiná.

Súčasný stav
Kostol slúži ako farský chrám Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Výskumy v roku 2021 priniesli významné objavy, ktoré objasnili ešte románsky pôvod stavby. Navštívili sme ho v marci 2017, k nafoteniu interiéru sme sa nedostali.

Bohoslužby: v nedeľu o 11.00 hod.

Praktické informácie
Obec Slovenské Pravno leží cca 15 km severozápadne od Turčianskych Teplíc. Kostol stojí na vyvýšenom mieste v obci pri hlavnej ceste v opevnenom ale prístupnom areáli. Kontakt na farský úrad: 043/ 49 621 91.
GPS: 48.908933807, 18.75854373

Literatúra:
- Suchý, Ľ. - Krušinský, P. - Babjaková, Z. - Ďurian, K.: Historické krovy sakrálnych stavieb Turca. Pre ŽU v Žiline, SvF, Katedru pozemného staviteľstva a urbanizmu vydal Miroslav Cibala KNM, Žilina 2008. Dostupné v elektronickej podobe na https://www.academia.edu/801408/HISTORICKE_KROVY...
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5Y54).

Web:
- www.dokostola.sk
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=9100

esteban
9. 5. 2017, upravené 10. 11. 2021

Za informácie a podklady ďakujeme Mgr. Kristíne Zvedelovej, PhD.

Ďalšie články: Kostol v Slovenskom Pravne má...