Svorník
– kamenný článok vo vrchole klenby, v ktorom sa spájajú jej rebrá (zvyčajne 3 - 6 rebier). Často býva zvýraznený a s maľovanou alebo reliéfnou výzdobou. Ide o typický prvok predovšetkým v gotickej architektúre.
Svorníky majú najčastejšie kruhový tvar. V ranom období priemer nebol väčší ako šírka rebier klenby, postupne sa priemer zväčšoval na niekoľkonásobok šírky rebier. V období neskorej gotiky sa stretávame už s väčšou pestrosťou tvarov (trojlístky, štvorlístky).
Na Slovensku zriedkavým prvkom sú tzv. visuté svorníky, ktoré vybiehajú aj niekoľko desiatok centimetrov kolmo dole pod vrcholom klenby (napr. Spišský Štvrtok - kaplnka, Košice - dóm).
Najjednoduchšie svorníky boli hladké bez akejkoľvek výzdoby. K častým ozdobným motívom patria päť či šesťcípe hviezdy (→rozeta-ornament), kvety, listy či vetvičky s listami, erby stavebníkov, baránok Boží, tvár Krista, anjeli či symboly evanjelistov.
Prevláda reliéfna výzdoba, maľovaná výzdoba je zriedkavejšia. Niekedy stavitelia zvolili maliarsku výzdobu kvôli nevhodnosti použitého kameňa na jemnejšie opracovanie (napr. Slavec-Gombasek). Niekedy sa nachádza v strede svorníka otvor, ktorý slúžil pri niektorých cirkevných obradoch.
V niektorých prípadoch došlo k redukcii na ozdobný prvok bez nosnej funkcie - ide predovšetkým o kruhové "svorníky" na jednoduchých rebrách (napr. Poprad-Spišská Sobota).
Špecifickým prvkom sú iluzívne svorníky ako súčasť rebrových klenieb, ktoré boli len namaľované na valených klenbách či →konchách (napr. Žilina-Rudiny al. Štvrtok na Ostrove).
Rubrika: Slovník