Kežmarok - Svätý Michal

V roku 1987 odkryl archeologický výskum vedený Michalom Slivkom a Františkom Javorským na Michalskom vrchu v Kežmarku zvyšky zaniknutého Kostola sv. Michala, ktorý patril rovnomennej osade.

Tá vznikla niekedy v 11. alebo 12. storočí vo vyvýšenej polohe nad riekou Poprad na mieste staršieho osídlenia z obdobia Veľkej Moravy. Kostol tu postavili zrejme už niekedy v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o existujúcom kostole pochádza už z roku 1251. V osade žili strážcovia významnej obchodnej cesty do Poľska pri brode cez rieku, ktorí súčasne chránili aj hranice Uhorska so severným susedom.a venovali sa aj lovu rýb.

Kostolík mal podobu neveľkého jednolodia s kvadratickou svätyňou. V druhej polovici 13. storočia bola k nemu pristavaná západná veža. V prvej tretine 15. storočia bolo k západnej stene lode a severnej stene veže pristavaná murovaná kostnica. Kostol plnil funkciu farského chrámu.

Dedina i farnosť si zachovali nezávislosť na Kežmarku až do 15. storočia. Počas vpádu husitov v roku 1433 sa kostolík stal ich opevneným bodom pre útoky proti Kežmarku. Z toho dôvodu ho dal vtedajší vlastník Kežmarku Ján z Perína zbúrať.

Patrocínium sv. Michala sa uchovalo v pamäti ľudu a bolo využité pri výstavbe chráme v neďalekom Malom Slavkove v priebehu 16. storočia.

Veľký zásah, ktorý zničil veľkú časť lokality vrátane zvyškov takmer celého kostolíka, znamenali zemné práce pri výstavbe železnice v roku 1916. Pri nich bola odstránená časť kopca. V roku 1939 pri ďalších prácach bola zničená veľká časť cintorína nachádzajúceho sa severne od kostola.

Pri záchrannom výskume v roku 1987 boli odkryté okrem iného aj zvyšky kostolíka. Pri ňom sa ukázalo, že úpravami  terénu v roku 1916 boli zničené zvyšky muriva svätyne a takmer celej lode. Zachovali sa len západná stena lode so šírkou 10 m a základy k nej pristavanej hranolovej veže s pôdorysom 6 m x 4,5 m, pričom jej murivo bolo hrubé cca 1,5 m. Pri výskume sa našlo aj 96 hrobov, z ktorých najmladšie pochádzali ešte z 18. storočia.

Po ukončení výskumu boli zvyšky sakrálnej stavby opätovne zasypané a nie sú nijako prezentované. Celá lokalita by sa mala stať miestom bytovej výstavby.

GPS: 49.140117913, 20.424044251

Zdroje:
- Slivka, M.: Príspevok k lokovaniu mesta Kežmarok. In: Archaeologia historica 1989, č.14, str. 181 - 190. Dostupné v elektronickej podobe - https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/139835/2_Arc...   (z tejto štúdie je prevzatý nákres lokality)
- Slivka, M. - Javorský, F.: Výsledky záchranného výskumu v Kežmarku. In: AVANS 1987, AÚ SAV v Nitre, Nitra 1988, str. 122 - 123. Dostupné v elektronickej podobe - http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1987.pdf.
- Javorský, F.: Prínos archeologického výkumu kostola sv. Michala pre štúdium urbanistického vývoja mesta Kežmarok. In: Chalupecký, I. (zost): Z minulosti Spiša. Ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči, II. ročník, Levoča 1994, str. 6 - 20.
- http://www.podtatranske-noviny.sk/2019/06/mesto-planuje-byvanie-na-micha...
- https://spis.korzar.sme.sk/c/8191903/zasypanemu-kostolu-svateho-michala-...

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu