Jelka
Už len apsida slúžiaca ako sklad svedčí o románskom pôvode Kostola sv. Jána Krstiteľa v Jelke. Po dvojnásobnom rozšírení v 18. a 20. storočí sa stredoveká podoba stavby takmer úplne stratila.
Jelka sa v písomných prameňoch spomína v roku 1197. Kostolík postavili niekedy v priebehu tretej štvrtine 13. storočia na miernej vyvýšenine chránenej pred záplavami. Išlo o jednoloďovú prevažne tehlovú stavbu neveľkých rozmerov s trocha predĺženou polkruhovo ukončenou apsidou a severnou sakristiou. Pri výstavbe bol použitý aj lomový kameň. Exteriér apsidy členil na naše pomery veľmi nezvyčajný obkročný oblúčikový vlys, pričom každý druhý prechádzal do polvalcovej prípory. V interiéri apsidy sa nachádzali podľa všetkého dve pôvodné niky obdĺžnikového tvaru upravené v gotike (južná nika), resp. v renesancii (severná nika).
V 1. polovici 14. storočia prešiel objekt gotickou prestavbou. Pôvodní románske okná na južnej a východnej strane apsidy boli zväčšení do podoby úzkych ale oveľa vyšších okien s lomeným oblúkom a kružbou v tvare mníšky. Nové okná si vyžiadali aj úpravu exteriérových fasád. Okrem osekania časti polvalcových prípor bola taktiež zamurovaná horná časť obkročného vlysu, ktorý tak získal podobu jednoduchého radu lomených oblúčikov. V druhej štvrtine 14. storočia bol interiér vyzdobený nástennými maľbami.
V priebehu 16. storočia sa uvádza rozšírenie lode, zatiaľ však nie je jednoznačne potvrdené. V roku 1561 bol objekt opravovaný, V roku 1590 boli pristavané oporné piliere k apside. V druhej polovici 16. storočia sa v obci začína presadzovať reformácia. Kalvíni ho prevzali v roku 1595 a katolíkom bol vrátený až v júli 1673 vo veľmi schátranom stave. Pri následnej obnove boli zamurované gotické okná na apside a nahradené dvojicou veľkých okien na južnej a severnej strane.
Na prelome 17. a 18. storočia zrejme zvýšili obvodové múry románskej lode v súvislosti s umiestnením nového oltára. Je to ďalší z nepriamych dôkazov, že už vtedy existovala nová širšia loď a tá románska sa zmenila na presbytérium. V roku 1714 sa spomína kostol už ako vymaľovaný a s novým zariadením.
V rokoch 1747 - 52 sa uskutočnila rozsiahla baroková prestavba, ktorú si vyžiadalo poškodenie kostolíka po zemetrasení. Počas tejto barokovej prestavby bol kostol rozšírený o západnú vežu a novú loď, pričom tá staršia (z čias renesancie?) mohla byť pri jej výstavbe využitá. Apsidu zmenili na sakristiu a románsky víťazný oblúk zamurovali. Ďalšie práce sa realizovali aj v tretej štvrtine 19. storočia.
Súčasnú podobu dostal kostol v roku 1921, keď bola pristavená priečna loď a južná sakristia v neorománskom štýle. Status národnej kultúrnej pamiatky získal v objekt v roku 1963.
V roku 2015 uskutočníli PhDr. Mária Smoláková, CSc. a Ing.arch. Jaroslava Žuffová, CSc. výskum exteriérových i interiérových fasád objektu, ktorý priniesol závažné zistenia meniace náš pohľad na dejiny a význam kostola. Reštaurátorský výskum v tom istom roku zrealizovali Mgr. Ján Sikoriak a Mgr. Marian Havlík.
Sondy v exteriéri odhalili, že oblúčikový vlys v hornej časti apsidy bol riešený zložitejšie, ako sa zdalo. Jednoduchý vlys s lomenými oblúčikmi bol len dolnou časťou obkročného vlysu, ktorý bol v gotickom období zamurovaný a prefasádovaný. Obkročný vlys z románskeho obdobia je na Slovensku veľmi vzácny a dovtedy bol známy len z Hamuliakova a Čajakova.
Vlys v Jelke je doplnený polvalcovými príporami, do ktorých prechádzal každý druhý oblúčik a ktoré siahali až po dolný sokel. Časť z nich bola v mladšom období osekaná, čím sa narušil ich pravidelný rytmus členiaci fasádu apsidy.
Na východnej strane apsidy bolo odkryté z exteriéru i interiéru pomerne vysoké gotické okno s kamennou mníškou, ktoré nahradilo menšie románske okno na tomto mieste. Sondy zachytili aj hornú časť gotického okna v južnej stene apsidy. Dokázaná bola taktiež existencia severnej sakristie už v románskom období, čo tiež nie je u nás veľmi časté.
V interiéri výskum potvrdil prítomnosť stredovekých nástenných malieb datované predbežne do druhej štvrtiny 14. storočia, ktorých časti presvitali spod novšej omietky. Steny apsidy zdobili pôvodne postavy apoštolov, ktorých dopĺňala v centrálnej polohe pod gotickým oknom veľká hlava Krista. Konchu apsidy pokrýva veľká mandorla so sediacim Kristom a symbolmi evanjelistov. Na víťaznom oblúku boli odkryté maľby Klaňania sa troch kráľov prichádzajúcich koňmo (horná časť) a Bolestného Krista (južná časť).
V uplynulých rokoch sa uskutočnila pamiatková obnova stredovekej časti stavby. V roku 2021 boli ukončené reštaurátorské práce na gotických nástenných maľbách v interiéri apsidy a na víťaznom oblúku. Fresky na víťaznom oblúku dnes z väčšej časti zakrýva novší oltár.
V exteriéri bola fasáda apsidy rekonštruovaná do podoby po gotickej prestavbe v prvej polovici 14. storočia. Vtedy nahradili románske okná vyššími gotickými a zamurovali hornú časť pôvodného obkročného oblúčikového vlysu. Pri obnove boli odstránené tri mladšie oporné piliere. Na východnej strane bolo odkryté gotické okno a južné okno bolo analogicky rekonštruované. Doplnené boli aj odstránené/zaniknuté časti polvalcových vertikálnych prípor. Práce boli ukončené v roku 2023.
Jedinečný románsky obkročný vlys bol prezentovaný na krátkom úseku juhozápadnej strany apsidy, vrátane nezvyčajného omietnutia tehlového muriva, ktorého farba a štruktúra povrchu má zrejme imitovať kameň.
GPS: 48.143834844, 17.497366369
Zdroje:
- Smoláková, M. - Žuffová, J.: Neskororománsky Kostol sv. Jána Krstiteľa v Jelke a jeho gotická obnova. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja č. 20, roč. 2017, Zborník zo seminára konaného dňa 8. 12. 2016, str. 47 - 58. Dostupné v elektronickej podobe.
- Ravasz, O.: Jelka. Pozoruhodnosti. Malá vlastivedná knižnica č. 83. Komárňanské tlačiarne a vydavateľstvo, Komárno, 1997. Dostupné aj v elektronickej podobe.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov, Československá grafická únie 1937.
- Klobučník, M.: Farská obec v období rekatolizácie na národnostne zmiešanom území (obvod Galanta). Trnava, Dobrá Kniha 2004.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5837).
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- www.jelka.sk
- Virtuálna prehliadka na virtualtravel.sk
- https://www.abu.sk/archiv/spravy/farsky-kostol-v...
- https://www.dokostola.sk/kostol/411652-narodenia...
esteban
máj 2009, upravené 23. 6. 2011, 24. 9. 2012, 10. 5. 2016, 9. 1. 2017 a 7. 12. 2024
Za pomoc a ochotu ďakujeme výskumníčkam Márii Smolákovej a Jaroslave Žuffovej a pamiatkarke Žofii Geričovej z KPÚ v Trnave.
Súvisiace články: Výskum románskej apsidy..., V Jelke dokončili obnovu...
