Ľubica

Patrocínium: Nanebovzatia Panny Márie

Vznik: okolo roku 1260

Poloha: v opevnenom areáli na vyvýšenine v obci 

Historický región: Spiš

Stručný popis: dvojloďový, pôvodne románskogotický kostol s polygonálnym presbytériom, predstavanou západnou vežou, severnou sakristiou a južnou predsieňou

História
Kostol si postavili nemeckí hostia niekedy okolo roku 1260 na vyvýšenom mieste ako pomerne veľkú jednoloďovú stavbu so západnou vežou a zrejme kvadratickým presbytériom.
Okolo roku 1330 sa veriaci bohatnúceho mestečka rozhodli prestavať kostol a tak predĺžili presbytérium o polygonálny záver a sprístupnili ho novým portálom. Už okolo roku 1360 pristúpili k ďalšej, výraznejšej prestavbe. Loď kostola bola zaklenutá na tri stredové piliere, čím sa premenila na dvojlodie. K svätyni pristavali zo severnej strany sakristiu. V roku 1390 je doložené patrocínium chrámu.
Kostol utrpel škody v 15. storočí počas bojov s husitmi a Jiskrovými vojskami, kedy bol aj vypálený. V nasledujúcom období bol interiér doplnený hodnotným neskorogotickým zariadením (krstiteľnica, drevené lavice, oltáre z dielne Majstra Pavla z Levoče).
Súčasnú podobu získal interiér v roku 1764, kedy bol vymaľovaný v rokokovom štýle, vrátane iluzívnej architektúry. Po požiari v roku 1786 bola veža obnovená v neskorobarokovom štýle.
Veľké škody utrpel kostol v priebehu prvej svetovej vojny, keď pre potreby armády zabavili nielen tri zvony (najstarší z nich roku 1624), ale aj medený plech zo strechy a dokonca aj píšťaly z organu. Provizórne zastrešenie vydržalo do roku 1934, kedy ho zničil požiar. Táto situácia si následne vyžiadala veľkú obnovu celého objektu, keď bol nanovo zastrešený, v interiéri položili novú dlažbu a vežu obnovili do barokovej podoby.
Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963. Ďalšia rozsiahla obnova sa realizovala v polovici 60. rokov minulého storočia a v roku 1986 dostal chrám opäť medenú strešnú krytinu. V posledných rokoch sa obnovuje najmä vnútorné vybavenie.

Zaujímavosti
- Kostol je najväčším zachovaným gotickým dvojlodím Spiša. Jeho pozíciu v stredoveku zrejme ohrozoval iba dnes už prakticky neexistujúci kostol v Spišskom Podhradí.
- Chrámová loď má dĺžku 22 m a šírku 11 m, presbytérium má rozmery 15 m x 9 m. Podvežie je dlhé 4 m a široké 4,5 m. 
- Stavba v opevnenom areáli na vyvýšenine predstavuje peknú ukážku stredovekej sakrálnej architektúry.
- Podľa niektorých odborníkov mohol byť pôvodný neskororománsky kostolík podstate menší ako súčasná stavba a pri ranogotickej prestavbe bola predĺžená loď a pristavané kvadratické presbytérium.
- Kostol sa z veľkej časti zachoval vo svojej stredovekej podobe. Okrem obvodových múrov a krížových rebrových klenieb tu nájdeme aj množstvo architektonických detailov a viacero kusov pôvodného zariadenia.
- Ešte do románskeho slohu patrí pôvodný hlavný portál na južnej strane lode, s dvoma vloženými stĺpikmi na každej strane.
- Nad týmto južným portálom sa zachovala veľmi pekná rozeta, evokujúca honosnejšie riešenia hlavných vstupov katedrál.
- Románsky je aj menší ústupkový portál v podveží, ako aj schodisko na prvé poschodie veže v hrúbke múru.
- Gotický sloh reprezentuje honosný a bohato zdobený portál na južnej strane presbytéria na ktorom nájdeme aj kamennú plastiku Adama. Tú pôvodne dopĺňala na opačnej strane hlava Evy, ktorá je už dnes stratená.
- Zachovali sa gotické ostenia okien lode i presbytéria ale už bez kamenných kružieb.
- Na južnej stene presbytéria pod strešnou rímsou je vsadený kruhový reliéf s rovnoramenným krížom a ľaliami.
- Klenbu lode nesú tri polygonálne piliere. Východný je 13-boký s priemerom 72 cm, ostatné dva sú 10-boké s priemerom 62 cm.
- Pastofórium výklenkového typu je zdobené vimperkom a krabmi.
- Súčasťou vybavenia interiéru je aj bronzová krstiteľnica z roku 1463.
- Z viacerých hodnotných neskorogotických krídlových oltárov sa dnes zachovali už len zvyšky. V roku 1910 miestny farár odovzdal časti dvoch oltárov do múzea v Košiciach, v roku 1917 sa ďalšie dva oltáre dostali do Budapešti. Sochy z iného oltára sú zasa v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
- Drevená skriňa so soškou Madony z dielne Majstra Pavla z Levoče, pôvodne súčasť oltára, je zakomponovaná do veľkoryso riešeného hlavného oltára z roku 1680, ktorý vyrobila dielňa Olafa Engelholma z Levoče.
- Slovenská pošta vydala v roku 2010 poštovú známku s ľubickou Madonou v hodnote 1,20 eura.
- Z neskorogotického obdobia sa zachoval vzácny kríž z dielne Majstra Pavla z Levoče.
- Pri výrobe dvoch rokokových patronátnych lavíc vo svätyni využili vtedajší majstri hodnotné vyrezávané operadlá z roku 1511 a reliéf Madony z rovnakého obdobia.
- Stredoveké kostolíky nájdeme v susednom Kežmarku (bazilika minor, Kostol sv. Alžbety, Kostol sv. Michala - oba zaniknuté), vo Vrbove i v samotnej Ľubici.

Súčasný stav
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave.

Bohoslužby: každý deň v týždni, v nedeľu o 8.00, 10.00 h. 

Praktické informácie
Obec Ľubica leží v bezprostrednej blízkosti Kežmarku. Kostolík stojí vo vyvýšenej polohe na východnom okraji v ohradenom ale prístupnom areáli. Kontakt na farský úrad: 052/ 45 66 232.
GPS: 49.121403676, 20.45086741

Literatúra:
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Lipták, M. - Sarna, J.: Najväčší dvojloďový kostol na Spiši. Kežmarok 2022.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2673).
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava, 2010.

Web
- www.farnostlubica.sk
- www.obeclubica.sk
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_Nanebovzatia_Panny_M%C3%A1rie_(Lubica)
- www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22?fpcmeno=lubica
 
esteban
4. 6. 2014, upravené 13. 1. 2023

Súvisiace články: Nová kniha o gotickom...