Tulčík

Už len ostenia okien presbytéria a jeho oporné piliere pripomínajú dnes gotický pôvod Kostola sv. Šimona a Júdu v obci Tulčík neďaleko Prešova. Renesančné a barokové prestavby pripravili stavbu o pôvodné architektonické prvky a detaily. 

Najstaršia známa písomná zmienka o obci je z listiny kráľa Bela IV. z februára 1248, ktorou sa upravovalo rozdelenie desiatkov od farníkov viacerých šarišských obcí medzi kráľom a jágerským buskupom. Tulčík sa v listine uvádza pod názvom villa Teuchik. Vzhľadom na existenciu farníkov v obci v uvedenom roku nie je vylúčené, že už vtedy tu stál kostol.

Súčasný chrám postavili v centre obce zrejme niekedy v prvej tretine 14. storočia pri významnej ceste z Prešova ako väčšie jednolodie s polygonálnym presbytériom a asi už aj predstavanou západnou vežou. 

Kostol sa spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337, kedy tu pôsobil kňaz Ján. V roku 1410 získali patronátne právo na chrám v Tulčíku noví majitelia obce, páni z Kapušian (Kapi/Kapy). 

V 17. storočí, po tom, čo kostol opätovne získali do svojich rúk katolíci, došlo k renesančnej prestavbe. V rámci nej bol novo zaklenutý aj v presbytériu. Tam došlo k zníženiu klenby oproti pôvodnému stavu, čím sa horná časť gotických okien s lomeným oblúkom dostali po úroveň jej výsečí.

V 18. storočí sa uskutočnila rozsiahlejšia baroková prestavba. Kapacita chrámu bola vtedy zväčšená predĺžením lode západným smerom po stranách veže, ktorá tak bola vtiahnutá do pôdorysu. Loď bola novo zaklenutá, zbarokizované boli aj fasády, vrátane úpravy okien. V barokovom štýle bol zariadený aj interiér, vrátane oltárov či kazateľnice.

Opravou prešiel kostol v roku 1895. Ďalšie práce a zásahy sa realizovali aj v priebehu 20. storočia. V roku 1927 sa riešila helmica veže a v roku 1930 empora pre organ. Status národnej kultúrnej pamiatky má objekt od roku 1963.

Kostol v ohradenom areáli pri hlavnej ceste z Prešova do Bardejova predstavuje dodnes dominantu obce. Z gotického obdobia sa zachovala hrubá stavba prevažnej časti lode a presbytéria. Jeho exteriér doĺňajú oporné piliere, ktoré dokladajú pôvodné zaklenutie rebrovou klenbou. Dve južné okná majú prezentované sčasti zachované ostenia, východné okno presbytéria je prezentované zaslepené. 

S kostolom sa spája aj gotický zvon datovaný do roku 1470. V podlahe presbytéria bola pôvodne osadená náhrobná doska rodu Kapi (Kapy) s erbami a nápisom, pripisovaná Jánovi, ktorý zomrel v roku 1605. Dnes je jej osud neznámy.

GPS: 49.089159968, 21.312288649

Zdroje:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Čovan, M.: Historické nápisy zo Šariša do roku 1650. Corpus Inscriptionum Slovaciae 1 / Nápisy na Slovensku 1. Martin 2016.
- Zubko, P. – Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Veda, Bratislava 2017. Dostupné v elektronickej podobe.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 4343).
https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22...
https://sk.wikipedia.org/wiki/Tul%C4%8D%C3%ADk
https://korzar.sme.sk/c/5531322/kostol-sv-simona...

esteban
5. 4. 2025

Za pomoc a ochotu ďakujeme kolegovi Petrovi Ščecinovi.