Oči mi skĺzavali po múroch a opäť som pohľadom blúdila k nebeskejklenbe. V tej chvíli a na tom mieste bola tou najskvostnejšou, akou samohol kostolík honosiť.
Po chodníčku sme sa vybrali kúsok za pole, kde sa nám naskytol pohľad,že aj ja som na chvíľu prestala skákať po suchých kôpkach slamy a len stichou bázňou sledovala ten výjav.
Zbehlo sa to takto: ako každý rok, aj tento sme vzhľadom na blížiaci sasviatok Všechsvätých vybrali do rodnej dedinky mojej mami navštíviťrodinu a cintoríny.
Niet nad šarm malých kostolíkov. To je jedna z mojich neotrasiteľných teórií. Tak káže estetika mojej duše. A nepustí. Pravidlá však majú aj svoje výnimky.
Bolo skoré ráno v sobotu. Niet vďačnejšieho dňa na výlety. Päť dní medzi múrmi kancelárie vymením za múry kostolíkov bez váhania. Stačilo si len vybrať. Žreb padol na Rohovce.
