Kostol v Slovenskom Pravne má románske jadro

Pomerne úzka skupina románskych stavieb v Turci sa dočkala vítaného rozšírenia. Novým prírastkom je Kostol Všetkých svätých v Slovenskom Pravne, ktorý bol doteraz datovaný do ranogotického obdobia.

Objav románskeho pôvodu stavby priniesol architektonicko-historický výskum, ktorý realizovala Mgr. Kristína Zvedelová, PhD. a reštaurátorský výskum realizovaný Mgr. art. Miroslavom Slúkom v auguste tohto roku.

Ukázalo sa, že takmer celé súčasné presbytérium vzniklo úpravou lode staršej románskej stavby. Tú postavili zrejme ešte v 12. storočí ako neveľké jednolodie (vnútorné rozmery lode cca 8 x 6,5 m) so svätyňou neznámej podoby, pravdepodobne v tvare apsidy. Išlo by tak o stavbu rovnakého pôdorysu ako známe kostolíky v Dražovciach, Pominovciach, resp. Chalmovej.

Z tejto etapy sa zachoval južný a severný múr lode spolu s oboma nárožiami na západnej strane a nadväzujúcimi krátkymi úsekmi západnej steny (dnes tvoria hmotu víťazného oblúka). Románske murivo pritom siaha do výšky 4,5 m od úrovne súčasnej podlahy.

Z architektonických detailov ide o zamurované štrbinové okno vo východnej časti južnej steny a časť horizontálneho vlysu tvoreného opracovanými kamennými blokmi. Okrem toho sú to aj viaceré sekundárne použité kamenné kvádre v gotickom murive.

Románsky kostolík prešiel výraznou prestavbou na začiatku 14. storočia (na prelome 13. a 14. storočia), kedy došlo k veľkému rozšíreniu chrámu prístavbou novej lode zo západnej strany. Loď románskej stavby sa funkčne zmenila na presbytérium, pričom bola zbúraná pôvodná svätyňa i východná stena lode a nahradil ich polygonálny záver s opornými piliermi na nárožiach. V tejto stavebnej etape postavili aj severnú sakristiu a vytvorili tiež rozmerný vstup v južnej (románskej) stene dnešného presbytéria.

Výskum priniesol zaujímavé objavy datované aj do gotického obdobia. Ide o pastofórium v tvare niky s jednoduchým trojuholníkovým záklenkom a dve okná s lomeným oblúkom.

Významné výsledky priniesol aj reštaurátorský výskum Mgr. art Miroslava Slúku, ktorému sa podarilo zachytiť časť pôvodnej maliarskej výzdoby z gotického obdobia. Išlo o obraz Panny Márie Ochrankyne na severnej stene lode, ktorého horná časť s hlavou Panny Márie sa nachádza už v podkrovnom priestore, a tiež zvyšok výjavu Pieta na víťaznom oblúku. Z neho sa zachovala len tvár Panny Márie, nie nepodobná Madone z rovnakého obrazu v Necpaloch. Necpalským maľbám je blízke aj vyhotovenie plastickej svätožiare na obraze Panny Márie Ochrankyne.

Južnú vežu kostola, ktorú niektorí autori v staršej literatúre datovali ešte do neskororománskeho obdobia, zaradil najnovší výskum až do obdobia na začiatku 18. storočia (po roku 1709).

Obec sa spomína už v zoborskej listine z roku 1113. Vznikla na významnej ceste medzi Turcom a Ponitrím. Prvá písomná zmienka o kostole je zo súpisu pápežských desiatkov z rokov 1332 - 37.

esteban
6. 11. 2021
Titulné foto: K. Zvedelová

Za informácie a podklady ďakujeme Mgr. Kristíne Zvedelovej, PhD.