Kostoľany pod Tribečom

Všetky fotky (88)

Patrocínium: sv. Juraja

Vznik: cca koniec 9. storočia - začiatok 10. storočia

Poloha: nad dedinou na svahu kopca

Stručný popis: predrománsky kostolík s obdĺžnikovou loďou a kvadratickou apsidou, s pristavanou románskou loďou a vežičkou nad emporou a novodobou západnou prístavbou

História
Kostolík bol postavený niekedy koncom 9. storočia až začiatkom 10. storočia na úpätí kopca. Typologicky išlo o neveľkú jednoloďovú stavbu s apsidou v tvare nepravidelného lichobežníka, podobnú kostolíku v Kopčanoch.
Zrejme po požiari došlo k obnove objektu v priebehu 11. storočia, v rámci ktorej bol interiér vyzdobený nástennými maľbami. V ďalšej predrománskej etape boli zmenšené okná na severnej strane lode.
Začiatkom 12. storočia je časť dediny spomínaná ako vlastníctvo benediktínskeho kláštora na Zobore.
Niekedy v období od druhej polovici 12. storočia až po začiatok 13. storočia sa realizovali menšie úpravy v románskom štýle v podobe prerazenia väčšieho okna na južnej strane apsidy na mieste pôvodného predrománskeho. V tomto období bol premurovaný aj východný štít lode.
Niekedy v polovici 13. storočia bola stavba zväčšená v románskom štýle prístavbou novej štvorcovej lode so západnou vežičkou nad emporou. Prístavbu si zrejme vynútil nárast počtu veriacich a realizoval ju zrejme nový vlastník obce, ktorým sa stali Forgáčovci.
Statické poruchy empory nesúcej vežu si už po niekoľkých desiatkach rokov (3. štvrtina 13. storočia) vynútili rozsiahle premurovanie veľkej časti veže, pričom miesto kameňa už boli použitá tehla, z ktorých vytvorili aj združené okná (dvojité i trojité).
Statické problémy s vežou si vyžiadali zamurovanie viacerých okien v priebehu 14. storočia. V tomto období bola upravovaná aj horná časť východného štítu apsidy a východné okno apsidy upravené do podoby štrbinového okna s roztvorenými špaletami.
V 16. storočí kostolík vyhorel a istý čas stál bez strechy, čím najviac utrpeli najmä románske maľby. V 17. storočí kostol opravili, v interiéri okrem iného doplnili murovanú kazateľnicu. Južne od apsidy postavili na podmurovke neveľkú stavbu - márnicu alebo zvonicu.
V roku 1721 bol nahradený drevený strop lode murovanou klenbou a netradične k západnému priečeliu bola pristavaná sakristia. Románska veža bola zvýšená a pôvodné okná boli zamurované. V tomto období boli taktiež zamaľované stredoveké fresky.
V medzivojnovom období už kostolík chátral, strecha zatekala, narušená bola aj statika obvodových múrov.
Koncom 50. rokov minulého storočia už bol kostolík v havarijnom stave, istý čas bol dokonca zatvorený (1957 - 59), lebo hrozilo jeho zrútenie. Potrebu rekonštrukcie potvrdil aj objav starých malieb v roku 1960 a tak bola schválená jeho rekonštrukcia.
Tá sa uskutočnila v rokoch 1964-65. S prácami začali miestni obyvatelia z vlastných peňazí a rámci nej bola zbúraná baroková sakristia a nahradená novodobou prístavbou, ktorá však vážne narušila pôvodný stredoveký ráz kostolíka. Opravy boli navyše vykonané neodborne a v niektorých prípadoch kostolíku viac uškodili, ako pomohli. Preto sa muselo začať odznova a súčasne sa rozbehol aj archeologický výskum. Ten podľa hrobov datoval kostolík do 11. storočia. Ani odborná obnova kostolíka sa však nevyhla viacerým chybám, okrem iného sa nedotkla románskej veže, ktorá zostala v podobe, akú jej dala neodborná obnova.
V rokoch 1966 až 1969 boli s prestávkami reštaurované fresky, ktoré však napriek tomu dosť utrpeli. V 90. rokoch minulého storočia si kostolík opäť vyžadoval opravy. V rokoch 2001 až 2003 bol reštaurovaný južný románsky portál, čiastočne upravená veža a obnovené fasády. Ďalšie práce sa rozbehli až v roku 2005.
Vek kostolíka spresnil najnovší výskum, ktorý sa rozbehol v lete 2006 a potvrdil domnienky odborníkov, že ide o ešte staršiu stavbu, datovateľnú do veľkomoravského obdobia. V ramci obnovy boli zamurované veľké okná na južnej stene modernej prístavby a vyrúbané stromy tieniace kostolík z juhu s cieľom zlepšiť mikroklímu interiéru kvôli freskám. Tie prešli v rokoch 2009 - 2017 reštaurátorským výskumom a reštaurovaním, ktoré ešte stále nie je ukončené. Ukončenie reštaurovania v románskej lodi a charakter dokončovacích prác v najstaršej časti umožnil od roku 2018 znova využívať kostol na liturgické účely,

Zaujímavosti
- Kostolík je na základe najnovších výskumov jednou z troch najstarších stojacich sakrálnych stavieb na Slovensku pochádzajúcich ešte z veľkomoravského obdobia (spolu s rotundou v Nitrianskej Blatnici a kostolíkom v Kopčanoch).
- Datovanie kostolíka sa opiera o analýzu dreva trámu použitého v staršej lodi, ktoré bolo chronometricky datované do obdobia medzi rokmi 703 - 915 po Kristovi, s najvyššou pravdepodobnosťou do obdobia okolo roku 860. Analýza omietky zasadila vznik kostolíka do obdobia konca 9. až začiatku 10. storočia.
- O datovaní kostolíka sa viedli mnohé diskusie. Do objavenia malieb bol považovaný za "obyčajný" gotický kostol. Následne bol vznik stavby posunutý do 11. storočia. Okrem názorov niektorých odborníkov (dnes už potvrdených), že by mohlo ísť až o veľkomoravskú stavbu, sa objavili aj menej odborné názory, posúvajúce jej vznik do 7. storočia či dokonca do obdobia panovania rímskeho cisára Marka Aurélia, ktorý sa na území Slovenska istý čas zdržiaval so svojím vojskom.
- Vznik kostolíka už pred 11. storočím naznačoval aj jazykovedný rozbor názvu obce, ktorý, ako uvádza Jankovič, vznikol spojením slova kostol a pomnožnej prípony používanej v 10. storočí.
- Výskum v roku 2010 priniesol objav kolových jám (časť z nich už bola nájdená skôr), ktorú niektorí odborníci označili za zvyšok konštrukcie staršieho dreveného chrámu jednoduchého tvaru pretiahnutého lichobežníka. Táto hypotéza však nebola prijatá.
- Maľby v kostolíku sú najstaršie zachované nielen na Slovensku, ale zrejme aj v celej "stredovýchodnej" Európe. Ich vek potvrdzuje napríklad aj výjav „Klaňanie sa troch kráľov“, kde sú postavy zobrazené ešte starým spôsobom ako mágovia, nie králi, ktorý má analógie z 11. storočia v Taliansku.
- Fresky sú značne poškodené vlhkosťou i neskoršími zásahmi a premaľbami a výskum ukázal, že pôvodné maľby sa zachovali v menšom rozsahu, než sa javilo doteraz.
- Na južnej strane románskej lode sa zachoval ústupkový portál. Pôvodný hlavný vchod do lode bol zo západnej strany a zanikol spolu so západným priečelím pri prístavbe románskej lode. Výskum objavil len stopy po ňom, vrátane šírky 1,25 metra (pôvodne sa uvádzala šírka 1,75 m).
- V interiéri románskej lode sa zachovala pôvodná empora, krstiteľnica a svätenička.
- Staršia loď kostolíka je osvetlená troma oknami na severnej i južnej strane, podobne ako v Kopčanoch, kde sú okná 2 + 2. Mladšie - románske - kostoly už spravidla okná na severnej strane nemajú. Výskum ukázal, že kostolík mal pôvodne okná rovnakého tvaru ako v Kopčanoch a až dodatočne boli zmenšené zamurovaním dolnej časti, čo im dalo spomínaný vajcovitý tvar.
- Románska loď je osvetlená dvoma pôvodnými štrbinovými oknami na južnej strane.
- Na románskej veži sa pôvodne nachádzali jednoduché i združené okná. V najvyššom poschodí mohlo ísť dokonca o trojité okno. Naznačuje to šírka okenného otvoru.
- V okolí kostolíka sa našla množstvo hrobov, niektoré z obdobia 11. storočia boli podobne ako v Dražovciach zakryté veľkými kameňmi.
- Kvôli prístavbe zo 60. rokov minulého storočia sa kostolík fotí najmä z juhovýchodu, pretože z tejto strany ju najmenej vidno.
- Slovenská pošta vydala v novembri 1994 známku s motívom kostolíka, ktorá zvíťazila v ankete o najkrajšiu slovenskú známku za uvedený rok.
- V roku 2009 bol kostolík zaradený do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva.
- Anton Arpáš z Archeologického ústavu SAV vyrobil model kostolíka v podobe pred neskororománskou prestavbou v 13. storočí. Vystavený je v Ponitrianskom múzeu v Nitre.
- Kostolík s freskami sa ako jediný zástupca Slovenska stal súčasťou európskeho projektu Kolísky európskej kultúry - Francia Media, zameraného na obdobie rokov 850 - 1050.
- Románsky kostolík sa zachoval aj v neďalekých Velčiciach a stratený stredoveký kostolík stojí v obci Jelenec.

Súčasný stav
Kostolík patrí pod rímskokatolícku farnosť v susedných Ladiciach. Stavba je po obnove v posledných rokoch v pomerne dobrom stave, vrátane hodnotných nástenných malieb, ktorých reštaurovanie finišuje (stav v roku 2018). Pri schodisku ku kostolu boli osadené informačné tabule o stavbe a nástenných maľbách. Od februára 2018 sa v kostolíku opäť konajú sv. omše. Stavbu sme navštívili v júli 2006, júni 2007, októbri 2008, septembri 2011, septembri 2015 a januári 2018.

Bohoslužby: áno

Praktické informácie
Obec sa nachádza cca 25 km severovýchodne od Nitry. Kostolík je už zďaleka viditeľný z príjazdovej cesty. Je voľne prístupný, interiér si môžete prezrieť po dohode s pánom farárom. Kontakt na farský úrad v Ladiciach: 037/ 631 71 29.
GPS: 48.415658289, 18.246689737

Literatúra:
- Bóna, M.: Výsledky umelecko-historického a architektonicko-historického výskumu rímskokatolíckeho Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom. In: Zborník Katedry archeológie FF UK v Bratislave Musaica XXVIII, 2014, str. 127 - 161.
- Maříková, J. - Berger, T.: První stavební fáze kostela sv. Juraja v Kostoľanech pod Tribečom. In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 21, str. 97 - 152.
- Hradilová, J. - Hradil, D. - Kotulánová, E. - Švarcová, S.: Nástěnné malby v Kostoľanech pod Tribečom. In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 21, str. 153 - 174.
- Valeková, A.: K pamiatkovej obnove Kostola sv. Juraja. In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 21, str. 183 - 198.
- Gregorová, J.: Vybrané problémy z pripravovanej stavebnej obnovy Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom. In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 21, str. 221 - 234.
- Barta, P. - Bóna, M.: Chronometrické datovanie muriva Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom: prvé výsledky. In: Monumentorum tutela, roč. 2010, č. 22, str. 54 - 59.
- Barta, P. - Bóna, M. - Keleši, M.: Chronometrický výskum murív Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom. In: Archaeologiahistorica 40, č. 2, 2015, str. 691 - 709. Dostupná je aj v elektronickej forme na tejto stránke - https://digilib.phil.muni.cz/handle/11222.digilib/134204.
- Botek, A.: Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období. Post Scriptum, Bratislava, 2014.
- Illáš, M: Príspevok k otázke predrománskej drevenej sakrálnej architektúry na Morave a západnom Slovensku. In: Vlastivědný věstník moravský, ročník 2013, č. 1, str. 147 - 160.
- Dvořáková, V. – Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Dvořák, P.: Stopy dávnej minulosti 4. Slovensko v Uhorskom kráľovstve. Vydavateľstvo Rak Budmerice, Budmerice 2005.
- Jankovič, V. a kol.: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku. Osveta, Martin, 1980, str. 33 - 37.
- Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1. zväzok, kraj Nitra, Vydavateľstvo KT, Komárno, 2005.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5B07).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web:
- www.kostolanypodtribecom.estranky.cz
- virtuálna prehliadka kostolíka na www.virtualtravel.sk
- http://nzw.sk/2010/07/kostol-sv-juraja-kostolany-pod-tribecom/ (architektonický návrh na rekonštrukciu)
- http://www.kostolianskychodnik.sk/prochazet/kostol-sv-juraja
- http://www.pamiatky.sk/sk/page/ozivenie-funkcie-kostola-sv.-juraja

esteban

Ďalšie články o Kostoľanoch pod Tribečom: Tichý svedok čias..., Z nášho itinerára, Obnova chrámu pokračuje..., Kostoľany európskym dedičstvom...,
Drevený predchodca..., Nález pôvodného okna v apside...