Omšenie
Až do roku 1802 stál v dedinke Omšenie románsky kostolík z prvej polovice 13. storočia zasvätený Narodeniu Panny Márie. Po ďalšej prestavbe v roku 1927 z neho zostala stáť iba veža s románskymi oknami.
Obec i samotná farnosť sa prvýkrát spomínajú v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. Záznam hovorí o farárovi Mikulášovi, ktorý zaplatil tri groše, čo nebolo veľa.
Pôvodný kostolík mal podobu jednoloďovej stavby s východnou apsidou a západnou predstavanou vežou typickej pre obdobie neskorej romaniky. Stavebným materiálom bol kameň.
Mladšie kanonické vizitácie spomínajú ako čas výstavby chrámu rok 1536. Je preto pravdepodobné, že v tomto roku sa udiali nejaké výraznejšie stavebné zásahy, ktoré zmenili podobu stredovekej stavby. Spomína sa, že práve v tomto období došlo k novému zaklenutiu svätyne a sakristie. Kostol zrejme získal aj nový krídlový oltár.
V nasledujúcom období tureckých vojen a protihabsburských povstaní podľa všetkého kostol schátral, keďže vizitácia z roku 1754 hovorí, že sa podobá skôr chlievu, a tak je už nedôstojný pre slúženie sv. omší.
Obnovy sa objekt dočkal v poslednej tretine 18. storočia. Postupne bola opravená veža, v interiéri pribudol nový oltár a dlažba. Kostol dostal následne aj nové zastrešenie a v lodi pribudla murovaná tribúna.
Napriek týmto prácam bol stav chrámu začiatkom 19. storočia zlý, mal veľké statické problémy a drevený strop v lodi bol práchnivý. V roku 1802 sa preto uskutočnila veľká obnova a rozšírenie. Okrem toho nahradili starú sakristiu novou postavenou na jej mieste. Staršia literatúra uvádza, že práve v tomto roku došlo k zbúraniu aj románskej apsidy.
K tomuto zásahu malo dôjsť až v roku 1838, kedy apsida musela z kapacitných dôvodov ustúpiť novej, väčšej lodi. Orientácia kostola sa tak zmenila o 180 stupňov a z románskej lode sa stala svätyňa zväčšeného chrámu.
V roku 1927 bol kostol opäť prestavaný, pričom k východnému priečeliu lode z roku 1802 bolo pristavané polygonálne presbytérium. Tým sa orientácia kostola vrátila k pôvodnému stavu. Zo severnej i južnej strany presbytéria doplnili pristavby sakristií. Dokončený chrám vysvätil biskup Karol Kmeťko.
Menšie práce sa realizovali aj počas druhej svetovej vojny a v priebehu druhej polovice 20. storočia. Status národnej kultúrnej pamiatky získala stavba v roku 1963.
Väčší zásah do podoby chrámu sa udial počas rekonštrukcie v rokoch 2010 - 2011. Okrem menších opráv vtedy zbúrali sakristie po stranách presbytéria a nahradili ich novými symetrickými prístavbami.
Z románskeho obdobia sa zachovala veža kostola s časťou obvodových múrov lode. Na veži sú združené okná so stredovým stĺpikom bez hlavice. Nie je vylúčené, že pod novšími omietkami by sa mohli ukrývať ďalšie architektonické detaily z obdobia stredoveku.
GPS: 48.901289276, 18.225588799
Zdroje:
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske. Matica Slovenská, Martin 1943.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2A16).
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- http://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_Narodenia_Panny_Marie
- https://omsenie.fara.sk/cirkevny-vyvoj-v-obci-om...
- https://omsenie.fara.sk/farsky-kostol-narodenia-...
esteban
7. 5. 2011, upravené 1. 12. 2024
Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.
