Bola to moja vlastná krížová cesta, ktorou som si musela prejsť, kým sami z nanútenej pobožnosti stala kompasom ukazujúcim smer. Radcom adôverníkom. Kým som pochopila jej silu, poslanie, odkaz.
Tento kostolík nebol hlavným cieľomnášho jarného ťaženia za víkendovým spestrením všedných dní. Tým bolhudobný festival moderných gospelových kapiel Lumen v Trnave.
A tak padla voľba na Rusovce. Pozrieme starého priateľa, statočný kostolík priečiaci sa nemilosrdným zásahom ľahostajnej ruky človeka, a prejdeme sa parčíkom.
Po pár minútach sme dorazili na cintorín a tým pádom tiež k rotunde,pre ktorú sa práve Prihradzany dostali do poľa našej pozornosti.Rotundy majú svojské čaro a osobitosť a preto sa o žiadnej nedávyhlásiť, že nedokáže zaujať.
Bolo to vďačné miesto aj pre tých, ktorí presne vedeli, prečo saštverajú cestičkou práve sem, ale aj pre tých, ktorí, podobne ako vtedyja, mali potešenie už len z výhľadu a celkovej atmosféry.
