Spišský Štvrtok
Patrocínium: sv. Ladislava
Vznik: cca 13. storočie
Poloha: vo vyvýšenej polohe na okraji obce
Historický región: Spiš
Stručný popis: románskogotický kostol s kvadratickým presbytériom, predstavanou západnou vežou, severnou sakristiou a honosnou južnou kaplnkou
História
Dejiny kostola postaveného v dominantnej polohe siahajú minimálne do 13. storočia. Samotný Spišský Štvrtok sa pod názvom Osada sv. Ladislava spomína už v roku 1263, čo súčasne potvrdzuje aj existenciu kostola s týmto patrocíniom. Počiatky Spišského Štvrtka však možno hľadať hlbšie v minulosti, keďže na území dnešnej obce je doložené aj veľkomoravské osídlenie.
Románskogotický kostol mal podobu jednolodia s kvadratickým presbytériom zaklenutým jedným poľom krížovej rebrovej klenby odkazujúcej ešte na neskororománsky štýl.
Niekedy medzi rokmi 1290 a 1320 pristavali zo severnej strany väčšiu sakristiu zaklenutú dvoma poliami krížovej rebrovej klenby so svorníkmi.
Pred rokom 1402 musel byť kostol v takom zlom stave, že si to vyžiadalo rozsiahlu prestavbu. Časť obvodových múrov musela byť nanovo postavená a k západnému priečeliu pristavali mohutnú vežu. Prestavanú loď zaklenuli na dva stredové stĺpy, či sa dispozične priestor zmenil na dvojlodie. V západnej časti lode navyše pribudla tribúna.
Niekedy okolo polovice 15. storočia pristavali z južnej strany ku kostolu honosnú gotickú kaplnku. To si vyžiadalo výrazný zásah do južnej steny lode. Zamurovaný bol pôvodný hlavný vstup do lode, ktorý nahradil nový portál v západnej časti južnej steny lode. Upravené museli byť aj pôvodné okná osvetľujúce loď z južnej strany.
V roku 1455 dal Ján Jiskra z Brandýsa opevniť vojensky výhodnú polohu kostola. V roku 1530 prišiel kostol o svojej zvony, keď ich zabavili pre potreby vojsk Jána Zápoľského bojujúceho o uhorský trón s Ferdinandom I. Habsburským.
V priebehu nepokojného 17. storočia bol kostol viackrát vyrabovaný (1605, 1680). Nevyhli sa mu ani prevody do vlastníctva evanjelikov a späť katolíkom, keď tí museli istý čas využívať na liturgické účely gotickú kaplnku. Najneskôr v roku 1638 sa pri kostole usadili minoriti a zriadili si tu svoj kláštor.
Nie je vylúčené, že chrám poškodili aj zemetrasenia v rokoch 1654 a/alebo 1668. Za obeť im mohla padnúť gotická klenba, keďže vizitácia dokladá existenciu dreveného stropu v lodi do roku 1693. Vtedy ju nahradila murovaná klenba.
V roku 1757 sa realizovali práce na zabezpečení statiky klenby lode. V roku 1869 vypukol v neďalekom kláštore požiar, ktorý poškodil aj samotný kostol.
Rozsiahla obnova v historizujúcom duchu sa uskutočnila v rokoch 1899 - 1902. V roku 1911 zvýšili vežu o tri metre a ukončili ju neogotickým zastrešením. V tomto období zrejme vytvorili aj novorománske združené okná na veži.
Od roku 1963 má kostol status národnej kultúrnej pamiatky. Opravy objektu sa riešili aj v rokoch 1955, 1969 a 1994.
Zaujímavosti
- Kostol s kaplnkou na vyvýšenine vytvárajú jednu z najmalebnejších polôh na Slovensku (zvlášť s Vysokými Tatrami v pozadí), viditeľnú na kilometre.
- Počiatky chrámu dosiaľ nie sú úplne objasnené, podľa niektorých autorov pochádza súčasné presbytérium s omnoho hrubšími obvodovými múrmi už z 12. storočia. Jeho krížová rebrová klenba nesúca ešte románske znaky by potom pochádzala z prvej polovice 13. storočia, kedy mali postaviť aj súčasnú loď kostola. Iné zdroje datujú objekt do obdobia okolo roku 1270.
- Z gotického obdobia sa okrem obvodových múrov kostola zachovalo aj viacero zaujímavých architektonických detailov
- Presbytérium je zaklenuté masívnymi rebrami s malým svorníkom bez výzdoby. Štýlovo má klenba blízko k stavebnej dielni pôsobiacej pri kláštore cistercitov v Spišskom Štiavniku. Pôvodne malo mať drevený strop, ktorého stopy sa nachádzajú nad gotickou klenbou.
- Pôvodnú klenbu si zachovala aj sakristia - dve polia rebrovej klenby so svorníkmi dosadajú na ihlancové konzoly, ktoré sú zdobené aj rastlinnými motívmi. Jeden zo svorníkov nesie výzdobu v podobe maskarónu, druhý ružice. Štýlovo je klenba blízka napríklad zaklenutiu svätyne kostola v Dravciach.
- Loď bola v rokoch 1402 - 1405 zaklenutá na dvojlodie. Dokladajú to zachované konzoly rebier osadené v stenách lode, ako aj nález kvádra zo stredového piliera. Zaklenutie bolo podobné ako v kostoloch vo Veľkej či Spišskej Sobote.
- Západná tribúna v lodi bola podľa všetkého podklenutá troma poliami rebrových klenieb, čo naznačujú zachované konzoly. Štýlovo sú blízke tým v lodi.
- Veža kostola nesie združené okná románskeho štýlu, na základe ktorých bola dlhý čas datovaná do románskeho obdobia. Sú však len dodatočne osadené, pôvodne tam boli rozmerné (310 cm x 205-220 cm) gotické okná s lomeným oblúkom a kružbami. Podľa staršej literatúry okná so stredovým stĺpikom pochádzali zo zaniknutého kostola už neexistujúcej obce Strelce a osadené mali byť pri oprave v 17. storočí. Podľa najnovších poznatkov ide o novotvary z konca 19. storočia, ktorými zrejme chceli stavitelia umocniť "stredoveký" vzhľad kostola.
- V západnej časti južnej steny lode je osadená rozeta zdobená bohatou kružbou. Porušená bola pri výstavbe súčasného južného portálu v 15. storočí.
- V južnej stene lode sa nachádza vysoké dvojdielne okno s kružbou v tvare šesťlístka. Sčasti sa zachovali južné a východné okno presbytéria.
- Vo východnej stene sakristie sa nachádzajú dve okná - väčšie osvetľujúce jej priestor a menšie s mníškou, ktoré je už nad klenbou.
- Na južnej strane lode sa nachádza gotický sedlový portál z 15. storočia predsadený pred murivo lode.
- V interiéri sa nachádza ranogotická kamenná krstiteľnica z 13. storočia.
- Pod presbytériom sa nachádza veľká krypta prístupná pôvodne vstupom z exteriéru. Dnes je už zamurovaná.
- V chráme sa pôvodne nachádzal aj neskorogotický drevený krídlový oltár sv. Kataríny Alexandrijskej z konca 15. storočia (cca r. 1490). V roku 1806 ho spišský biskup Ján Révai daroval kostolu v Turanoch.
- Oltáre v kostole sú barokové z prvej polovice 18. storočia. Z rovnakého obdobia pochádza aj kazateľnica.
- Zastrešenie veže sa v priebehu posledných storočí viackrát zmenilo. Z 18. storočia je zachytená baroková strecha typického cibuľovitého tvaru. Po požiari v roku 1869 mala jednoduchú podobu nízkeho štvorbokého ihlanu. Pri neogotickej prestavbe dostala súčasné vysoké zastrešenie s postrannými vežičkami.
- Stredoveké kostoly sa zachovali aj v okolitých obciach Jánovce, Dravce a Letanovce.
Súčasný stav
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravuje rehoľa minoritov. Je v relatívne dobrom stave, aktuálne (od roku 2022) prebieha komplexná obnova gotickej kaplnky.
Bohoslužby: každý deň v pracovnom týždni, v nedeľu o 8.00 a 11.00 hod., aktuálne informácie na stránke farnosti https://www.farnostspisskystvrtok.sk/poriadok-bo....
Praktické informácie
Obec leží na dôležitej ceste z Popradu do Spišskej Novej Vsi a Levoče. Kostol stojí na severnom okraji obce v ohradenom ale prístupnom areáli. Kontakt na farský úrad: 053/ 459 84 00, pre turistov - https://www.farnostspisskystvrtok.sk/informacie-....
GPS: 49.00257486, 20.462845087
Literatúra:
- Javorský, F.: Kostol sv. Ladislava, kaplnka Zápoľských a kláštor minoritov v Spišskom Štvrtku. Vlastným nákladom, Spišská Nová Ves, 1998.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Obzor, Bratislava 1969.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Tari, E.: Kőbe faragott liturgia. A Karpát-medence kőzepkori kő keresztelőmedencéi. Budapest 2018.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5D46).
Web:
- https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/obj...
- https://www.farnostspisskystvrtok.sk/
- https://www.spisskystvrtok.sk/obec-21/historia/p...
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_svateho...
- https://www.dokostola.sk/kostol/farsky-kostol-sv...
esteban
11. 11. 2023
Za pomoc a podklady ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR, výskumníkovi Mgr. et Mgr. Jánovi Endrődimu a archeológovi Mgr. Petrovi Tajkovovi, PhD.
