Kopčany
Patrocínium: sv. Margity Antiochijskej
Vznik: 9. - 10. storočie
Poloha: na miernej terénnej vyvýšenine v poli mimo obce neďaleko rieky Morava
Stručný popis: predrománsky jednoloďový kostolík s kvadratickou svätyňou
História
Kostolík bol postavený zrejme niekedy v priebehu 9. alebo 10. storočia neďaleko areálu mikulčického hradiska, ktoré leží len 2 km západne pri ceste vedúcej na východ do Nitrianska. Južne od kostola sa nachádza opevnený areál zrejme veľmožského dvorca z veľkomoravského obdobia.
Stavebne išlo o neveľký objekt jednoduchej dispozície s pozdĺžnou loďou a nepravidelnou kvadratickou svätyňou, aké boli v Európe rozšírené už od 8. storočia. Svätyňa a možno i loď boli zaklenuté jednoduchou valenou klenbou. Zrejme nešlo o bežný kostolík, keďže archeológovia odkryli zvyšky západnej dvojpriestorovej predsiene (nartexu) obdĺžnikového pôdorysu, ktorá bola ku kostolíku dodatočne pristavaná.
Stavba prešla prvou výraznejšou prestavbou okolo polovice 13. storočia. Vtedy boli zamurované okná na severnej strane lode, ako aj okno na západnom priečelí. V rámci tejto prestavby bol tiež celý interiér vyzdobený freskami.
Niekedy na prelome 14. a 15. storočia došlo k zväčšeniu okien na južnej strane lode a svätyne do gotickej podoby s kamennou mníškou. V druhej polovici 15. storočia bol kostolík opevnený a obohnaný priekopou. Tieto úpravy zrejme súviseli s vojnovými stretmi medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom, kedy slúžil ako oporný bod neďaleko hraníc.
Do tohto obdobia kladú odborníci aj zbúranie západnej predsiene a osadenie veľkého gotického portálu do západného priečelia. Súviselo to s presunutím oltára z priestoru svätyne do lode a zvýšením úrovne podlahy. Dôvodom týchto úprav bola nedostatočná kapacita kostolíka pre rozrastajúcu sa obec veriacich, ktorých časť musela stáť počas bohoslužieb vonku. Veľký portál tak plnil funkciu víťazného oblúka. Spolu s týmito úpravami bola vybudovaná v západnej časti lode empora a kvôli nej bolo zmenšené západné okno na južnej stene lode. Niekedy v nasledujúcom období (okolo pol. 16. storočia) bolo zamurované východné okno svätyne, pričom novovzniknutá celistvá plocha bola vyzdobená nástennou maľbou zachytávajúcou zrejme sv. Margitu.
Rokom 1647 je datovaná ďalšia stavebná etapa, v ktorej presunuli oltár z lode späť do svätyne, kde taktiež zamurovali južné gotické okno a zmenili ho v interiéri na výklenok slúžiaci na bohoslužobné účely.
V 17. alebo 18. storočí prešlo úpravami osvetlenie lode z juhu. Už skôr zmenšené západné okno bolo zamurované úplne a východné okno bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu. Menšie úpravy sa realizovali aj v nasledujúcom období, naposledy v roku 1926.
Prvý archeologický výskum okolo kostolíka sa uskutočnil v roku 1964. V roku 1994 začali pamiatkari s výskumnými prácam s cieľom zmapovať stavebný vývoj kostolíka a súčasne sa rozbehol aj archeologický prieskum okolia stavby. V rámci neho boli v roku 2004 odkryté hroby obsahujúce veľkomoravské šperky, potvrdzujúce datovanie kostolíka. Status národnej kultúrnej pamiatky získala stavba až v roku 1995 na základe prvých výsledkov výskumu.
Ešte počas výskumu, v roku 2000, sa začalo s pamiatkovou obnovou kostolíka, ktorá však z dnešného pohľadu nebola realizovaná najvhodnejším spôsobom. Kostolík dostal novú strechu, zreštaurovali sa okná, zamurovaný bol gotický portál, na mieste ktorého bol vytvorený nový vstup, ktorý však svojím tvarom nezodpovedal predrománskemu obdobiu. Taktiež bola znížená podlaha v interiéri na pôvodnú úroveň. V roku 2008 bolo zastrešenie lode aj svätyne nadstavené o cca pol metra, aby sa dažďová voda odviedla ďalej od múrov.
V roku 2014 sa uskutočnila úprava exteriéru kostola, keď bol zmenený nevyhovujúci tvar západného vstupu, lepšie prezentovaný zamurovaný gotický portál a pristúpilo sa aj k vyznačeniu pôdorysu západnej predsiene. Takisto boli veľkými plochými kameňmi označené miesta pri kostolíku, kde sa našli najstaršie hroby.
V rokoch 2019 - 2021 sa realizovala veľká obnova, pri ktorej bol kostolík opätovne omietnutý a opravená bola tiež aj strecha.
Zaujímavosti
- Kostolík patrí medzi najhodnotnejšie a najmalebnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku.
- Ide o jeden z najstarších zachovaných kostolov na Slovensku a radí sa medzi významné pamiatky (po)veľkomoravskej architektúry.
- Až do roku 1994 bol považovaný za málo zaujímavý gotický objekt zo 14. storočia.
- O možnom staršom pôvode svedčili len indície. Gotický portál sa nenachádza v strede západného priečelia, ale je mierne vyosený. Ku kostolíku sa konali púte na sviatok sv. Margity Antiochijskej 13. júla, hoci tento dátum sa slávil len do 12. storočia a neskôr bol posunutý na 20. júla.
- Datovanie jeho vzniku nie je stále ustálené, na základe nálezu hrobov s VM inventárom v roku 2004 bol objekt datovaný do obdobia poslednej štvrtiny 9. storočia. Analýzy dreva nájdeného v murive (dendrochronologické datovanie stanovilo vek najmladšieho letokruhu na 951 p. Kr.) dokladajú čas vzniku stavby niekedy začiatkom druhej polovice 10. storočia. Ďalšie analýzy už majú ale opäť potvrdzovať 9. storočie.
- V blízkom okolí sa našli nálezy osídlenie (strážnej osady) z obdobia Veľkej Moravy a západné priečelie kostolíka smeruje priamo smerom k mikulčickému hradisku, ktorého hlavná brána bola zasa orientovaná smerom ku Kopčanom. Pár desiatok metrov južne od kostola sa navyše nachádza areál opevneného zrejme veľmožského dvorca datovaného do veľkomoravského obdobia s rozmermi 261 x 194 m. Hoci lokalita ešte len čaká na podrobnejší výskum, už teraz je zrejmé, že kostolík stál mimo dvorca (na rozdiel napríklad od Ducového či Pohanska).
- Celkové rozmery kostolíka sú 11,9 x 5,21 m a múry sú hrubé 60 centimetrov.
- O starobylosti kostolíka svedčia aj tvar múrov, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra, čo malo zlepšovať statiku stavby. Dôvodom bolo zrejme zaklenutie lode valenou klenbou, ktorej zvyšky boli identifikované pri výskume.
- K prvej stavebnej etape sa dnes hlásia okrem takmer kompletne zachovaných obvodových múrov z pomerne tenkých pieskovcových platní aj dve polkruhovo zakončené okná na severnej strane lode a jedno zreštaurované na západnom priečelí. Časť ďalšieho je prezentovaná v interiéri na južnej strane svätyne.
- Tvar okien je odlišný od neskorších románskych. Typickým je absencia zošikmených ostení i smerom nahor sa zužujúci tvar zakončený polkruhom. Okrem Kopčian sa našli aj v Kostoľanoch pod Tribečom a na rotunde nad Nitrianskou Blatnicou. Zaujímavosťou je aj fakt, že v kopčianskom i kostolianskom kostolíku sú okná aj na severnej strane lode, čo nie je v neskoršom románskom období bežné.
- Neskorší vznik stavby podporili aj analógie použitia trojuholníkového klenáku vo vrchole záklenku pôvodných okien na severnej strane lode zo západnej a juhozápadnej Európy, kde sa najčastejšie vyskytujú až v 11. storočí a z predrománskeho obdobia sa ich zachovalo len minimum.
- Súčasťou prvej etapy bola podľa všetkého aj dvojpriestorová západná predsieň s vnútornými rozmermi 3,8 x 2,7 m, ktorej zvyšky základov odkryl archeologický výskum. V súčasnosti stále nie je jasné, kedy presne vznikla, aká bola jej podoba a k akému účelu slúžila. Podľa niektorých odborníkov mohla byť postavená až v polovici 13. storočia, čo by mohlo potvrdzovať zamurovanie západného okna práve v tomto období.
- Diskutovanou je aj južná, zahĺbená časť tejto prístavby s vnútornými rozmermi 205 cm x 65 - 73 cm, ktorá podľa niektorých mohla slúžiť ako nádrž na vodu slúžiacu pri krste, hrobka alebo relikviár. Najčastejšie sa spomína ako hrobka. Vzhľadom na existenciu okna v západnom priečelí však nemohlo ísť o veľmi vysoký objekt.
- Gotické stavebné etapy pripomínajú reštaurované okná v južnej stene lode a svätyne, zvyšky stredovekých nástenných malieb, vrátane mandorly, i dnes zamurovaný veľký portál. Zaujímavé je najmä ranogotické okno svätyne, ktorého kružba v tvare mníšky má vo vrchole veľmi nezvyčajne kruhový otvor.
- Podľa niektorých autorov nie je patrocínium sv. Margity pôvodné, ale viaže sa až k prestavbe v 13. storočí. Práve v tomto období sa v Uhorsku rozšírila úcta k tejto svätici, podnietená kráľom Ondrejom II., ktorým priniesol jej relikvie z krížovej výpravy do Svätej zeme.
- V južnej stene svätyne sa nachádza kameň, na ktorom sú vyryté znaky - dva ležaté, tzv. ondrejské kríže v tvare X, tradične symbolizujúce Krista, spolu so štylizovanou hlavou Krista s troma krížikmi. Na ďalšom kameni sú vyryté krížiky. Od roku 2021 sú už rytiny prekryté omietkou.
- V interiéri sa zachovali zo stredovekého obdobia len zvyšky nástenných malieb a maliarskej výzdoby. K pôvodnej výzdobe z čias vzniku stavby majú patriť pásy červenej a čiernej farby na južnej stene lode, ktoré zrejme ohraničovali dolnú časť maľby.
- Ďalšiu maliarsku výzdobu v celom interiéri mal kostolík dostať po pristavaní predsiene (podľa všetkého nie veľmi dlho po vzniku stavby). Z nej sa zachovali zvyšky na západnej stene (fragmenty dvoch postáv). Ďalšia maliarska výzdoba bola realizovaná aj po ranogotickej prestavbe v polovici 13. storočia, z ktorej sa zachovala napríklad časť obrazu Krista v mandorle na severnej stene lode.
- Slovenská pošta vydala 2. januára 2009 známku s motívom kopčianskeho kostolíka v hodnote 1 centu.
- Z dielne Juraja Gonšora pochádza papierový model kostolíka v mierke 1:120 - www.papirovemodelarstvi.cz (ešte neomietnuté fasády).
- Výnimočnosť kostolíka by mal širokej verejnosti predstaviť projekt archeologického parku, ktorý vznikol v spolupráci s českou stranou, keďže by zahŕňal aj lokalitu jedného z centier Veľkomoravskej ríše - hradisko pri Mikulčiciach. Od roku 2019 sú oba brehy Moravy prepojené lávkou pre peších a cyklistov.
- ČR a SR sa snažia o zapísanie pamiatok Veľkej Moravy – hradiska v Mikulčiciach a kostolíka v Kopčanoch do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 2006. Návrh predkladatelia viackrát stiahli na dopracovanie, stále však existuje vôľa predložiť ho a na jeho podporu sa realizujú aj konkrétne aktivity (aj spomínaná lávka).
- Vyše 200-ročná lipa pri kostolíku sa v roku 2019 stala finalistom súťaže Európsky strom roka (https://www.treeoftheyear.org/previous-years/201...).
- Stredoveké kostolíky nájdeme aj v susednom Holíči (Kostol Božského srdca Ježišovho a loretánska kaplnka).
Súčasný stav
Kostolík ako významná pamiatka je sprístupnený verejnosti spolu s odborným výkladom. V roku 2021 bola ukončená rozsiahla obnova objektu spojená s omietnutím exteriéru. V posledných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok sv. Cyrila a Metoda.
Bohoslužby: príležitostne
Praktické informácie
Kopčany ležia 5 km južne od Holíča. Kostolík sa nachádza cca kilometer na západ od dedinky uprostred polí. Je voľne prístupný po poľnej ceste, dostupnosť zlepšilo vybudovanie chodníka poza kostolík, ktorý je napojený na lávku ponad Moravu. Severne od kostola je zasa menšie "záchytné" parkovisko. V neďalekej Kačenárni bolo otvorené pre návštevníkov informačné centrum, ktoré zabezpečuje aj spoplatnený prehliadkový okruh po pamiatkach Veľkej Moravy.
GPS: 48.796210328, 17.108754516
Literatúra
- Botek, A.: Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2007, č. 4, str. 41 - 45.
- Botek, A.: Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch - vývojové etapy a otázky metodiky obnovy. In: Monumentorum tutela č. 22, PÚ SR, Bratislava 2010, str. 29 - 51.
- Botek, A.: Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období. Post Scriptum, Bratislava, 2014.
- Barta, P. - Hajnalová, M. - Barta, A. - Puškár, J.: Analýza vzorky dreva z muriva Kostola sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, okr. Skalica. In: Monumentorum tutela č. 22, PÚ SR, Bratislava 2010, str. 52 - 53.
- Botek, A. - Erdélyi, R. - Vachová, B.: Nálezy zvyškov zaklenutia lode kostola v Kopčanoch. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2013, č. 2, str. 38 - 41.
- Illáš, M.: K typu predrománskych okien v kaplnke sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. In: ARS roč. 46, 2013, č. 1, str. 104 - 122. Dostupné aj v elektronickej podobe na www.academia.edu.
- Illáš, M.: Niektoré stavebno-technické a výtvarné detaily zachovaných predrománskych kostolov v Čechách a na Slovensku v kontexte karolínskej architektúry / Some Building-Technical Details of the Preserved Pre-Romanesque Churches in Bohemia and Slovakia in the Context of Carolingian Architecture. In: Halászová, I. - Megyeši, P. - Pročka, E. R. (eds.): Príbehy pamiatok a obrazov. Zborník príspevkov k sedemdesiatinám Ivana Gojdiča. FF Trnavskej univerzity v Trnave: Trnava 2018, str. 135 - 175. Dostupné v elektronickej podobe.
- Illáš, M.: Pokus o interpretáciu rytých symbolov na fasáde kaplnky sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. In: ARS, roč. 55, 2022, č. 2, str. 79 - 97). Dostupné v elektronickej podobe na https://www.sav.sk/journals/uploads/12191138ars2....
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Bahýl, V. - Fleischer, P. - Krišťák, Ľ. - Mészáros, T. - Pastierovič, M. - Štafura, A.: Je kostolík v Kopčanoch skutočne z obdobia Veľkej Moravy a organ v Štítniku zo štrnásteho storočia? Čo o tom hovorí dendrochronológia. In: Zborník príspevkov konferencie CSTI 2013 Conservation Science, Technology and Industry, 20. – 22. február 2013, Bratislava. SNM, Bratislava 2013, str. 151 - 162. Dostupné v elektronickej podobe.
- Baxa, P. - Maříková-Kubková, J.: Predbežná správa o zisťovacom výskume veľmožského (?) dvorca z 9. až polovice 10. storočia v Kopčanoch. In: Harmadyová, K. (zost.): Devín Veroniky Plachej. Zborník k životnému jubileu PhDr. V. Plachej. Múzeum mesta Bratislavy, Bratislava 2017, str. 131 – 142. Dostupné v elektronickej forme na www.academia.edu.
- Baxa, P. (zost.): Kopčany, turistický sprievodca. Obec Kopčany, rok vydania neuvedený (2010 al. 2011).
- Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Slovart, Bratislava, 2005.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5D94).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.
Web
- www.arslexicon.sk
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://www.zahorskemuzeum.sk/kostol-sv-margity-...
- https://www.zahorskemuzeum.sk/nove-poznatky-o-ka...
- http://www.hradiska.sk/2010/12/kostol-sv-margity...
- https://www.kopcany.sk/obec/projekty/projekt-dok......
- https://www.kopcany.sk/turista/pamiatky/
- Stránka kostolíka na Facebook-u
- Video o obnove kostola v roku 2020
- Video o kostole z dielne Archeologického ústavu SAV
- https://cevnad.sav.sk/rekonstrukcie/01_podklady/...
- 3D model kostola z roku 2023
- https://www.obnova.eu/portfolio/kostol-sv-margit...
- https://www.trnava-vuc.sk/11544-sk/projekt-lavka......
esteban
február 2009, upravené 25. 11. 2012, 9. 1. 2014, 4. 12. 2014, 25. 9. 2019 a 9. 5. 2024
