A vtedy môj pohľad padol na kus kameňa, ktorý stál len tak opretý na plote vedľa kontajnera. Asi niekto nemal dosť odhodlania prehodiť ho dnuk ostatnému odpadu, napadlo mi.
Ale zrazu som si všimla, že nielen my pozeráme, ale aj na nás pozerajú. Sivastá mačička nazerajúca do kostolíka si nás premeriavala nedôverčivýmpohľadom.
Ale už počas tohto výstupu som vedela, že to bude jazda mojej porážky.Ten zarážajúci pocit udrel v plnej sile. Sile, ktorá by bola schopná mipodlomiť kolená, len čo sme vystúpili z auta.
Bol to pekný pohľad na pekný kostolík. Zaujal už z diaľky. Vybehla somprístupovou cestičkou a so zdvihnutou hlavou podrobovala jeho múrydôkladným prieskumom.
Trojboj - žiadné iné označenie výletu, ktorý sme absolvovali začiatkom septembra by nebol výstižnejší. Obehnúťza deň tri kostolíky a zažiť všetky peripetie spojené s takýmto putovaním, si vyžadujenielen športového ducha.
Pre mňa bol a stále je každý vstup do kostola ako dôverná návšteva. No čím okázalejšie boli priestory, ktoré ma prijímali, tým zložitejšie bolo pre mňa nájsť v nich hostiteľa.
