Folklórny výlet do Ludrovej
Prelom júna a júla 2007
Príležitosťou pre zmapovanie ranogotického kostolíka v Ludrovej-Kútoch sa stal najväčší folklórny festival na Slovensku vo Východnej.
Spolu s dvoma kamarátkami sme sa dohodli, že si nenecháme ujsť otvorenie nového amfiteátra i vystúpenie Lúčnice a všetko sme dopredu naplánovali. Súčasťou našej cesty sa mala stať aj návšteva spomínaného kostolíka pri Ružomberku. Samozrejme, ako to často býva, realita bola napokon iná:).
V piatok poobede sme vyrazili s Jankou z Bratislavy smer Piešťany, kde sme vyzdvihli Zuzku. A práve hneď za Piešťanmi sa začali diať veci... Od kolies prednej nápravy nášho auta sa začali ozývať divné zvuky. Síce znepokojení, ale predsa len sme pokračovali v ceste.
Počas jazdy Zuzka s Jankou predviedli ukážku ako vystrihnutú z programu „Doma to radšej neskúšajte“, keď Janka za volantom čítala vytlačené maily a auto zatiaľ riadila Zuzka zo sedadla spolujazdca:). Popri tom sme stihli ešte aj prehliadku hradov Považia – Beckova a Trenčína. Neskôr sa ešte pridal aj Považský hrad a Strečno.
Keď divné zvuky neprestávali a skôr naberali na sile, vedeli sme, že to nebude len tak... Pred Považskou Bystricou sme sa definitívne rozhodli, že popri tankovaní musíme dať auto prehliadnuť odborníkovi. Mali sme šťastie, hneď skraja sme našli servis, s ochotným mladým automechanikom, ktorý nedbal na fakt, že sme došli v piatok pár minút pred zatváracou hodinou...
Jeho rezultát po kontrole bol jasný - takmer zodraté brzdné doštičky, ktoré je nevyhnutné vymeniť... Našťastie to nebol problém a po asi hodinovom zdržaní sme mohli pokračovať v ceste. To už bolo ale jasné, že pôvodný plán navštíviť kostolík v Ludrovej padá. Tak som zavolal pánovi, s ktorým som bol dohodnutý, že nám ho otvorí, a povedal mu, ako sa veci majú.
Niečo po ôsmej večer sme boli v Ružomberku a začali hľadať odbočku podľa popisu, ktorý sme mali. Bolo ešte dosť svetla, tak sme si povedali, že kostolík predsa len ešte pôjdeme pozrieť. Hneď za Ružomberkom sme podľa mapy odbočili doprava. Po menšej zachádzke do Ludrovej sme sa opýtali miestnych a tí nás poslali naspäť po ceste, ktorou sme došli, až k veľkej križovatke. Cesta vľavo nás už po chvíľke zaviedla priamo ku kostolíku.
Stál na krásnom mieste uprostred polí, čo dávalo takmer neobmedzené možnosti si ho nafotiť zo všetkých strán... Toľko času som však nemal. V rýchlosti som si ho nafotil, aby som ešte stihol dostatok svetla, keďže bolo už pred deviatou, ale aj preto, lebo na nás ešte čakala cesta do nášho privátu v Štrbe a späť do Východnej na festival nasať atmosféru.
Napokon sme to všetko stihli a o pol jedenástej sme už sedeli v hľadisku a sledovali Lúčnicu a jej poctu Štefanovi Nosáľovi. Východnú sme si potom užili aj na ďalší deň. Na každom kroku bolo vidieť a cítiť, ako festivalom žije celá dedina. Pokochať sme sa na viac mohli aj krásnymi Tatrami.
Kostolík v Ludrovej som si potom nafotil cestou späť, zatiaľ čo si Janka so Zuzkou odskočili do Ružomberka. Keďže bola turistická sezóna, kostolík bol sprístupnený aj so sprievodkyňami – brigádničkami. Vďaka ich ochote som si mohol interiér kostolíka nafotiť do sýtosti a oboznámiť sa s viacerými legendami, ktoré sa s ním viažu.
V dohodnutý čas ma Janka so Zuzkou vyzdvihli a vydali sme sa domov. Keďže sme mali ešte čas, odskočili sme si ešte do Vlkolínca. Nedalo sa nepodľahnúť krásnej prírode a príjemnému slniečku a tak sme sa nad dedinou rozložili na drevených lavičkách pri malom potôčiku a len tak kochali. Bol to krásny záver nášho folklórneho výletu.
esteban
Ďalšie články o Ludrovej: profil kostola
